Ján Botto (1829 – 1881) – vychádzal z ľudových foriem, pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Botto sa pripojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej, ktorú viedol Ján Francisci. Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.
RANÁ TVORBA
Téma: zkliatosť Slovenska
Báseň: Orol – ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie.
Z Levoče odišiel na štúdium do Pešti, tu zažil revolúciu, ale nezúčastnil sa jej.
Porevolučné básne: balada – Žltá ľalija – hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Mŕtvi Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera. Balada má rýchly spád vďaka dialógu, ktorý zvyšuje napätie.
Balada: Ctibor – o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvetil nedeľu poľovačkou, a preto je potrestaný.
Balada: Margita a Besná – táto básseň sa viaže na 2 skaly v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká Váh. Skaly, nebezpečné pre pĺtnikov, boli opradené povesťou ovdove, ktorá svoju peknú, nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou vyčitiek sa pomätie a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu. Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, skratkovitosť a rýdzosť jazyka. Ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodlivosti.
Po revolúcii napísal vrcholnbé dielo – Smrť Jánošíkova – lyricko-epická. Námetom sú predmrtné vízie a smrť Jánošíka a žiaľ jeho družiny. 9 spevov a lyrický predspev.
- spev – Oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. Jánošíkovci žijú slobodným životom. V závere vatra=slobodný život – dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec.
- spev – Obrazom zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada. Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom.
- spev – Začína opisom čierneho města – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnbou baladou.
- spev – Najpochmúrnejší, sú tu romantické scenérie noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti. Diabol mu pripomína bížiacu sa smrť.
- spev – Patrí k najkrajším básňam v slov. poézii. Jánošik ospravedlňuje svoje činy tým, žže už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Verí, že nadišiel čas odplaty a psravodlivosti. V týchto veršoch vrcholí kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. Básnik verí, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec (mesianizmus).
- spev – Autor vyslovuje nádej, že chmári naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Kňaz káže Jánošikovi modliť sa za seba, ale ten to odmieta a modlí sa za ubiedený ľud. Tragický moment nie je v Jánošikovej smrti, ale v pasivite ľudu.
- spev – Opisuje Jánošíkovu popravu, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je mĺkvy, ale vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie.
- spev – Zobrazuje Slovensko jako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošikovi povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
- spev – zjavenie – alegoricky. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nie je únikom do mytológie, ale dôkazom jeho nesmrteľnosti, dôkazom ožitia, dôkazom jeho ožitia v ľude.
Kráľoná = symbol slobody
Spev družíc = spev o víťazstve
Botto využíva krásne baladické figúry: hyperboly, zdrobneniny, rečnícke otázky, epizeuxy, prirovnanie, personifikácie, symboly.
Báseň Žltá ľalija je komponovaná na kontraste tragizmu a heroizmu (svetla a tmy). Zvýrazňuje kontrast medzi slobodou a bezprávim, a zdrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou.
Romantický konflikt – rozpor medzi veľkými túžbami a skutočnosťou
V príležitostných básňach – reagoval na spoločenské udalosti (memorandové zhromaždenie v Martine i založenie Matice slovenskej).
Celá tvorba je úzko spätá s ľudovou poéziou, ktorú spojil s myšlienkami národnooslobodzovacieho a sociálneho boja. Odzrkadľuje osobný vývin básnika. Je završením revolučno – romantickej línie slovenskej poézie.
Andrej Sládkovič
Básnická skladba – Marína – lyrickoepická, reflexívno-symbolická, citový vzťah k Márii, v prvých strofách abstraktne vykresľuje svoj ideál krásy, neskôr opisuje Máriu, krajinu (Sitno, Hron), po ukončení vzťahu kritizuje spoločnosť, kt. uprednostňuje majetok pred citom, v závere vyjadruje presvedčenie, že život má zmysel len vtedy, ak je naplnený láskou a krásou
Ďalšie diela: Detvan, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
Karel Hynek Mácha – predstaviteľ českého romantizmu
Máj – lyricko-epická skladba – 4 spevy a 2 intermezzy. Je to príbeh 3 ľudí – otca, kt. zvedie synovi – Vilémovi milú Jarmilu, Vilém zvodcu zabije, no nevie, že je to jeho otec, dostane sa do väzenia a má byť popravený, Jarmila sa to dozvie a spácha samo- vraždu – utopí sa v jazere. Ide o obžalobu spoločnosti na jej nespravodlivosť – súdi veci bez toho, aby ich preskúmala. Autor sa stotožňuje s hrdinom – nastolil otázku vzťahu jednotlivca k spoločnosti v prospech jednotlivca.
