|
|
| |
Maturitné otázky z gramatiky zo slovenčiny č. 2 - 8
2. MO – Porovnajte úvahu v umeleckom diele s úvahou v odbornom a publicistickom štýle:
Úvaha je subjektívny variant výkladového slohového postupu a útvaru, v ktorom autor zaujíma postoj k spoločenským alebo filozofickým problémom. Východiskom úvahy sú známe poznatky, ktoré si autor osvojil štúdiom, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky, ktoré autor vysvetľuje a hodnotí z nového hľadiska. Subjektívnosť autorovho postoja však neznamená, aby v úvahe predkladal nelogické závery.
Úvaha sa vyskytuje v náučnom štýle (literárna kritika, recenzia, esej), v publicistickom štýle (komentár) a v umeleckom štýle, a to poézii (reflexívna lyrika), v próze a v dráme (v reči rozprávača i v reči postavy).
Na úvahe možno pozorovať hybridizáciu štýlov – náučného, umeleckého, publicistického, prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového.
Pri porovnaní úvahy v umeleckom diele s úvahou v odbornom a publicistickom štýle zisťujeme, že v úvahe v odbornom štýle prevládajú odborné termíny, pričom v umeleckom prevládajú rečnícke otázky, prirovnania, je tam voľnejšia kompozícia a štylizácia, obraznosť.
3. MO – spracujte úryvok Mateja Bela do osnovy:
O s n o v a je najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu: v bodoch, heslách, vetách. Jednotlivé heslá osnovy obsahujú zväčša základné, tzv. kľúčové pojmy textu. Formy osnovy závisí od obsahovej a kompozičnej náročnosti textu.
K o n s p e k t (výťah) je záznam základných údajov, hlavných myšlienok, príkladov, dôkazov i doslovných citátov z počutého alebo prečítaného odborného textu. Konspekt je zhustený, ale presný obsah textu, zachováva jeho logickú štruktúru. Forma konspektu môže byť rozličná podľa obsahu textu – dvojčlenné i menné vety, heslá, skratky, značky, musí však byť prehľadná – číslovanie, podčiarkovanie, rámčeky, krúžky, šípky, rozličné veľkosti a typy písma a pod.
T é z y - niekedy treba vyjadriť obsah textu formou ucelených viet – hlavných myšlienok textu. Túto formu nazývame tézy alebo sylaby. Píšu ich najmä autori odbornej prednášky pre svojich poslucháčov alebo vysokoškolskí učitelia ako pomôcku študentom pri príprave na skúšky.
4. MO – Rečnícke útvary – prejav k Slávy dcéra – oslovenie, úvod, jadro, záver
Útvary rečníckeho štýlu: - Agitačné – propagačné prejavy:
a) politické-zjazd. al. par. prejav
b) súdna reč – obhajca, žalobca - Náučné prejavy – referáty, cirkevné prejavy – kázeň, príspevky –
diskusné, politické a prednášky - Príležitostné prejavy:
a) verejné – slávnostný-jubilejný, spomienk.
Gratulačný
-rámcový – privítací, otvárací,
zatvárací
-informačný – rozkaz, výzva,
výstraha
b) rodinné – sobášny, pohrebný, stolový
Znaky rečníckeho štýlu:
Ústnosť – útvary rečníckeho štýlu využívajú mimojazykové prostriedky a situáciu v ktorej sa prejav realizuje
Verejnosť – útvary rečníckeho štýlu sú určené širokej verejnosti
Sugestívnosť – cieľom rečníckych prejavov je zapôsobiť citovo na poslucháča
Názornosť – každý prejav musí byť podložený faktografickými údajmi
Presnosť – väčšina rečníckeych útvarov má kolektívneho prijímateľa 5. MO – Vysvetlite utvorenosť slov a význam slov prevysokých a predtucha
Tvorenie nových slov je jedným z prostriedkov obohacovania slovnej zásoby. Nové slová sa tvoria: odvodzovaním, skladaním a skracovaním. Odovdzovanie: je najproduktívnejší a najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. Každé odvodené slovo má istý význam a formu. Tvoria sa pomocou slovotvorných prípon a predpon. Nové slová sú správne iba vtedy, ak vznikli podľa slovotvorných typov ustálených v slovenskom jazyku. Skladanie: Pri skladaní slov vzniká nové slovo z dvoch slovotvorných základov, napr. rýchloopravovňa (rýchla opravovňa). Medzi zloženým slovom a slovotvornými základmi, z ktorých sa slovo utvorilo, často býva významový rozdiel. K nepravým zloženým slovám patria tzv. zrazeniny. Vznikli prostým spojením dvoch tvarov, napr. kníhtlačiareň, pravdepodobný. V odbornom jazyku sú časté tzv. hybridné zloženiny (jedna časť je cudzieho pôvodu) napr. Autopošta, autoškola,...Za zložené slová sa pokladajú aj také prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom. V takom prípade si každá časť zloženého slova ponecháva svoju pôvodnú kvalitu, napr. česko-slovenský slovník. Skracovanie slov: je prejavom úsilia o úsporné vyjadrovanie. Tento postup je v súčastnom období vývinu jazyka veľmi živý. Skratky a skrátené slová vznikajú rôznym spôsobom. Zaraďujeme ich do niekoľkých typov: - Typ „atď.“ – tieto skratky sa používajú len v písomnom prejave ako úsporný prostriedok písomnej úpravy. Píše sa za nimi bodka, ale pri výslovnosti sa čítajú ako celé slová.
- Typ „ČSFR“ – patrí k iniciálovým skratkovým slovám. Používa sa v písomných aj v ústnych prejavoch. Takéto slová vznikajú mechanicky z prvých začiatočných písmen častí združeného pomenovania, napr. SOŠ – stredná odborná škola.
