román: Tisícročná včela
Generačný sociálne ladení román. Spracováva dedinskú tematiku, vracia sa do rodnej dediny Hybe , aby zobrazil osudy hybských roľníkov a remeselníkov a zaostalí život na slov. dedinách v rokoch 1890-1918. Zobrazil osudy rozvetvenej rodiny Martina Pichandu pričom sa zameriava na jeho najstaršieho syna Sama. Opísal hybskú pospolitosť výnimočné charaktery, ale aj bezvýznamných ľudí. V ich správaní sa odzrkadľuje vplyv stáročných zvykov skúseností a tradícií. Vykreslil ľudí pri práci a zábave. Využíva fantáziu a svojrázny historizmus. Je to román o zápase človeka s osudom. Má prvky existencionálizmu. Cez osudy rodiny Pichandovcov zobrazil polit. a spol. dianie na Slovensku pred 1. sv. vojnou. Ružena a Martin Pichandovci mali 3 deti Sama, Kristínu a Valenta.

SAMO- vyučil sa za murára, bol členom Sociálno-demokratickej strany. Oženil sa s Máriou Dudáčovou a mali 5 detí. Najstarší Janko zomrel pri štrajku keď šiel s otcom na múračky. Druhorodený Samo sa veľmi mladý oženil a odišiel so ženou za svokrom a prácou do Ameriky. Dcéra Ema zomrela nešťastnou náhodou, zabil ju mlyn. Peter sa vyučil za hodinára a počas 1.sv. vojny sa dostal do ruského zajatia. Najmladší Karol študoval maliarstvo a zahynul na fronte.
KRISTÍNA- vydala sa z veľkej lásky za Mateja Sroka. Manželstvo bolo šťastné ale bezdetné. Keď po 10. rokoch Kristína konečne čaká dieťa Matej tragicky zomiera, privalilo ho v hore. Kristína zo žiaľu o dieťa príde. Po Matejovej smrti začne za Kristínou chodiť Metejov bratranec Julo Mitroň. Kristína s ním má syna Ivana. Po Matildinej smrti (manželka Jula) sa Julo s Kristínou ožení a majú dcéru Žofiu.

VALENT- študuje právo v Prahe kde prežíva búrlivý život. Ľubi Hanku Kollárovú, ale ožení sa z vypočítavosti s bohatou Hermínou Haderpánovou. Počas vojny pôsobí Valent ako sudca. Hanka čaká s Valentom dieťa, narodí sa jej mŕtve a na druhý deň zomiera aj ona. S Hermínou má syna Mariána.
Po smrti Martina Pichandu si deti starostlivo rozdelia majetok, Ružena zostáva bývať u Sama. Samo sa aktívne zúčastňuje polit. života. Po smrti Janka zanevrie Samo na politiku, no neskôr sa k politike vráti spolu s priateľom Anostom. Agitujú za samostatný štát. Ďalej zobrazil osudy dcéry krčmára Marty Gerišovej, ktorú otec donútil vydať sa do Žiliny za obchodníka a nešťastná láska končí samovraždou Jožka Nadera. V 1918 sa končí vojna a uzatvárajú sa osudy hrdinov tohto románu.

Ďalšie postavy:
učiteľ Orfanides- priateľ Martina Pichandu, majú spoločné názory.
Pál Szokolik- presadzuje rakúsko-uhorskú monarchiu, udáva obyvateľov dediny, nakoniec ho nájdu utopeného v studni.
Názov románu je symbolický. Včela je symbolom pracovitosti, včelí rod nevyhynie ako ľudský rod ale včela symbolizuje aj žihadlo- človek sa bráni, búri, odchod Slovákov z Rakúsko-Uhorska.
voľným pokračovaním je román: Nemé ucho, hluché oko

Ladislav Mňačko

V roku 1968 vystúpil proti vstupu spojeneckých vojsk varšavskej zmluvy na naše územie. Potom emigroval, žil v Izraely, Nemecku a Rakúsku.

román: Smrť sa volá Engelchen
Označovaný je ako román kronika, pretože samotný autor tvrdí, že si v ňom málo vymýšľal. Má autobiografické črty. Dej sa odohráva počas SNP v horách v dedine Ploština na Morave. Autor využil chronolog. a retrospekt. komp. postup. Hl. hrdinom je partizán Voloďa, kt. leží v nemocnici s poranenou chrbticou. Jeho bolesti sa striedajú s výčitkami svedomia. Príde ho navštíviť partizánka Marta a oznamuje mu meno dôstojníka, kt. dal vypáliť Ploštinu Engelchen. Marta po návšteve u Voloďu spáchala samovraždu, pretože sa predávala Nemcom aby získala informácie pre partizánov. Aj keď vie, že Voloďa ju má rád nenávidí samu seba.

Voloďa spomína ako žili v Ploštine ako im obyvatelia poskytovali ubytovanie, stravu. Keď sa Nemci dozvedeli, že obyv. Ploštiny pomáhajú partizánom rozhodli sa dedinu vypáliť a ľudí vyvraždiť. Partizáni sa o ich pláne dozvedeli, dedinu opustili a obyv. nechali na pospas fašistom. Voloďa má pocit viny za osudy obyvateľov. Autor v románe odcudzuje krutosť faš. a poukazuje na morálny úpadok partizánov, kt. boli zodpovední za osud iných ľudí. Autor využil psychickú kresbu postáv. Román je charakterizovaní ako voj. román s retrospektívami, poukazuje na protifašistický odboj v partizánskej skupine. Autor si z his. otázok všíma najmä prechod frontu z východu na západ, oslobodenie, pražské májové postavenie, sabotážne akcie ale aj prechod Nemcov cez hraničné priesmyky a snahy partizánov znemožniť im to.

román: Ako chutí moc
Je to politický pamflet. Dej sa začína smrťou hl. hrdinu Veľkého muža. Na jeho pohrebe sa zúčastnil a fotoreportér Frank, ktorého úlohou bolo urobiť fotomontáž. Frank si spomína ako spolu s Veľkým mužom študovali, bojovali v SNP, tu si pomáhali dokonca obaja ľúbili tú istú ženu ale ona dala prednosť peniazom teda Veľkému mužovi a vydala sa za neho. Po čase sa rozviedli, pretože on sa spriatelil so svojou sekretárkou Margitou. Charakter Veľkého muža sa menil ako rástla jeho moc. Stále viac strácal ľudskú tvár. Frank si uvedomoval, že jediným vykúpením bola pre neho smrť. Autor vyjadruje skutočnosť, že polit. moc môže zmeniť a rozložiť človek. Pod Veľkým mužom sa skrýval konkr. funkcionár, kt. autor priamo nepomenoval ale videli sa v ňom mnohý vedúci predstavitelia.