Postavenie zemianstva v tvorbe Kalinčiaka, Vajanské- ho, Hviezdoslava a Kukučina
Spoločenské podmienky v obob realizmu: zvyšky feudalizmu – nástup kapitalizmu, 1867 – 1890 – R-U vyrovnanie => boj slov. národa o existenciu. Zosilnený nár. a soc. útlak, maďarizácia, Bachov absolutizmus, politika Martinského centra (pasivita, mesia-nizmus). Nástup realizmu – Vajanský – Tatry a more (pasívny, orientovaný na inteligenciu). Hlavný problém, kt. rieši lit. – ze-mianstov – ľud nemajetný, zemania sa hlásia k maďarom.
Vytvára sa hnutie – hlasisti – ml. Študenti v zahraničí (Šrobár), riešenie soc. problémov, odmietanie mesianizmu – Timrava, Kukučin, Tajovský
Ján Kalinčiak – kritizuje zemianstvo
Najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik, jeho tvorba smerovala k realizmu, priekopník slov. umeleckej prózy, písal historické povesti v duchu romantizmu -> výnimočné postavy, výnimočné situácie; prózy
Jeho romantické básne vyjadrujú bojovnosť, túžbo po čine a nemožnosť ho uskutočniť, ale aj sklamanie v láske
Reštavrácia – nemáme myšlienku, že by sa romantik pre svoje ideály obetoval, humorné dielo (nie však romantické), píše o zemanoch, zachytáva situáciu před voľbami (voliť mohli iba ľudia, ktorí mali majetok, určité postavenie), autor využil frazeologizmy, jazyk živý, vtipný, často sa aj rýmujú, cieľom nebolo kritizovať meštiactvo, ale podať svedectvo o tejto spol. triede
Realisti: mali so zemanmi vážne úmysli, snažili sa získať zemanov na svoju stranu
Dej: V Záhorskej stolici sa schyľuje k reštavrácii. Stolici potrebuje vicišpána, a preto sa raz za 15 rokov volí nový. Tentokrát sa rozhoduje medzi doterajším vicišpánom Štefanom Potockým a Adamom Bešeňovským. Bidvaja chcú na svoju stranu získať čo najviac zemanov, ktorí mali voliť. Štefan Levický, služný domu Adama B. a Aňuľka, Adamova dcéra sa do seba zaľúbia. Môžu sa vziať až vtedy, keď sa stane Bešeňovský vicišpánom.
Ondrej, strýko Štefana, šiel za Potockým, ktorému povedal, že môže mať viac hlasov, keď urobí Štefana druhým vicišpánom. Ondrej sa Matiášovi pomstil za podplácanie tak, že mu dal vyťať jedenásť palíc, čím stratí zemiansku česť a právo voliť. Prívrženci Bešeňovsjkého v deň volieb sa rozdelili 3 skupiny, ktoré sa nedostavili včas na voľby. Prvým vicišpánom sa stal Potocký, druhým Levický, ktorý sa môže oženiť s Aničkou.
Svetozár Hurban-Vajanský – do próz rád vnášal politické úvahy
Chce spojiť zemianstvo, ktoré je majetné, ale nie je uvedomelé, s inteligenciou, ktorá je národne uvedomelá, ale nemá majetok ( prostredníctvom sobáša).
Román: Suchá ratolesť – hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský, ktorý sa vracia z ciest po Európe do Rudopolia. Tu sa zbližuje so statkárom Vanovským, učiteľom Tichým a Adelou Rybáričkou. Pomáhajú mu nájsť a spoznať pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky prejavujúce sa v živote spoločnosti. Autor sa kriticky vyrovnával s politickou pasivitou na Slovensku v časoch úplnej rezignácie, s publicistickým zápalom odhaľoval praktiky a metódy národného útlaku, zamýšľal sa nad problémami národného umenia a jeho funkcie v živote.
Román vyúsťuje do predstavy silnej individuality, hmotne i duchovne nezávislej od okolia, a preto povolaný a schopný plniť náročnú vodcovskú úlohu v národnom spol. živote. Individualita nemusí mať zemiansky rodokmeň, no ak ho má, môže to byť výhodné.
Manželstvo zemana Rudopoľského a učiť. Dcéry Adély nemá iba charakter národno-spoločenskej vízie budúcnosti a vyznieva aj ako dejovo logické spojenie z hodnotovo rovnocenných ľudských individualít i román. postáv.
Dielo – Koreň a výhonky – obraz mladých ľudí
Pavol Országh-Hviezdoslav
Vždy sa snažil všetko uzmieriť, pochádzal zo zemianskej rodiny, videl, že zem. Nemá perspektívu, v každom jeho diele je aspoň jedna smrť
Eposy: Ežo Vlkolinský; Gábor Vlkolinský
V nich sa Hviezdoslav vyjadroval k problémom zemianstva, kto bude stáť na čele slov. národa
H. a Kukučin vidia, že zemianstvo splýva s ľudom a stratilo postavenie, a že splýva ekonomickým, hospodárskym a živ. Štýlom. Poukazujú na pozostatky meštianskej nadnesenosti, hrdosti.
