Do slovenskej literatúry popri realistických tendenciách začali prenikať aj lyrizačné tendencie. Ich šíriteľmi sa stali predstavitelia, ktorí patrili do okruhu časopisov Mladé Slovensko, Svojeť. Spájala ich túžba po novom pôsobivejšom umení. Lyrizačné tendencie v slovenskej literatúre majú 3 vývinové obdobia:

1. Ornamentálna próza
2. Lyricky tvarovaná próza
3. Literárny naturizmus

1.) Ornamentálna próza
Ornamentalizmus je ozdobnosť jazyka a štýlu. Ich cieľom bolo povýšiť tvar umeleckého diela na úroveň moderných európskych diel. Autori vychádzali z expresionizmu – je to vzbura proti opisnému realizmu a konvenciám. Pri stvárňovaní skutočnosti sa ozývajú city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity. Literárne postavy sú nešťastné. V dielach prevláda ostrý rozpor medzi vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním sploločnosti. Jednotlivé motívy sa spájajú bez časovej a logickej následnosti = snové postupy.
Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš

2.) Lyricky tvarovaná próza
Vychádzala z tradícii realizmu. Voľne nadväzovala na ornamentálnu prózu. Dominovala expresionisticko-senzualistická epika (zakladala sa na zmyslovom = citovom vnímaní).
Rozlišujeme 2 prúdy:

1. Mal bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém dediny a rozporu v nej
2. Uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov

V oboch prúdoch je hlavný hrdina poznačený rovnocennými životnými postojmi. Auori uprednostňovali pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa.
Predstavitelia: J.C. Hronský (časť tvorby), Jozef Horák, Ján Bodenek, Ferdinand Gabaj, Mária Topoľská

3. Literárny naturizmus (próza)
V 20-tych rokoch sa začína s slovenskej literatúre objavovať tzv. Lyrizácia prózy, ktorá vyústila v roku 1930 do vytvorenia samostatného literárneho smeru, ktorý nazývame Lyrizovaná próza. V roku 1940 lyrizovaná próza zaniká, pretože nedokázala pravdivo zobraziť spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku. Lyrizácia sa prejavuje v literatúre z toho dôvodu, že po I. sv. vojne nastáva kríza (prevládajú diela s vojnovou tematikou) a prejavuje sa snaha niektorých autorov presadiť citovosť v literatúre. V 20-tych rokoch sa lyrizácia prejavuje v dielach s dedinskou tematikou a v 30-tych rokoch v dielach s vrchárskou tematikou. Lyrizovaná próza čiastočne nadväzuje na francúzsky regionalizmus, ktorého predstaviteľom bol Jean Gionó [žonó]. Predstavitelia lyrizovanej prózy: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Znaky lyrizovanej prózy:

1. Zobrazenie výnimočných postáv vo výnimočnom prostredí
2. Orientácia na dedinský život, základný rozpor medzi životom „tam hor“ a „tam dolu“
3. Postupný odklon od reálneho zobrazenia skutočnosti
4. Hl. postava je málokedy zobrazená v konkrétnom čase, pohybuje sa v rovine fantazijnej
5. Veľkú pozornosť autori venujú vnútornému životu postáv
6. Subjektivizácia deja – vlastná predstava autora, skracuje sa dej na úkor zobrazenia psychiky človeka
7. Žánre – novela, rozprávka
8. Využívanie básnických prostriedkov – metafory, personifikácie a tzv. ja rozprávanie – rozprávačom je autor
9. Stráca sa pásmo rozprávača a postáv
10. Rozprávkovosť, tajuplnosť, fantázia
11. Spojenie človeka s prírodou – naturizmus

Ľudo Ondrejov

Debut novela Martin Nociar Jakubovie – Hl. postavou je chlapec, ktorý vyrástol v horách, pracuje tu a nedokáže sa prispôsobiť inému životu. Autor opísal spojenie človeka s prírodou.

