Literatúra - generácia 70-tych rokov

Generáciou 70-tych rokov sú označovaní spisovatelia, ktorí v tomto období vstúpili do lit. a podieľali sa na jej formovaní. Títo autori spracovali tematiku detstva a svoju mladosť. Z epických útvarov sa rozvíja najmä poviedka, novela a román. Dôležitým výstavbovým prostriedkom je konfrontácia minulosti a prítomnosti, prevláda psych. charakter postáv.

Ladislav Ballek

debutoval poviedkou: Útek na zelenú lúku
Nastoluje mravný konflikt mladého jednotlivca, kt. reaguje na spoločenskú krivdu nenávisťou a vzburou. Hl. hrdinom je Taro Vulkán, kt. pretŕha zväzky s rodinou, priateľmi a túla sa po Slovensku. Uvedomuje si bezvýchodiskovosť svojho konania a hynie ako človek nepochopení svetom.

novela: Púť červená ako ľalia
Hl. hrdina je starec Diamant, kt. chce poznať príčiny svojej rodinnej tragédie. Jeho putovanie sprevádza rekapitulácia vl. života. Za svoje poznanie musí podstúpiť najväčšiu obeť a svoj život končí tragicky (samovraždou). Autor venuje pozornosť prírode a zároveň opisuje tragické osudy ľudí. Novela končí zistením, že cesta do tajomstiev ľud. vnútra je márna.

novela: Biely vrabec
Hl. postavou je Rasťo Rodan, ktorý je poznačený neurózami a precivilizovaným svetom. Má dostatok fin. prostriedkov ale pociťuje nedostatok lásky a priateľstva. Autor zdôrazňuje myšlienku, že človek nemôže nájsť šťastie vo svete, ktorý je zbavení hlbšieho zmyslu a spravodlivosti. Udržuje sa len vďaka konvenciám a prevláda v ňom pokrytectvo a protekcia.

román: Južná pošta
Román má autobiografické črty. Zobrazuje vzťah rodičov a detí. Dej sa odohráva v malom mestečku na južnom Slovensku v Palánku (dnešné Šahy). Vojnové udalosti zobrazil autor prostredníctvom osudov Jána Jurkoviča. Jeho detstvo je predstavené ako prvý stupeň k rozpoznaniu skutočných hodnôt, a tak môže prekonávať stavy úzkosti. V jeho konaní a správaní sa odráža spoločenská a historická situácia v malomestskom prostredí.

román: Pomocník
Román je rozdelení do 12. kapitol, má silnú dejovú líniu. Jazyk obsahuje maďarizmy a dolniacke nárečie. Román je dôkazom zničenia spoločenských a medziľudských vzťahov. Je kritikou honby za majetkom.
Štefan Riečan žijúci na Horniakoch ideálnym spôsobom života, ale potom ako mu vyhorel dom prichádza na Dolniaky do Palánku za lepším životom. Ako bývalému partizánovi a bezúhonnému občanovi mu bolo pridelené mäsiarstvo na Obchodnej ulici, ale mäsiarstvo dostal aj s pomocníkom. Pri preberaní mäsiarstvo ho úradník upozorňoval, aby pomocníka vyhodil, pretože to nie je dobrý človek a bude s ním mať iba problémy. Riečan to ale nedokázal. Keď prichádza Riečan do mäsiarstva Volent Lančarič všetko pripravil na otvorenie. Vďaka Volentovým kšeftom Riečanovci za pol roka veľmi zbohatli. Vybavil im aj kúpu novej vily. Volent Riečanovy vždy predostrel už vopred dohodnuté „ nie veľmi čisté obchody“. Zastával teóriu, že dariť sa im bude len vtedy, keď budú pred všetkými obchodníkmi o krok vpredu. Kúpili si nákladné auto, mohli si dovoliť slúžku dokonca do obchodu zobrali učňa. Keď mali veľa peňazí obidve Riečanky (matka a dcéra) sa snažili dostať medzi vyššiu spoločnosť. Iba Riečan sa nikdy tomuto živ. štýlu nepodriadil.