Porovnanie SJ a M:
Spoločné znaky: hl. hrdina je zbojník, obidvaja sú uväznení, popravení, spomienky na slobodu, úvahy o svojom živote, ženské vedľajšie postavy, zobrazenie prírody
Rozdielne znaky: Jánošík svoje činy neľutuje, pretože je presvedčený o správnosti svojho konania, Vilém vraždu otca ľutuje. Jánošík je obľúbený, Viléma sa boja. Jánošík v závere ožíva (idealistický svetonázor), Vilém umiera definitívne (materialistický svetonázor). SJ – stav prírody je pararelne s hrdinom, v Máji je prebúdzajúca sa príroda v kontraste so smrťou Viléma.
Znaky štúrovskej poézie – vzor – ľudová slovesnosť, slabičný (silabický) verš – všetky verše majú rovnaký počet slabík, združe-ný rým, polveršová prestávka, zhoda vetného a veršového členenia (myšlienka na konci verša) => výnimkou je Sládkovič – 10 veršová strofa
MESIANIZMUS – v slov. romant. – po rev. 48 – pasívny, sklamaný, vidia, že nemajú dosť síl, aby to zmenili, čakajú na pomoc z vonka. Hov: netreba zraniť ideály; Smrť Jánošíkova – veria vyššej moci, nejakému spisovateľovi.
EPIZEUXA – bezprostredné opakovanie slova (slov) vo verši alebo vete.
METONYMIA – spisovateľ prenesie pomenovanie istého javu na iný jav, a to na základe ich vecnej, reálnej závislosti – miesta, času, príčiny.
Preromantizmus a romantizmus v Európskej literatúre
spoločenský vývoj v Európe medzi VFR a buržoáznymi revolúciami bol zložitý. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý. Heslo FR – rovnosť, sloboda, bratstvo – dávalo človeku pocit voľnosti -> v skutočnosti je to však iné -> kapitalis-tické vzťahy ovládli spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa v spoločnosti cítiť osamotený. Zdôrazňuje sa cit. Vzniká nová filozofia – idealizmus – ktorý považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, a hmotu, bytie za druhotné.
Predstaviteľom idealizmu bol nemecký filozof Hegel, kt. hlásal, že dejiny ľudstva predstavujú zuákonitý vývoj absolutného ducha k slobode a k poznaniu samého seba.
Prívrženi iracionalizmu – fil. smer, v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie – uprednostňovali vieru a inštinkt.
Sentimentalizmus – fil. a lit. smer, ktorý sa opiera o city, o citové zážitky. Hlása súcit k biednym a utláčaným, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťai i starosťami. V spol. sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus).
Vzniká kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanimus). Medzi jeho vnútorným svetom a pstatným svetom začínali rozpory -> svet sa mu začal odsudzovať a člověk pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu.
Romantický hrdina – bol ustavične v rozpore so skutočnosťou, člověk túžiaci po plnosti života a lásky, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty - autoštylizácia
Romantizmus
Snaha uniknúť z dokonalej spoločnosti do prírody, do exotických krajín, ktoré neboli poznačené civilizáciou (Robinson Crusoe). Záujem o ľudové tradície ->ľudová slovesnosť. Prvý-krát sa objavuje slobodný jednotlivec -> chce žiť slobodne v lone prírody – zárodky hesla FR -> pocit voľnosti. Charitatívna činnosť. V poézii -> lyrika, city. V próze -> krátšie žánre, poviedky, romány (písali sa vo forme súkroných listov alebo denníkov -> spôsob, jako možno vyjadriť svoje city). Revolučný romantizmus – romantik aj za cenu života ide do boja. Do popredia sa dostáva meštianstvo -> vznik kapitalizmu, vytvárajú sa veľké rozdiely v spoločnosti
Citát: „Nič z toho čo bolo už nie je, všetko to čo bude ešte nie je.“ – Alfred de Musset -> pretrhli tradíciu, ale nevedeli ju nahradiť ničím novým. Člověk túži po slobode. Rozpor sna a skutočnosti. Pocit osamelosti – individualizmus, subjektivizmus. Nevychádza z vlastnej skúsenosti, pohybuje sa v oblasti fantázie, zachytáva históriu, nepíšu o súčasnosti. Kontrastnosť – žiaden kompromis. Romantik berie ľudí jako kladných alebo záporných. Idealizácia postáv. Harmónia kontrastov (Quasimodo, Esmeralda). Romantici zachytávahú výnimočné postavy vo výnimočných situáciách -> postavy majú výnimočné vlastnosti. Výnimočné situácie -> vraždy, katastrófy. Čerpajú z ľudovej slovesnosti. Diela: epické a lyrické
