Generáciou 70-tych rokov sú označovaní spisovatelia, ktorí v tomto období vstúpili do lit. a podieľali sa na jej formovaní. Títo autori spracovali tematiku detstva a svoju mladosť. Z epických útvarov sa rozvíja najmä poviedka, novela a román. Dôležitým výstavbovým prostriedkom je konfrontácia minulosti a prítomnosti, prevláda psych. charakter postáv.

Ladislav Ballek

debutoval poviedkou: Útek na zelenú lúku
Nastoluje mravný konflikt mladého jednotlivca, kt. reaguje na spoločenskú krivdu nenávisťou a vzburou. Hl. hrdinom je Taro Vulkán, kt. pretŕha zväzky s rodinou, priateľmi a túla sa po Slovensku. Uvedomuje si bezvýchodiskovosť svojho konania a hynie ako človek nepochopení svetom.

novela: Púť červená ako ľalia
Hl. hrdina je starec Diamant, kt. chce poznať príčiny svojej rodinnej tragédie. Jeho putovanie sprevádza rekapitulácia vl. života. Za svoje poznanie musí podstúpiť najväčšiu obeť a svoj život končí tragicky (samovraždou). Autor venuje pozornosť prírode a zároveň opisuje tragické osudy ľudí. Novela končí zistením, že cesta do tajomstiev ľud. vnútra je márna.

novela: Biely vrabec
Hl. postavou je Rasťo Rodan, ktorý je poznačený neurózami a precivilizovaným svetom. Má dostatok fin. prostriedkov ale pociťuje nedostatok lásky a priateľstva. Autor zdôrazňuje myšlienku, že človek nemôže nájsť šťastie vo svete, ktorý je zbavení hlbšieho zmyslu a spravodlivosti. Udržuje sa len vďaka konvenciám a prevláda v ňom pokrytectvo a protekcia.

román: Južná pošta
Román má autobiografické črty. Zobrazuje vzťah rodičov a detí. Dej sa odohráva v malom mestečku na južnom Slovensku v Palánku (dnešné Šahy). Vojnové udalosti zobrazil autor prostredníctvom osudov Jána Jurkoviča. Jeho detstvo je predstavené ako prvý stupeň k rozpoznaniu skutočných hodnôt, a tak môže prekonávať stavy úzkosti. V jeho konaní a správaní sa odráža spoločenská a historická situácia v malomestskom prostredí.

román: Pomocník
Román je rozdelení do 12. kapitol, má silnú dejovú líniu. Jazyk obsahuje maďarizmy a dolniacke nárečie. Román je dôkazom zničenia spoločenských a medziľudských vzťahov. Je kritikou honby za majetkom.
Štefan Riečan žijúci na Horniakoch ideálnym spôsobom života, ale potom ako mu vyhorel dom prichádza na Dolniaky do Palánku za lepším životom. Ako bývalému partizánovi a bezúhonnému občanovi mu bolo pridelené mäsiarstvo na Obchodnej ulici, ale mäsiarstvo dostal aj s pomocníkom. Pri preberaní mäsiarstvo ho úradník upozorňoval, aby pomocníka vyhodil, pretože to nie je dobrý človek a bude s ním mať iba problémy. Riečan to ale nedokázal. Keď prichádza Riečan do mäsiarstva Volent Lančarič všetko pripravil na otvorenie. Vďaka Volentovým kšeftom Riečanovci za pol roka veľmi zbohatli. Vybavil im aj kúpu novej vily. Volent Riečanovy vždy predostrel už vopred dohodnuté „ nie veľmi čisté obchody“. Zastával teóriu, že dariť sa im bude len vtedy, keď budú pred všetkými obchodníkmi o krok vpredu. Kúpili si nákladné auto, mohli si dovoliť slúžku dokonca do obchodu zobrali učňa. Keď mali veľa peňazí obidve Riečanky (matka a dcéra) sa snažili dostať medzi vyššiu spoločnosť. Iba Riečan sa nikdy tomuto živ. štýlu nepodriadil.