Po určitom čase sa manželia Riečanovci odcudzili a Riečanka si začala viac všímať Volenta. Raz keď sa opitý Lančarič vracal domov zaplietol sa do bitky, Riečanovci sa báli vyšetrovania polície a za pomoci Riečanky a šikovného advokáta sa Volent z celej situácie dostal. Volent podľahol Riečanke a stal sa jej milencom. Dohodli sa, že mäsiarstvo budú riadiť oni dvaja a Riečan zostane iba pomocníkom. Keď to zistil zostal žiť utiahnutím spôsobom života. Situáciu riešil pasívne, tichým zúfalstvom, poddával sa blížiacej sa katastrofe. Rozhodol sa odísť domov na Horniady. Pôvodne chcel do Palánku priviesť svoju matku, aby mu pomohla s výchovou dcéry. Na Horniaky mu príde list od manželky , aby sa nevracal. O pár mesiacov ho vyhľadal Volent, ktorý mu prišiel vysvetliť celú situáciu, oznámil mu, že Riečanka si našla nového milenca, bohatšieho jeho odsunula na druhú koľaj a stal sa len pomocníkom. Volent Riečana nahováral , aby sa vrátil do Palánku, urobil tam poriadok a všetko sa vrátilo od starých koľají. Riečan to odmietol. Po roku sa Riečan dozvedel, že jeho dcéra sa z pomsty k matke vydala za Volenta a má s ním deti. Začalo znárodňovanie, prišli o mäsiarstvo a vilu a Riečanka s novým milencom odišla do Čiech a nikto viac o nej nepočul. Volent začal pracovať v štátnom mäsiarstve, kde tiež robil špinavé obchody a dostal sa na 8 rokov do väzenia. Dcéra musela sama živiť rodinu, preto sa rozhodla aj s deťmi odísť do Čiech. Otec ju tam našiel veľmi zanedbanú, vzal ju k sebe na Horniaky a staral sa o ňu aj o deti.

KOMPOZÍCIA:
Postavy majú metaforický význam- stroskotanie jednotlivca v prostredí, ktorému je mravne cudzie. Skromnosť stredosl. rodiny- príchod na južné Slovensko- túžba po bohatstve.
Prostredie je hlavnou charakteristikou diela (LP).

Kontrast:
prostredie Horniaky – Dolniaky
postavyRiečan – Riečanka, Riečan- Volent
- kompozičný postup: chronologický
Ženské postavy sa lepšie prispôsobujú prostrediu.

román: Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku
Dej sa posúva do 50. rokov, objavujú sa tu niektoré postavy z prvého románu (Riečanovci) no spojivkom medzi oboma románmi je prostredie. Hl. postavou je Peter Korim, prostredníctvom jeho osudov zobrazil spôsob života v tomto období. Román má výsmešné ale aj tragické motívy.

Vincent Šikula

Do lit. vstúpil v polovici 60. rokov.

zb. poviedok: Na koncertoch sa netlieska
Jadrom poviedok sú autorove zážitky z detstva a vojenčiny (zákl. voj. služby). Poukazuje na zvláštnosti života v uniforme. Jeho hrdina chápe svet s detskou čistotou, naivnosťou, mravnou bezúhonnosťou a stavia sa proti birokracii.

zb. poviedok: Možno si postavím bungalov
Tematicky čerpá zo života jednoduchého dedinského človeka. Hl. hrdina je už doma z vojenčiny v rodnom prostredí si buduje svoj hodnotový svet. Vo vzťahu k ľudom prevláda sympatia, porozumenie a dôvera.

novela: S Rozárkou
Rozprávačom je Ondrejko, ktorý sa má starať o telesne dospelú no duševne zaostalú sestru Rozárku. Žijú spolu v rodičovskom dome. Ondrejko sa snaží splniť túto úlohu, chce preniknúť do duševného sveta sestry ale sa mu to nedarí. Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej ho zostáva sám s pocitom svojho ľudského zlyhania. Autor využil psychologickú kresbu postáv. Novela je baladickým príbehom o „večnom zakliatí“, je humánnym posolstvom o povinnosti človeka využiť všetky prostriedky na zachovanie dobrých medziľudských vzťahov.

novela: Nebýva na každom vŕšku hostinec
Dej sa odohráva v okolí Modry. Autor opisuje ľudí žijúcich na periférii spoločnosti (tulákov, žobrákov), kt. putujú za prácou po svete. Ide o postavy navonok nenápadné z hľadiska spoloč. prospechu akoby bezvýznamné. Autor ich však obdaril nevšednou duševnou silou.

