Do slovenskej literatúry popri realistických tendenciách začali prenikať aj lyrizačné tendencie. Ich šíriteľmi sa stali predstavitelia, ktorí patrili do okruhu časopisov Mladé Slovensko, Svojeť. Spájala ich túžba po novom pôsobivejšom umení. Lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre majú 3 vývinové obdobia:
- Ornamentálna próza
- Lyricky tvarovaná próza
- Literárny naturizmus
1.) Ornamentálna próza
Ornamentalizmus je ozdobnosť jazyka a štýlu. Ich cieľom bolo povýšiť tvar umeleckého diela na úroveň moderných európskych diel. Autori vychádzali z expresionizmu – je to vzbura proti opisnému realizmu a konvenciám. Pri stvárňovaní skutočnosti sa ozývajú city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity. Literárne postavy sú nešťastné. V dielach prevláda ostrý rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním sploločnosti. Jednotlivé motívy sa spájajú bez časovej a logickej následnosti = snové postupy.
Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš
2.) Lyricky tvarovaná próza
Vychádzala z tradícii realizmu. Voľne nadväzovala na ornamentálnu prózu. Dominovala expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní).
Rozlišujeme 2 prúdy:
- Mal bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém dediny a rozporu v nej
- Uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov
V oboch prúdoch je hlavný hrdina poznačený rovnocennými životnými postojmi. Auori uprednostňovali pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa.
Predstavitelia: J.C. Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ján Bodenek, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská
3. Literárny naturizmus (próza)
V 20-tych rokoch sa začína s slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila v roku 1930 do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. V roku 1940 lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku. Lyrizácia sa prejavuje v literatúre z toho dôvodu, že po I. sv. vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tematikou) a prejavuje sa snaha niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. V 20-tych rokoch sa lyrizácia prejavuje v dielach s dedinskou tematikou a v 30-tych rokoch v dielach s vrchárskou tematikou. Lyrizovaná próza čiastočne nadväzuje na francúzsky regionalizmus, ktorého predstaviteľom bol Jean Gionó [žonó]. Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Znaky lyrizovanej prózy:
- Zobrazenie výnimočných postáv vo výnimočnom prostredí
- Orientácia na dedinský život, základný rozpor medzi životom „tam hor“ a „tam dolu“
- Postupný odklon od reálneho zobrazenia skutočnosti
- Hl. postava je málokedy zobrazená v konkrétnom čase, pohybuje sa v rovine fantazijnej
- Veľkú pozornosť autori venujú vnútornému životu postáv
- Subjektivizácia deja – vlastná predstava autora, skracuje sa dej na úkor zobrazenia psychiky človeka
- Žánre – novela, rozprávka
- Využívanie básnických prostriedkov – metafory, personifikácie a tzv. ja rozprávanie – rozprávačom je autor
- Stráca sa pásmo rozprávača a postáv
- Rozprávkovosť, tajuplnosť, fantázia
- Spojenie človeka s prírodou – naturizmus
Ľudo Ondrejov
Debut novela Martin Nociar Jakubovie – Hl. postavou je chlapec, ktorý vyrástol v horách, pracuje tu a nedokáže sa prispôsobiť inému životu. Autor opísal spojenie človeka s prírodou.
Bás. zbierky Mámenie autor sa zamýšľa nad budúcnosťou, vyjadruje strach zo smrti
Bez návratu lásku k ľuďom. Na vyjadrenie pocitov využíva autor prírodné motívy, predovšetkým jeseň a noc.
Bás. zbierka Pijanské verše – vyjadruje strach z budúcnosti, prevláda pesimizmus. Cestopisy Africký zápisník ide o umeleckú fikciu, knihy nevznikli na základe Horami Sumatry autorových zážitkov. Autor vyzdvihuje krásu exotických Príhody v divočine krajín a opisuje ich tajuplnosť.
Zb. noviel Šibeničné pole – vo všetkých novelách zobrazil autor spojenie človeka s prírodou. Hl. hrdinami sú ľudia, ktorí vyrástli v horách a nedokážu sa prispôsobiť životu na dedine alebo v meste.