Po určitom čase sa manželia Riečanovci odcudzili a Riečanka si začala viac všímať Volenta. Raz keď sa opitý Lančarič vracal domov zaplietol sa do bitky, Riečanovci sa báli vyšetrovania polície a za pomoci Riečanky a šikovného advokáta sa Volent z celej situácie dostal. Volent podľahol Riečanke a stal sa jej milencom. Dohodli sa, že mäsiarstvo budú riadiť oni dvaja a Riečan zostane iba pomocníkom. Keď to zistil zostal žiť utiahnutím spôsobom života. Situáciu riešil pasívne, tichým zúfalstvom, poddával sa blížiacej sa katastrofe. Rozhodol sa odísť domov na Horniady. Pôvodne chcel do Palánku priviesť svoju matku, aby mu pomohla s výchovou dcéry. Na Horniaky mu príde list od manželky , aby sa nevracal. O pár mesiacov ho vyhľadal Volent, ktorý mu prišiel vysvetliť celú situáciu, oznámil mu, že Riečanka si našla nového milenca, bohatšieho jeho odsunula na druhú koľaj a stal sa len pomocníkom. Volent Riečana nahováral , aby sa vrátil do Palánku, urobil tam poriadok a všetko sa vrátilo od starých koľají. Riečan to odmietol. Po roku sa Riečan dozvedel, že jeho dcéra sa z pomsty k matke vydala za Volenta a má s ním deti. Začalo znárodňovanie, prišli o mäsiarstvo a vilu a Riečanka s novým milencom odišla do Čiech a nikto viac o nej nepočul. Volent začal pracovať v štátnom mäsiarstve, kde tiež robil špinavé obchody a dostal sa na 8 rokov do väzenia. Dcéra musela sama živiť rodinu, preto sa rozhodla aj s deťmi odísť do Čiech. Otec ju tam našiel veľmi zanedbanú, vzal ju k sebe na Horniaky a staral sa o ňu aj o deti.

KOMPOZÍCIA:
Postavy majú metaforický význam- stroskotanie jednotlivca v prostredí, ktorému je mravne cudzie. Skromnosť stredosl. rodiny- príchod na južné Slovensko- túžba po bohatstve.
Prostredie je hlavnou charakteristikou diela (LP).

Kontrast:
prostredie Horniaky – Dolniaky
postavyRiečan – Riečanka, Riečan- Volent
- kompozičný postup: chronologický
Ženské postavy sa lepšie prispôsobujú prostrediu.

román: Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku
Dej sa posúva do 50. rokov, objavujú sa tu niektoré postavy z prvého románu (Riečanovci) no spojivkom medzi oboma románmi je prostredie. Hl. postavou je Peter Korim, prostredníctvom jeho osudov zobrazil spôsob života v tomto období. Román má výsmešné ale aj tragické motívy.

Vincent Šikula

Do lit. vstúpil v polovici 60. rokov.

zb. poviedok: Na koncertoch sa netlieska
Jadrom poviedok sú autorove zážitky z detstva a vojenčiny (zákl. voj. služby). Poukazuje na zvláštnosti života v uniforme. Jeho hrdina chápe svet s detskou čistotou, naivnosťou, mravnou bezúhonnosťou a stavia sa proti birokracii.

zb. poviedok: Možno si postavím bungalov
Tematicky čerpá zo života jednoduchého dedinského človeka. Hl. hrdina je už doma z vojenčiny v rodnom prostredí si buduje svoj hodnotový svet. Vo vzťahu k ľudom prevláda sympatia, porozumenie a dôvera.

novela: S Rozárkou
Rozprávačom je Ondrejko, ktorý sa má starať o telesne dospelú no duševne zaostalú sestru Rozárku. Žijú spolu v rodičovskom dome. Ondrejko sa snaží splniť túto úlohu, chce preniknúť do duševného sveta sestry ale sa mu to nedarí. Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrej ho zostáva sám s pocitom svojho ľudského zlyhania. Autor využil psychologickú kresbu postáv. Novela je baladickým príbehom o „večnom zakliatí“, je humánnym posolstvom o povinnosti človeka využiť všetky prostriedky na zachovanie dobrých medziľudských vzťahov.

novela: Nebýva na každom vŕšku hostinec
Dej sa odohráva v okolí Modry. Autor opisuje ľudí žijúcich na periférii spoločnosti (tulákov, žobrákov), kt. putujú za prácou po svete. Ide o postavy navonok nenápadné z hľadiska spoloč. prospechu akoby bezvýznamné. Autor ich však obdaril nevšednou duševnou silou.