románová trilógia: Majstri, Muškát, Vilma

1.časť: Majstri
Dej sa odohráva v dedine Okoličné, kde žije rodina Guldánovcov. Je to starý Guldán a jeho 3. synovia Jakub, Ondrej, Imro. Všetci spolu pracujú ako tesári. Raz dostali objednávku tesárskych prác v susednej dedine mali pomáhať na stavbe školy. Starší dvaja synovia Jakub a Ondrej si popri práci mašli čas aj na dievčatá a rozhodli sa oženiť. Otec spočiatku s ich návrhom nesúhlasil, pretože sa obával, že sa rozpadne tesárska partia. Tak sa aj stalo a rodina sa rozišla v zlom. Ich hnev ale netrval dlho a synovia k svadbe dostali aj otcove požehnanie. Dej sa posúva o rok a najml. syn Imro sa zblížil s Vilmou (dievčina z Okoličného). Rozhodol sa, že si ju vezme. Otec opäť nesúhlasil a keď mu Imro sľúbil, že zostane v rodič. dome otec privolil. Svadba s Vilmou sa musela odložiť, pretože jej zomrel starý otec. Medzi tým odišli Guldánovci do susednej dediny Cerová stavať kostol. Pri stavbe sa Imro zoznámil so Štefkou, ktorá bola považovaná za najkrajšie dievča v dedine. Štefka a Imro si boli od prvej chvíle sympatický a dohodli sa, že sa budú stretávať. V Imrovi sa prebudilo svedomie a na stretnutie neprišiel (s Vilmou chystal svadbu). Svadba s Vilmou sa uskutočnila a Štefka sa medzitým vydala za Kirinoviča. Za krátky čas po svadbe dostávajú Guldánovci opäť zákazku v Cerovej. Tu sa Imro stretáva so Štefkou, ta sa mu čoraz viac páči. Kirinovič pozval Guldánovcom na návštevu, aby debatovali o vojne. Imra táto debata nebavila, išiel sa prejsť a v lese stretol Štefku a tá mu vyznala lásku. Začali sa stretávať. Po dedine sa šírili správy o vojne a partizánoch. Ľudia boli zmetení, lebo správy boli protichodné. Dedinčania nevedeli, či sa majú pridať k Nemcom alebo partizánom. Kirinovič chodí stále častejšie do Bratislavy a poveril svojho priateľa, aby strážil dedinu a jeho ženu Štefku. Keď verbovali chlapcov k partizánom do Banskej Bystrice išiel aj Imro.

2.časť: Muškát
Symbol domova. Zobrazené je obdobie od augusta 1944 až po oslobodenie Slovenska v roku 1945. Vilma nevedela, že Imro má milenku ani o tom, že odišiel do povstania. Bála sa o neho, všade ho hľadala až neskôr sa dozvedela čo sa stalo. Imro bol s ostatnými partizánmi. Všetci rozprávali o jeho odvahe, optimizme a hrdinstve. Iba Imro sa odvahou nepýšil, pretože pri Nitre auto v ktorom išiel prepadli Nemci, troch jeho kamarátov zastrelili a on ich nevedel zachrániť. Dvaja chlapi hneď ušli domov iba on zostal. Chlapi si ho zvolili za svojho veliteľa a jeho družina sa pridala k partizánom. Život partizánov bol ťažký, spávali pod holým nebom, boli hladní a premrznutí. Imrovi bratia tiež ušli do povstania, ale skoro sa vrátili. Imro o sebe Vilme nedal vedieť. Bál sa, že sa od ľudí dozvedela o jeho vzťahu so Štefkou. Imro ochorel mal vysoké horúčky, ošetroval ho sovietsky lekár. Dedinou Okoličné oslobodila sovietska armáda. Chlapi sa vracali domov iba Imro nie. Až neskôr ho priviezla sovietska jednotka. Vilmu a Imrovho otca trápil jeho zdravotný stav. Imro na nič nereagoval. Vilma a jeho otec dúfajú, že sa vylieči.

