Dramatická tvorba

Na Slovensku divadlo nemalo tradíiu – malé mestá, kt. obyvateľmi väčšinou neboli Slováci. Až rozvoj slov. meštianstva (reme- selníci, obchodníci) a národne uvedomelej inteligencie v 1.pol.19.storočia poskytol prepoklady pre utváranie vedomia ľudu a pre uplatnenie dramatickej tvorby. Roku 1830 založil Gašpar F. Belopotocký – Stálu ohotnícku scénu v L.Mikuláši, kt. ako prvú hru uviedla J. Chalupku – Kocúrkovo.

Ján Chalupka – hra:
Kocúrkovo – prostredie slov. malomesta, v kt. odhaľuje všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavované postavami remeselníckych pánov majstrov a úradníkov Zároveň, nachádzajú sa tu špecifické hornouhorksé prvky spoločenskej komiky ->, tradične zaostalé prostredie chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcich do Kocúrkova zo sveta

V kocúrkove sa schádza zhromaždenie poverených členov na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, zhromaždenie zvolí akéhosi Turčana Slobodu (predstaviteľ mladej slov. inteligencie). Keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru. Pán z Chudobíc (je chudobný, napriek tomu je pyšný a hrdý) mu prikazuje učiť deti po maďarsky. Sloboda odmieta jedno i druhé. Prvé preto, lebo je uvedomelý Slovák, druhé preto, lebo sa zaľúbil do dcéry starého učiteľa.

Jazyková komika komédie sa zakladá na nenáležitom používaní maďarských fráz a slov pána z Chudobíc a Tesnošilom v záujme ich „vyššieho postavenia“ v kocúrkovskej spol. a na úkor ich slov. príslušnosti
Najpríťažlivejším objektom jeho spol. kritiky a nevyčerpateľných prameňov komickosti hier je totiž ľudská hlúposť a obmedzenosť, podaná predovšetikým formou anekdoty.
Ďalšie diela – Len aby sme v hanbe neostali; Inkognito

Ján Palárik – išlo mu o federatívne usporiadanie Slovenska (všetky národy v Uhorsku nech sú rovnocenné)

Veselohra – Drotár – dej sa odohráva v Pešti, v rodine slov. továrnika Rozumného, kam prichádza drotár Bubenčík. Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčasne do domu továrnika prichádza jako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski, ktorý usel újsť z vlasti pre súboj. Predstavuje sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho. Čoskoro sa i skutočný brat stal u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieval, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka a pripraví stretnutie oboch bratov. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, kt. mu podpísal smenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza aj Doboši. Drotár Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewskim otriasla drotárova statočnosť a udal sa na polícii. Továrnikovi sa priznal a ten mu odpustil. Po obdržaní milosti z Krakowa nič nestálo v ceste Zálewského s Ľudmilou. Továrnik odmenil drotára za jeho statočnosť a súhlasil so svadbou svojej netere a Bubenčíka.

Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov.

Veselohra – Dobrodružstvo pri obžinkoch – idea: Spoloč. a národné zmierenie šľachty a ľudu.

Motív: dvojníctva
Zámena postáv mala byť previerkou lásky
Mladá slobodomyseľná grófka Eliza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť Rohoňom. Všetko sa rieši na dožinkovej slávnosti, kt. sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nájdené manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier nájdu a všetko sa končí šťastne jako v rozprávke.
Autor sa vysmieva odnárodneniu, ale nevyužíva satiru.
Barón Kostrovický predstavuje – ľahkomyselnú konzervatívnu šľachtu
Grófka Hrabovská predstavuje – liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti => oblečie sa (pri zámene) do slov. kroja a je na čele obžinkového sprievodu

Miluša – typ ideálnej slovenskej devy
Palárik využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa stali jeho veselohry blízkymi širokému okruhu divákov. Palárikovou zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla. Jeho hry dýchajú jemným humorom, optimizmom a situačnou komikou.

Jonáš Záborský – veselohra – Najdúch – vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej.

Zvedené dievča, donútené biedou, donesie svoje dieťa na pánsky dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zachráni panstvo od pohromy farár. Oslobodené divča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon predsa ako najdúch ostane Gejzovi. Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb služného. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkaymu, ktorý obre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza výjdu na posmech.
Najdúch – je obrazom rozkladajúcich sa feudálnych vzťahov na prahu rev. 48-49 i ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva. Satirické, ale aj kritické dielo

Písal aj historické drámy (ruské dejiny, srbochorvátske) => sú to tzv. knižné drámy, lebo sa nedajú inscénovať (2 vojska na pódium)

J. G. Tajovský

Dram. Práca – Statky – zmätky – ide o 5 dejstvovú drámu, kde autor kriticky zobrazil spoločenské pomery v dolnozemskej dedine.Zánik feudálnych vzťahov, dedinské prostredie, prvoradý je majetok

V centre deja sú bohatí bezdetní manželia Ondrej Palčík a jeho žena Mara, ktorí svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Nahovoria hudobnýh Ľav., aby im dali syna Jurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti ich majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život až do tej miery, že ochádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si k sebe privádza druhú ženu – Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčáík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu. Chce sa vrátiť späť k Zuzke, ktorá má od neho dieťa, ale ona ho odmietne
Zápas o majetok, nezhody na jednej i druhej strane

Pozitívne postavy – Tomáš Kamenský, otec Zuzky a jej brat => nie sú závislí na mejetku
Ženský zákon – 2 rodiny, ľúbostný vzťah Miška a Aničky. Matka im bráni, ale oni si dajú sľub, lebo Miško má ísť na vojenčinu. Anička počuje klebety, že Miško si začal s iným dievčaťom, ktoré šíri Dora. Nastávajú rozbroje medzi rodinami, keď sa vráti, otec rozrieši celú situáciu tým, že súhlasí, aby si Miško zobral Aničku.
Po r.1918
Drámy – Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina
Ad 1: udalosti revolučných rokov 48-49 a sleduje osudy povstalca, učiteľa Ďurka L.
Ad 2: rozvádza tragický údel notára Meserschmidta odcudzujúceho plané národovedectvo
Ad 3: zaznamenáva „hlas“ svedomia vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli

Patrí tu aj Ferko Urbánek – hral sa najviac u ochotníkov