Bás. zbierky Mámenie autor sa zamýšľa nad budúcnosťou, vyjadruje strach zo smrti
Bez návratu lásku k ľuďom. Na vyjadrenie pocitov využíva autor prírodné motívy, predovšetkým jeseň a noc.

Bás. zbierka Pijanské verše – vyjadruje strach z budúcnosti, prevláda pesimizmus. Cestopisy Africký zápisník ide o umeleckú fikciu, knihy nevznikli na základe  Horami Sumatry autorových zážitkov. Autor vyzdvihuje krásu exotických Príhody v divočine krajín a opisuje ich tajuplnosť.

Zb. noviel Šibeničné pole – vo všetkých novelách zobrazil autor spojenie človeka s prírodou. Hl. hrdinami sú ľudia, ktorí vyrástli v horách a nedokážu sa prispôsobiť životu na dedine alebo v meste.

Vrchárska trilógia Slnko vystúpilo nad hory má 3 časti:

1. Román Zbojnícka mladosť – názov románu je symbolický. Vyjadruje spojenie človeka s prírodou, nespútanú mladosť a prostredie, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty. Román sa začína narodením hl. hrdinu Jerguša Lapina na samote Zbojnícky tanec. Jerguš vyrastá s bratom Rudkom a sestrou Ankou. Otca mu zabili zbojníci. Prežíva chudobné ale krásne detstvo. Autor zobrazuje Jergušových rovesníkov. Najlepším jeho priateľom je Paľo Stieranka a najhorším Maťo Kliešť Horúci. Vychovávala ho macocha a sám prežíva neradostné detstvo a vŕši sa na kamarátoch. Prostredníctvom detských postáv autor vykresľuje sociálne pomery. Jerguš dospieva a zaľúbil sa do Zuzky Košáľkule. Odchádza pracovať do dediny, ale po rôznych konfliktoch sa vracia do hôr a pracuje na salaši uja Paľa Stieranku.
2. Román Jerguš Lapin – Jerguš je „vytrhnutý“ z vrchárskeho prostredia a vhodený do politických pomerov, ktoré vládnu v krajine. Vypukla I. sv. vojna a Jerguš odchádza na front. Jeho mama a súrodenci žijú vo veľkej biede. Jerguš niekoľkokrát zbehne z frontu, no zakaždým ho chytia. Končí sa vojna a Jerguš sa dá naverbovať do Národnej gardy. Keď odmietne zabíjať ľudí dostáva sa do mnohých konfliktov. Gardisti potláčajú odpor v dedine a pritom zabijú Jergušových súrodencov. Po mnohých pokusoch zamestnať sa Jerguš nakoniec prichádza domov a začne sa živiť roľníckou prácou.
3. Román Na zemi sú tvoje hviezdy – Jerguš Lapin sa dostáva na okraj deja a hl. postavou románu je Paľo Šimčisko. Je to sirota, ktorého vychovávala hluchá teta. Keď Paľovi zomrela teta zostáva úplne sám, chce sa rýchlo oženiť. Zoberie si Zuzku a majú spolu 3 deti: Anku, Ivana a Ondreja. Paľo v čase hospodárskej krízy odchádza za prácou do Ameriky. Nikdy sa nevráti a Zuzka sama vo veľkej biede vychováva deti. Anka zomiera na suchoty, Ivan odíde z domu a o rodinu nejaví žiaden záujem, iba Ondrej zostáva doma. Ožení sa s Máriu Synkovou, žijú v šťastnom manželstve a pomáhajú Ondrejovej mame. Vypukla II. sv. vojna, Ondrej odchádza na front a v roku 1944 sa pridal k partizánom. V horách spoznáva partizánskeho veliteľa, ktorého prezývajú Tmavý Urda a to je Jerguš Lapin. Ondrejovi zomiera matka na rakovinu. Ivana zabijú fašisti. Román sa končí návratom Ondreja domov. Táto časť má najnižšiu umeleckú hodnotu.