3.časť: Vilma
Venovaná je Imrovej žene. Napriek veľkej láske, obetavosti a starostlivosti sa nepodarilo Imra zachrániť. Vilma sa musela zmieriť s osudom vdovy. Autor do príbehu vsunul chlapca Rudka s ktorým má autor spoločné črty a komentuje dej. Je rozprávačom záverečnej časti.


Peter Jaroš

debutoval novelou: Poludnie na terase

Príbeh členov bratislavskej redakcie počas jedného prac. dňa. Autor sa zamýšľa nad problémami súčasného človeka. Dej je rámcovaní ľúbostným príbehom mladého redaktora a Mirky.

novela: Urob mi more
Je príbeh vysokoškoláka na prázdninách v kameňolome. Autor sa zameral na psychiku postavy. Hrdina sa zamýšľa nad sebou, svetom, uvažuje o prostredí.

román: Zdesenie s podtitulom Príbeh muža a ženy z 50. rokov

Mladý muž Marek je obeťou polit. procesu, je vo väzení a jeho manželka Henrieta sa chce dať s ním rozviesť. Ide o zložitý psychologicko-dramatický problém viny a trestu.

novela: Váhy
Polodetektívny záznam posledných dní života starca Puchalu, ktorého trápia výčitky svedomia za utajenú vraždu z pred mnohých rokov. Starec spomína a rekonštruuje minulosť. Zobrazuje tiež prítomnosť a jeho spolužitie so synom a nevestou.

zb. poviedok: Krvaviny
Kriminálne príbehy v ktorých využil gradáciu. Je to súbor absurdných príbehov v ktorých spojivom je postava Gorazda. Gorazd sa stáva pozorovateľom ľudských osudov. Komentuje každú poviedku. V poslednej spácha samovraždu.

román: Tisícročná včela
Generačný sociálne ladení román. Spracováva dedinskú tematiku, vracia sa do rodnej dediny Hybe , aby zobrazil osudy hybských roľníkov a remeselníkov a zaostalí život na slov. dedinách v rokoch 1890-1918. Zobrazil osudy rozvetvenej rodiny Martina Pichandu pričom sa zameriava na jeho najstaršieho syna Sama. Opísal hybskú pospolitosť výnimočné charaktery, ale aj bezvýznamných ľudí. V ich správaní sa odzrkadľuje vplyv stáročných zvykov skúseností a tradícií. Vykreslil ľudí pri práci a zábave. Využíva fantáziu a svojrázny historizmus. Je to román o zápase človeka s osudom. Má prvky existencionálizmu. Cez osudy rodiny Pichandovcov zobrazil polit. a spol. dianie na Slovensku pred 1. sv. vojnou. Ružena a Martin Pichandovci mali 3 deti Sama, Kristínu a Valenta.

SAMO- vyučil sa za murára, bol členom Sociálno-demokratickej strany. Oženil sa s Máriou Dudáčovou a mali 5 detí. Najstarší Janko zomrel pri štrajku keď šiel s otcom na múračky. Druhorodený Samo sa veľmi mladý oženil a odišiel so ženou za svokrom a prácou do Ameriky. Dcéra Ema zomrela nešťastnou náhodou, zabil ju mlyn. Peter sa vyučil za hodinára a počas 1.sv. vojny sa dostal do ruského zajatia. Najmladší Karol študoval maliarstvo a zahynul na fronte.
KRISTÍNA- vydala sa z veľkej lásky za Mateja Sroka. Manželstvo bolo šťastné ale bezdetné. Keď po 10. rokoch Kristína konečne čaká dieťa Matej tragicky zomiera, privalilo ho v hore. Kristína zo žiaľu o dieťa príde. Po Matejovej smrti začne za Kristínou chodiť Metejov bratranec Julo Mitroň. Kristína s ním má syna Ivana. Po Matildinej smrti (manželka Jula) sa Julo s Kristínou ožení a majú dcéru Žofiu.