Vrchárska trilógia Slnko vystúpilo nad hory má 3 časti:
- Román Zbojnícka mladosť – názov románu je symbolický. Vyjadruje spojenie človeka s prírodou, nespútanú mladosť a prostredie, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty. Román sa začína narodením hl. hrdinu Jerguša Lapina na samote Zbojnícky tanec. Jerguš vyrastá s bratom Rudkom a sestrou Ankou. Otca mu zabili zbojníci. Prežíva chudobné ale krásne detstvo. Autor zobrazuje Jergušových rovesníkov. Najlepším jeho priateľom je Paľo Stieranka a najhorším Maťo Kliešť Horúci. Vychovávala ho macocha a sám prežíva neradostné detstvo a vŕši sa na kamarátoch. Prostredníctvom detských postáv autor vykresľuje sociálne pomery. Jerguš dospieva a zaľúbil sa do Zuzky Košáľkule. Odchádza pracovať do dediny, ale po rôznych konfliktoch sa vracia do hôr a pracuje na salaši uja Paľa Stieranku.
- Román Jerguš Lapin – Jerguš je „vytrhnutý“ z vrchárskeho prostredia a vhodený do politických pomerov, ktoré vládnu v krajine. Vypukla I. sv. vojna a Jerguš odchádza na front. Jeho mama a súrodenci žijú vo veľkej biede. Jerguš niekoľkokrát zbehne z frontu, no zakaždým ho chytia. Končí sa vojna a Jerguš sa dá naverbovať do Národnej gardy. Keď odmietne zabíjať ľudí dostáva sa do mnohých konfliktov. Gardisti potláčajú odpor v dedine a pritom zabijú Jergušových súrodencov. Po mnohých pokusoch zamestnať sa Jerguš nakoniec prichádza domov a začne sa živiť roľníckou prácou.
- Román Na zemi sú tvoje hviezdy – Jerguš Lapin sa dostáva na okraj deja a hl. postavou románu je Paľo Šimčisko. Je to sirota, ktorého vychovávala hluchá teta. Keď Paľovi zomrela teta zostáva úplne sám, chce sa rýchlo oženiť. Zoberie si Zuzku a majú spolu 3 deti: Anku, Ivana a Ondreja. Paľo v čase hospodárskej krízy odchádza za prácou do Ameriky. Nikdy sa nevráti a Zuzka sama vo veľkej biede vychováva deti. Anka zomiera na suchoty, Ivan odíde z domu a o rodinu nejaví žiaden záujem, iba Ondrej zostáva doma. Ožení sa s Máriu Synkovou, žijú v šťastnom manželstve a pomáhajú Ondrejovej mame. Vypukla II. sv. vojna, Ondrej odchádza na front a v roku 1944 sa pridal k partizánom. V horách spoznáva partizánskeho veliteľa, ktorého prezývajú Tmavý Urda a to je Jerguš Lapin. Ondrejovi zomiera matka na rakovinu. Ivana zabijú fašisti. Román sa končí návratom Ondreja domov. Táto časť má najnižšiu umeleckú hodnotu.
Zb. poviedok Šibeničné pole – zobrazuje horskú prírodu a spoločnosť vrchárov.
Rozprávky Rozprávky z hôr – určené pre deti. Vyjadruje lásku k horám a k ľuďom, ktorí tu žijú.
V celej tvorbe Ľ. Ondrejova sa prejavuje folklórny naturizmus – je to spojenie človeka s prírodou, pri ktorom sa využívajú prvky ústnej ľudovej slovesnosti a animácia (oživovanie prírody a vecí).
Dobroslav Chrobák
- Debut súbor noviel Kamarát Jašek
zaradil sem novely:
Kamarát Jašek (majú psychologický charakter).
Návrat Ondreja Baláža Realita sa strieda s fantáziou.
Poviestka Do popredia sa dostáva
Úsmev do tmy dedinské a vrchárske
Učenlivá Marta a starostlivá Mária prostredie. Novely majú
Ostatný raz prvky existencionalizmu.