- Typ „Čedok“ – patria ku značkovým slovám, ktoré vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík častí združeného pomenovania. Podľa zakončenia sa zaraďujú k príslušným vzorom a skloňujú sa.
Osobitnou skupinou sú značky, napr. l(liter), sin (sínus),....
6. MO – charakterizujte sytém slovnej zásoby
Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Základná slovná zásoba obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000 až 1500 slov. Základná slovná zásoba sa spracúva zväčša na vyučovacie ciele podľa frekvenčných slovníkov. Individuálna slovná zásoba býva rozdielna. Individuálna slovná zásoba môže byť aktívna a pasívna. Niektoré slová aktívnej slovnej zásoby viac používame v hovorenej forme, iné zasa v písanej. Pasívna slovná zásoba je oveľa bohatšia ako aktívna, až 5-násobne. Patria sem slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame.
Slovná zásoba však nie je iba súhrnom všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch – tvoria systém: - podľa vecného významu:
a)10 slovných druhov – plnovýznamové –neplnovýznamové
b)jednovýznamové – viacvýznamové
c)neodvodené – odvodené; zložené
d)synonymá – rovnoznačné
e)homonymá – rozvnozvučné
f)antonymá – protikladné
g)paronymá – hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce
h)súradné – nesúradné – významovo nadradené, podradené - podľa dobového výskytu: nové – neologizmy a zastarané, archaizmy, historizmy
- podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a)neutrálne – štylisticky nepríznakové b)štylisticky príznakové – spisovné(odborné, básnické, hovorové) a nespisovné(vulgárne, žargónové, argotové) - podľa expresivity: neutrálne – bez citového zafarbenia
citovo zafarmené – zjemňujúce a zhoršujúce
7.MO – Súvetia a aké spojky používame v súvetiach:
Súvetie sa musí skladať najmenej z dvoch viet – je to jednoduché súvetie. Ak sa súvetie skladá z troch a viacerých viet, ide o zložené súvetie. Počet viet v súvetí najčastejšie určujeme podľa počtu určitých slovesných tvarov.
Do jednoduchého súvetia sa vety spájajú na základe dvoch základných vzťahov – priradením a podradením, preto jednoduché súvetia rozdeľujeme: - na priraďovacie súvetia – parataktické – ak sú vety gramaticky rovnocenné, spájajú sa dve hlavné vety.
- na podraďovacie súvetia – hypotaktické – ak jedna veta je gramaticky podradená druhej vete, spája sa hlavná veta – nadradená – s vedľajšou vetou – podradenou.
Vety v priraďovacom súvetí sa spájajú pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo:
Zlučovacie súvetie – a, i, aj, ani, a najmä, i-i, aj-an, najprv-potom, jednak-jednak, vše-vše
Stupňovacie súvetie - ba, ba aj, nielen-ale aj, nielen-ba aj, ba-dokonca
Odporovacie súvetie - ale, no, lež, a, avšak, ale predsa, jednako, lenže
Vylučovacie súvetie - alebo, buď, či, buď-buď, buď-alebo, či-či, alebo-alebo
Dôvodové - veď, však, totiž, ináč
Dôsledné - preto, teda, a tak, a preto, a teda
V podraďovacom súvetí sa spájajú dve vety, z ktorých jedna (podradená) zastupuje niektorý vetný člen hlavnej (nadradenej) vety. Typy vedľajších viet:
Predmetová – že, aby, kto, čo, aký
Prívlastková – aký, ktorý, čo, kde, ako, že, aby, či, keď
Príslovková miesta – kde, kam, kade, odkiaľ, kade-tade, pokiaľ
Príslovková času – keď, pokým, zakiaľ, len keď, sotva, vždy-keď
Príslovková spôsobu – ako, akoby, ako keby, ako čo, ako že, čím-kým
Príslovková príčiny – lebo, keď, pretože, preto, preto-lebo, zato-že
Podmetová – kto, čo, že, aby, či, akoby
Prísudková – aký, ako, že, aby
Doplnková – že, ako, aby, keď, aký
V podraďovacom súvetí hlavná veta často obsahuje odkazovací výraz, ktorý poukazuje na typ vedľajšej vety.
V podraďovacom súvetí je voľný vetosled. Výnimku tvorí prívlastková (prístavková) veta, ktorá vždy stojí za svojím nadradeným slovom, preto sa často vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami.
8. MO – Slohové postupy a slohové útvary – vymenovať a v ukážke nájsť expresívne slová (citovo zafarbené,...)
V súčasnej štylistike sa rozlišujú 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch, modeloch jazykových prejavov, v tzv. slohových útvaroch (žánroch). Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden slohový postup, preto hovoríme aj o zmiešaných slohových útvaroch – hybridoch.
Slohový postupObsahSlohové útvary (žánre) - informačnýStručné údaje (fakty na otázky:
Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo?)Správa, oznámenie – rozličné druhy
(hovorového, administratívneho a publicistického štýlu), bežné rozhovory (komunikácia) - rozprávacíUdalosti, príhody, zážitky v
časovej postupnostiRozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť,
poviedka, novela, román - opisnýVecné (vonkajšie) vzťahy, zna-
ky, vlastnosti, následnosť čin-
nosti (deja)Opis, návod, životopis, posudok, charakteristika,
cestopis, reportáž - a) výkladovýVnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové)Výklad, odborný referát, prednáška
b) úvahovýKonfrontácia subjektívneho a objeknívneho hodnoteniaÚvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár
Expresívne slová – citovo zafarbené – expresívne slová (expresíva) majú kladný (maznavé, zjemňujúce slová) alebo záporný expresívny odtianok (hanlivé, zhoršujúce slová), napr. babroš (babrák). |
|
