7.MO – Súvetia a aké spojky používame v súvetiach:
Súvetie sa musí skladať najmenej z dvoch viet – je to jednoduché súvetie. Ak sa súvetie skladá z troch a viacerých viet, ide o zložené súvetie. Počet viet v súvetí najčastejšie určujeme podľa počtu určitých slovesných tvarov.
Do jednoduchého súvetia sa vety spájajú na základe dvoch základných vzťahov – priradením a podradením, preto jednoduché súvetia rozdeľujeme:
- na priraďovacie súvetia – parataktické – ak sú vety gramaticky rovnocenné, spájajú sa dve hlavné vety.
- na podraďovacie súvetia – hypotaktické – ak jedna veta je gramaticky podradená druhej vete, spája sa hlavná veta – nadradená – s vedľajšou vetou – podradenou.
Vety v priraďovacom súvetí sa spájajú pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo:
Zlučovacie súvetie – a, i, aj, ani, a najmä, i-i, aj-an, najprv-potom, jednak-jednak, vše-vše
Stupňovacie súvetie - ba, ba aj, nielen-ale aj, nielen-ba aj, ba-dokonca
Odporovacie súvetie - ale, no, lež, a, avšak, ale predsa, jednako, lenže
Vylučovacie súvetie - alebo, buď, či, buď-buď, buď-alebo, či-či, alebo-alebo
Dôvodové - veď, však, totiž, ináč
Dôsledné - preto, teda, a tak, a preto, a teda
V podraďovacom súvetí sa spájajú dve vety, z ktorých jedna (podradená) zastupuje niektorý vetný člen hlavnej (nadradenej) vety. Typy vedľajších viet:
Predmetová – že, aby, kto, čo, aký
Prívlastková – aký, ktorý, čo, kde, ako, že, aby, či, keď
Príslovková miesta – kde, kam, kade, odkiaľ, kade-tade, pokiaľ
Príslovková času – keď, pokým, zakiaľ, len keď, sotva, vždy-keď
Príslovková spôsobu – ako, akoby, ako keby, ako čo, ako že, čím-kým
Príslovková príčiny – lebo, keď, pretože, preto, preto-lebo, zato-že
Podmetová – kto, čo, že, aby, či, akoby
Prísudková – aký, ako, že, aby
Doplnková – že, ako, aby, keď, aký
V podraďovacom súvetí hlavná veta často obsahuje odkazovací výraz, ktorý poukazuje na typ vedľajšej vety.
V podraďovacom súvetí je voľný vetosled. Výnimku tvorí prívlastková (prístavková) veta, ktorá vždy stojí za svojím nadradeným slovom, preto sa často vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami.
8. MO – Slohové postupy a slohové útvary – vymenovať a v ukážke nájsť expresívne slová (citovo zafarbené,...)
V súčasnej štylistike sa rozlišujú 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch, modeloch jazykových prejavov, v tzv. slohových útvaroch (žánroch). Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden slohový postup, preto hovoríme aj o zmiešaných slohových útvaroch – hybridoch.
Slohový postupObsahSlohové útvary (žánre)
- informačnýStručné údaje (fakty na otázky:
Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?)Správa, oznámenie – rozličné druhy
(hovorového, administratívneho a publicistického štýlu), bežné rozhovory (komunikácia) - rozprávacíUdalosti, príhody, zážitky v
časovej postupnostiRozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť,
poviedka, novela, román - opisnýVecné (vonkajšie) vzťahy, zna-
ky, vlastnosti, následnosť čin-
nosti (deja)Opis, návod, životopis, posudok, charakteristika,
cestopis, reportáž - a) výkladovýVnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové)Výklad, odborný referát, prednáška
b) úvahovýKonfrontácia subjektívneho a objeknívneho hodnoteniaÚvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár
Expresívne slová – citovo zafarbené – expresívne slová (expresíva) majú kladný (maznavé, zjemňujúce slová) alebo záporný expresívny odtianok (hanlivé, zhoršujúce slová), napr. babroš (babrák).