Katarína
Novela Kamarát Jašek – dej sa odohráva v horskom prostredí na samote medzi drevorubačmi. Drevorubač Jašek ľúbi dedinské dievča Etelku. Ich vzťah je harmonický až do chvíle, keď sa medzi drevorubačmi objaví tajomný muž, ktorého prezývajú Chrchliak. Chrchliak predstavuje ľudské zlo. Nahovorí Etelku, aby s ním odišla do mesta. Etelka súhlasí a v meste sa z nej stáva prostitútka. Priateľ Sojčiak navštívi Etelku v meste a prehovára ju, aby sa vrátila k Jaškovi. Etelka súhlasí, no pri odchode ich prekvapí Chrchliak. Dochádza ku konfliktu medzi Sojčiakom a Chrchliakom. Sojčiak Chrchliaka v sebaobrane zabije. Etelka sa vráti k Jaškovi do neporušeného sveta prírody. Autor vyzdvihuje kladné ľudské hodnoty dedinského človeka.
Novela Návrat Ondreja Baláža – dej sa odohráva po I. sv. vojne. Ondrej sa po 17-tich rokoch vracia z ruského zajatia. Pred vstupom do dediny privíta Ondreja pomník padlých, kde nájde aj svoje meno. Aj napriek okolnostiam sa rozhodne navštíviť svoju ženu. Keď zistí, že vlastná žena ho nespoznala vydáva sa za priateľa jej muža. Nenápadne odchádza z dediny a zo života vlastnej ženy, aby tak nenarušil rodinné šťastie.
Novela Poviestka – dej sa odohráva v horskom prostredí na samote. Autor zobrazuje vzťah deda a vnuka. Starý otec Ondrej ušiel z dedinského prostredia a dobrovoľne si zvolil život v prírode, pretože mu ľudia ublížili. Chce, aby aj jeho vnuk žil v horách, ale láska mladého Ondreja k Eve je silnejšia. Ondrej opúšťa horské prostredie a dobrovoľne sa zaradí do ľudskej spoločnosti.
Novela Drak sa vracia – je uvedená mottom: „O hľadaní stratenej cti, lásky a dôvery k ľuďom.“ Autor podáva čitateľovi príbeh draka, ktorý bol iný ako ostatní. Našiel ho starý hrnčiar a vychoval ho. Drak sa vyučil za hrnčiara. Žil na samote a do dediny začal chodiť až vtedy keď sprevádzal svojho slepého otca. Keď mal 14 rokov starý hrnčiar padol do jamy a kým Drak privolal pomoc zomrel. Postupne začali dedinčania pripisovať Drakovi čarovnú moc a jeho prítomnosťou si vysvetľovali všetky živelné pohromy, ktoré doľahli na dedinu. Drakovi sa zapáčila Eva. Keď ho obvinili z vraždy dedinčanky a fyzicky napadli, Drak sa rozhodol odísť. Po rokoch sa vracia do dediny a je rozhodnutý získať stratenú dôveru dedinčanov. Keď vypukne požiar podujme sa zachrániť dobytok. Spolu s ním posielajú dedinčania Šimona Jariabka (Evinho muža) v nádeji, že ho Šimon zabije. Vďaka Drakovým schopnostiam sa im podarí previezť ohrozený dobytok. Drak sa stretáva s priateľmi z Poľska a Šimon si myslí, že im chce dobytok predať. Vráti sa teda do dediny sám a dedinčania podpália Drakovu chalupu. Drak sa však vracia aj s dobytkom. Vtedy mu po prvýkrát dedinčania uveria a richtár ho nazve skutočným menom Martin Lepiš Madlúšovie. Drak zostáva žiť v dedine so svojou milou Zoškou, ktorú si priviedol z ciest.
Rozprávačom príbehu je drakova milá Eva. Hl. myšlienku diela tvorí drakovo hľadanie cesty k ľuďom, uznanie zákl. životných hodnôt ako sú láska, cit, priateľstvo. Autor využíva krátke vety, čím dosahuje rytmus, kontrast farieb a hovorové slová. Zákl. konflikt vzniká medzi jednotlivcom a kolektívom. Drak je symbolom obetavej až prométeovskej snahy slúžiť iným.