VALENT- študuje právo v Prahe kde prežíva búrlivý život. Ľubi Hanku Kollárovú, ale ožení sa z vypočítavosti s bohatou Hermínou Haderpánovou. Počas vojny pôsobí Valent ako sudca. Hanka čaká s Valentom dieťa, narodí sa jej mŕtve a na druhý deň zomiera aj ona. S Hermínou má syna Mariána.
Po smrti Martina Pichandu si deti starostlivo rozdelia majetok, Ružena zostáva bývať u Sama. Samo sa aktívne zúčastňuje polit. života. Po smrti Janka zanevrie Samo na politiku, no neskôr sa k politike vráti spolu s priateľom Anostom. Agitujú za samostatný štát. Ďalej zobrazil osudy dcéry krčmára Marty Gerišovej, ktorú otec donútil vydať sa do Žiliny za obchodníka a nešťastná láska končí samovraždou Jožka Nadera. V 1918 sa končí vojna a uzatvárajú sa osudy hrdinov tohto románu.

Ďalšie postavy:
učiteľ Orfanides- priateľ Martina Pichandu, majú spoločné názory.
Pál Szokolik- presadzuje rakúsko-uhorskú monarchiu, udáva obyvateľov dediny, nakoniec ho nájdu utopeného v studni.
Názov románu je symbolický. Včela je symbolom pracovitosti, včelí rod nevyhynie ako ľudský rod ale včela symbolizuje aj žihadlo- človek sa bráni, búri, odchod Slovákov z Rakúsko-Uhorska.
voľným pokračovaním je román: Nemé ucho, hluché oko

Ladislav Mňačko

V roku 1968 vystúpil proti vstupu spojeneckých vojsk varšavskej zmluvy na naše územie. Potom emigroval, žil v Izraely, Nemecku a Rakúsku.

román: Smrť sa volá Engelchen
Označovaný je ako román kronika, pretože samotný autor tvrdí, že si v ňom málo vymýšľal. Má autobiografické črty. Dej sa odohráva počas SNP v horách v dedine Ploština na Morave. Autor využil chronolog. a retrospekt. komp. postup. Hl. hrdinom je partizán Voloďa, kt. leží v nemocnici s poranenou chrbticou. Jeho bolesti sa striedajú s výčitkami svedomia. Príde ho navštíviť partizánka Marta a oznamuje mu meno dôstojníka, kt. dal vypáliť Ploštinu Engelchen. Marta po návšteve u Voloďu spáchala samovraždu, pretože sa predávala Nemcom aby získala informácie pre partizánov. Aj keď vie, že Voloďa ju má rád nenávidí samu seba.

Voloďa spomína ako žili v Ploštine ako im obyvatelia poskytovali ubytovanie, stravu. Keď sa Nemci dozvedeli, že obyv. Ploštiny pomáhajú partizánom rozhodli sa dedinu vypáliť a ľudí vyvraždiť. Partizáni sa o ich pláne dozvedeli, dedinu opustili a obyv. nechali na pospas fašistom. Voloďa má pocit viny za osudy obyvateľov. Autor v románe odcudzuje krutosť faš. a poukazuje na morálny úpadok partizánov, kt. boli zodpovední za osud iných ľudí. Autor využil psychickú kresbu postáv. Román je charakterizovaní ako voj. román s retrospektívami, poukazuje na protifašistický odboj v partizánskej skupine. Autor si z his. otázok všíma najmä prechod frontu z východu na západ, oslobodenie, pražské májové postavenie, sabotážne akcie ale aj prechod Nemcov cez hraničné priesmyky a snahy partizánov znemožniť im to.

román: Ako chutí moc
Je to politický pamflet. Dej sa začína smrťou hl. hrdinu Veľkého muža. Na jeho pohrebe sa zúčastnil a fotoreportér Frank, ktorého úlohou bolo urobiť fotomontáž. Frank si spomína ako spolu s Veľkým mužom študovali, bojovali v SNP, tu si pomáhali dokonca obaja ľúbili tú istú ženu ale ona dala prednosť peniazom teda Veľkému mužovi a vydala sa za neho. Po čase sa rozviedli, pretože on sa spriatelil so svojou sekretárkou Margitou. Charakter Veľkého muža sa menil ako rástla jeho moc. Stále viac strácal ľudskú tvár. Frank si uvedomoval, že jediným vykúpením bola pre neho smrť. Autor vyjadruje skutočnosť, že polit. moc môže zmeniť a rozložiť človek. Pod Veľkým mužom sa skrýval konkr. funkcionár, kt. autor priamo nepomenoval ale videli sa v ňom mnohý vedúci predstavitelia.