Epika
Epiku rozdeľujeme na tri časti: 1. Kratšia, 2. Širšia, 3. Epika s biblickým námetom
- niekoľko kratších epických básni, obrazy ľudu, písané v úsmeve, pohode, harmonicky, zábava
Napr. Bútora a Čútora – dvaja sedliaci, ktorí sa vadia o kameň na medzi. Tento smiešny konflikt vyriešia ich deti, ktoré sa zoberú a medza je spoločná
Balady: Zuzanka Hraškovie; Anča – Patrí ku krásnym baladám v svet. Lit. - Hájnikova žena – ako kľúčové dielo P.O.H., Ežo Vlkolinský; Gábor Vlkolinský
Ežo V. a Gábor V. – sú dva eposy, H. sa vyjadruje k problémom zemianstva, kto bude stáť na čele slov. národa. Časť slov. spis. Zobrazuje odrodilú šľachtu. Poukazuje ako mladí zemania vidia reálnu skutočnosť , a že nevidia rozdiel medzi sebou a ľudom.
Ežo V. – je epické dielo s mnohými ep. prvkami. H. chcel vykresliť ideálny typ z ľudu: Ežo Vlkolinský. H chcel zachovať slov. zvyky – svadobné zvyky – predstavujú väčšiu časť diela, to preto, lebo to bola historická svadba vo Vlkolíne, že zeman si po prvý-krát v histórii bral sedliačku. Na svadbe má možnosť autor ukázať všetky zvyky oboch soc. skupín, trvala tri dni, hovorí, čo pili a jedli. Keď sa shchyľovalo ku konfliktu medzi sedliakmi a zemanmi, vystúpil Vlkolinský a hovorí: „Zeman, nezeman, všetci sme si rovní, v tom rozdielu viac niet.“ To je vlastne základná idea diela.
Dej: E.V. žije so svojou matkou Estorou, hrdou a zarytou zemiankou. Ežo sa rozhodne, že si zoberie sedliacke dievča – Žofku. Ežova matka nechce o tom počuť, považuje to za zradu. Hovorí: „Tú bedáčinu si nezoberieš!“ – vyženie ho. Zemianska pýcha bola silnejšia jako materínsky cit. Eža pritúli jeho strýko, zeman Eliáš sa chce pomstiť Estere. Vystrojí Ežovi veľkú svadbu. Svadbu opisuje P.O.H. detailne. Estera odmieta zhovárať sa s Ežom, je tvrdohlavá, zarytá. P.O.H. hľadá harmonické východisko, dochádza k zmiereniu. Jeho syn Benko svojou milotou obmäkčí Esteru, a tak dochádza k zmiereniu.
Gábor Vlkolinský – je bratranec E.V. Toto dielo poukazuje na hospodársky a mravný úpadok zemianstva. Gáborovi rodičia stratu postavenia riešia tým, že sa oddávajú alkoholu. Prepíjajú majetok. Gábor to zle znáša, keď príde na pole kosiť, dozvie sa, že to pole už nepatrí im. Chce sa hodiť na kosu, zachráni ho Ežo, nahovára ho, aby išiel na vohľady k sedliackemu dievčaťu, ktoré ho má rado. Gábor V. je dramatické dielo. Ežo vystupuje a hovorí, že bol na oslavách slov. ľudu – na memor. zhromaždení, typ roľníka umného, angažovaného, nezaujíma sa iba o svoju prácu, ale aj o udalosti národa. „Sloboda všetkým sveta národov.“ P.O.H. pozdvihuje svoj hlas, ktorý sa požaduje spravodlivosti pre tých, ktorým sa namiesto nej, dostávajú iba útlaky. P.O.H. chce hlásať myšlienky sociálnej revolúcie. Autor vystupuje ako bojovník proti porobe, násiliu, ako bojovník za slobodu ľudstva.
Gábora si nechce zobrať žiadne dievča, lebo otec, hoci je dobrák, je veľmi nešikovný
Martin Kukučin – odmieta zemianstvo, nemá tendenciu zachráňovať národ
Bol presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a v jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života.
Poviedka – Keď báčik z Chochoľova umrie – predstavuje príslušníka Aduša Domanického z Domaníc. Pán Aduš už nemá nijaký majetok a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova (Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hnije, ale aj tak si uchoval úctu k tradícii a k rodine). Oproti nemu stojí Ondrej Tráva – priekupník a podnikateľ (hnevá sa, že sa nechal okradnúť od pána Aduša).
Znaky: dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku. Ondrejovi sa sníva, že všetci ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu odosiela v plných vagónoch.
Záver je harmonický, ukazuje na zemanov, ktorí sa na dne nielen finančne, ale aj morálne
Vidí, že zemianstvo nemá budúcnosť