Margita Figuli
- debut kniha noviel Pokušenie
- patria sem novely: Pokušenie
Rubári dominujú ženské postavy. Autorka zobrazila ich zápas s
Zem konvenciami mestskej spoločnosti, neboli jej však
Príval cudzie ani sociálne témy. V novelách prevláda
Víchor ľúbostná tematika. Hrdinky sa správajú podľa citu.
Halúzky
4 zväzkový román Babylon – zachytáva posledné roky existencie Novobabylonskej ríše pred jej dobitím Peržanmi. Má prenesený význam. Na rozpade starovekej ríše symbolizuje autorka odmietnutie fašizmu. Román vznikol počas II. sv. vojny a rieši mnohé aktuálne problémy.
Autobiografický román Mladosť – autorka opísala svoje detstvo a mladosť v období I. sv. vojny. Kniha je písaná očami malého dievčatka
Súbor noviel Ariadnina niť – tento súbor má dokumentárny charakter a je venovaný morálnej výchove mládeže.
Budovateľský román Víchor v nás – dej je situovaný na Orave. Odohráva sa po II. sv. vojne. Autorka zachytila život žien v jednej malej továrni. Ich vzťah k spoločenským premenám a riešenie konfliktov prostredníctvom hl. postavy Lucie Koreničovej.
Próza Zuzana
Kniha pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi
Novela: Tri gaštanové kone s podtitulom Rozprávka
- vrcholné dielo.
Magdaléna Maliariková prežila detstvo s Petrom. Ten sa po rokoch vracia do Leštín, aby požiadal Magdalénu o ruku. Na ceste stretáva Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jana Zápotočného – najbohatšieho gazdu v dedine, ktorí pašujú kone z Poľska. Na ceste do Leštín sa Peter dozvie, že Jano chce požiadať Magdalénu o ruku. Všetci traja sa vyberú k Maliarikovcom. Po prvýkrát sa Peter stretáva s Magdalénou v sypárni a dohodnú sa, že sa stretnú. Magdaléna však na stretnutie nepríde, pretože ju v ten večer kopne kôň. Aj napriek všetkému sa u Maliarikovcov konajú zásnuby. Peter sa preto rozhodne odísť, ale starý Maliarik ho presvedčí, aby zostal aspoň do pálenia svätojánskych ohňov.
Tu sa Peter stretáva s Magdalénou a tá mu sľúbi, že bude odkladať svadbu sa Janom Zápotočným a vydá sa za Petra, keď sa ten spoločensky a materiálne vyrovná Janovi. Ak splní túto úlohu príde na troch gaštanových koňoch. Ich rozhovor vypočuje Jano, zneuctí Magdalénu a prinúti ju vydať sa za neho. Peter zatiaľ plní úlohu a nič netuší. Po dvoch rokoch sa Peter vracia do Leštín. V krčme sa dozvie celú pravdu aj to, že spolužitie s Janom sa stalo pre Magdalénu tragédiou. Chce odísť, ale nakoniec sa rozhodne navštíviť poslednýkrát Magdalénu. Zápotočných nájde na poli a stáva sa svedkom tragickej udalosti. Zápotočný bije koňa, pretože nevládze ťahať pluh. Kôň sa splaší a zraní Magdalénu. Po tejto udalosti sa Peter rozhodne zostať v dedine do chvíle, kým sa Magdaléna neuzdraví. Keď sa Magdaléna začne uzdravovať, Jano ju vyženie na dvor, všetko pozamyká, vypáli koňovi oko, na chrbát meno „Tulák“ a keď mu chce vypáliť druhé oko, kôň sa vzoprie a Jana zabije. Magdaléna sa nakoniec uzdraví a odchádza s Petrom do krajiny snov. Rozprávačom príbehu je Peter. Magdaléna sa stáva najkrajšou ženskou postavou v tvorbe predstaviteľov lyrizovanej prózy. Prostredníctvom príbehu, vyjadrila autorka názor, že pokora, láska a oddanosť bývajú odmenené. Peter a Magdaléna sa stávajú symbolmi čistej a utrpením zocelenej lásky. Kone symbolizujú čistotu, lásku a silu.
Vzťahy:
Stará Maliarička Magdaléna – matka nadovšetko miluje peniaze a majetok, preto núti svoju dcéru do svadby s Janom Zápotočným. Aj po Janovej smrti chce, aby jej dcéra zostala na majetku Zápotočného. Magdaléna sa nedokáže brániť a svoju matku vo všetkom poslúcha.
Maliarička Perer – Maliarička nenávidí Petra, pretože je chudobný. Urobí všetko preto, aby zabránila vzťahu Petra a Magdalény. Peter si Magdaléninu mamu váži.
Maliarička Zápotočný – obaja túžia po majetku a po peniazoch. Maliarička sa líška Zápotočnému a vždy stojí na jeho strane.
Peter Magdaléna – tento vzťah symbolizuje veľkú lásku založenú na dôvere a obetavosti.
Znaky rozprávky:
- Dobro víťazí nad zlom
- Autorka využíva číslo 3, ktoré nadobúda magickú hodnotu – Tri gaštanové kone, Traja muži ľúbia Magdalénu, Dej sa odohráva na troch miestach, Peter zachráni trikrát Magdalénu
František Švantner
- Debut poviedka Výpoveď – uverejnil ju v časopise Svojeť
Zb. noviel Malka najznámejšia novela Malka – konflikt novely je založený na tragickom nedorozumení. Hl. hrdina a zároveň rozprávač príbehu (nemá meno) pracuje na salaši a zaľúbi sa do dievčiny menom Malka, ktorá pracovala u krčmára Michalčíka. Vzťah medzi rozprávačom a Malkou je harmonický, chce sa s ňou oženiť. Na salaši sa objaví neznámy muž menom Šajban. Malka sa stretáva so Šajbanom a rozprávač ho považuje za soka v láske. Keď rozprávač zistí, že Šajbana hľadajú žandári (je podozrivý z vraždy krčmára Michalčíka), udá ho. Vtedy mu Malka povie, že je to jej brat. Rozprávač chce odčiniť svoje konanie a ide spolu s Malkou Šajbana varovať. Pri prenasledovaní Šajbana žandári omylom zabijú Malku. Novela má baladický charakter, zomiera v nej nevinná osoba. Postavená je na kontraste (rozprávač, Malka, Šajban).
Novela Zhanobená krv – vrah sa priznal k zločinu, autor síce hovorí o jeho motivácii, no zamlčal podmienky za akých sa zločin stal. O nich nevie ani samotný vrah.
Novela Horiaci vrh – čitateľ sa dozvie o smrti Baraniarky, no o príčinách sa nedozvie nič konkrétne.
Novely Piargy – hlavnými postavami sú Klement a Johanka, ktorí prežívajú vlastnú smrť v akomsi podvedomí. Poddávajú sa jej.
Román Nevesta hôl – predstavuje vrhol tvorby. Je to jedna z najkomplikovanejších štruktúr v literatúre. Sen, predstavivosť, fantázia sú nadradené nad reálnym zobrazením skutočnosti.
Hl. postavou je rozprávač lesník, tajuplná bytosť, ktorá nemá meno. Rozprávač je zaľúbený do polomítickej a poloreálnej bytosti, ktorá sa volá Zuna. Jeho sokom v láske sa stáva polomítický až démonický Tavo. Ale Tavo nie je reálna bytosť, ale symbol zla v prírode. Zuna je symbolom dobra v prírode. Rozprávač bojuje s Tavom, ale nakoniec si uvedomuje, že bojuje sám so sebou. V románe sa odohrávajú premeny ľudí na zvieratá a veci. Autor využíva silnú personifikáciu, personifikuje každú zložku románu. Román je obrazom vnútornej rozpoltenosti autora spôsobenej strachom z II. sv. vojny.
Román Život bez konca – autor opísal politické a spoločenské udalosti na Slovensku v r. 1895-1935, prostredníctvom osudov hl. postavy Paulínky.
Zb. noviel Dáma
Novely Dáma, Sedliak, Kňaz – zobrazil obdobie II. sv. vojny, SNP, využil konfrontáciu konania človeka so spoločenskými udalosťami.
Novely List, Ľudská hra – sú psychologickou analýzou ľúbostného života sklamaných žien.
