román Kotlín – autor sa opäť vrátil k zobrazeniu zemianstva. Hl. postavou je Andrej Lutišič, ktorý má podobné vlastnosti ako Stanislav Rudopoľský. Nedokáže sa však zmieriť so spoločenskou vrstvou svojej vyvolenej Lejly a dobrovoľne si zvolí smrť. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý nemôže nájsť uplatnenie v živote. Vajanskému sa zdá, že zemianstvo prešlo odnárodňovacím procesom. Nedokáže vnútorne splynúť s národným kolektívom a preto hynie.
Postoj Vajanského k zemianstvu – Vajanský nebol zrastený ľudom, orientoval sa na vyššie vrstvy – zemianstvo a národne uvedomelú inteligenciu. Hľadá možnosti návratu zemianstva do národného kolektívu. Bol presvedčený, že zemianstvo musí zostať verné pôde a tradíciám, ak sa chce zachrániť hmotne. Jeho záchrana morálna je v spojení s uvedomelou inteligenciou.
Martin Kukučín (1860-1928) – občianskym menom Matej Bencúr – Junš
Poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie – Hl. postavami sú Aduš Domanický a Ondrej Tráva. Obaja sa stretli v krčme po jarmoku a zjednali sa na kúpu jačmeňa. Ondrej Tráva dal Domanickému desiatok ako preddavok. Keď prišiel pre sľúbený jačmeň, namiesto hrdého kaštieľa, o ktorom Domanický rozprával našiel iba ruiny a Adušovo prázdne vrecko. Keď prišla reč na jačmeň Aduš sa začal vyhovárať, že Tráva dlho nechodil, preto predal jačmeň Weisovi. Aduš sa stále oháňal iba báčikom z Chochoľova, ktorý je veľmi bohatý a on bude po ňom dediť. Tráva chcel naspäť svoje peniaze, ale Domanický ich už nemal. Domanického sluha Adam poradil Trávovi, aby si miesto zálohy pýtal drevo z jaseňov, pod ktorými sú pochovaný všetci zemiansky predkovia Domanického. V tej chvíli si domanický uvedomil, že by okradol nie len živých, ale aj mŕtvych. Sľúbil, že do týždňa všetky peniaze vráti a tak aj spravil. V závere báčik z Chochoľova zomrel, Adušovi nezanechal vôbec nič, ale napriek tomu za ním smútil.
Kompozícia – humoristická komédia – poviedka
- komp. postup chronologický, slohový postup – rozprávanie, kontrast (Domanický a Tráva, báčik, Aduš Domanický = harmónia kontrastov.
- mená postáv naznačujú ich pôvod
Aduš Domanický z Domaníc = predstaviteľ schudobneného zemianstva
Ondrej Tráva = predstaviteľ sedliactva
Charakteristika postáv
Aduš Domanický – schudobnený zeman, jeho žena Žofka Potocká išla za neho z veľkej lásky, ale prišla iba do spustnutého obydlia. Slúžku jej platil otec, pretože manžel nemal z čoho. Aduš na prvý pohľad pôsobil ako zámožný zeman (v krčme rozprával o koňoch, polovačkách, kaštieli), ale v skutočnosti nič nemal. V závere sa polepšil.
Ondrej Tráva – bol sedliak v Kameňanoch. Svoje gazdovstvo ponechal synovi a on začal obchodovať. Nedrží sa iba jedného tovaru, ale vycíti, čo kedy pôjde na odbyt. Ku každému sa hlási a ľudia ho majú radi.
Poviedka Dies irae (Dni hnevu) – autor nastolil závažný problém doby, kedy sa peniaze stávajú rozhodujúcim faktorom v živote človeka. Starý Sýkora je typ dedinského úžerníka, ktorému záleží iba na peniazoch. Keď sa richtár Zima zadĺži zakáže chodiť svojmu synovi Jurkovi za ich Evičkou, hoci sa mladý majú radi. Sýkora druhého syna poslal na vojnu, iba preto, že ho podozrieval z krádeže peňazí. So synom Jurkom chorým na choleru sa stretáva iba náhodou, keď ide richtárovi oznámiť, že mu ukradli peniaze. Richtár Zima tiež trpí, pretože v mladosti zviedol mladé dievča a potom ho opustil. Svadba s bohatou dedinčankou mu nepriniesla šťastie, pretože nevykonal nič užitočné pre seba, ani pre rodinu, ani pre obec. V závere sa zdôverí rodine a začína nový život. Aj Sýkora pochopil, že peniaze nie sú v živote človeka najdôležitejšie.
Spoločenský román Dom v stráni
DEJ: V dome pod Grabovikom žije Mate Berac spolu so svojou ženou Jerou a troma dospelými deťmi – Katicou, Matijou a synom Ivanom. Katica a Matija slúžili v meste, no na cirkevnú slávnosť – hody sa vrátili domov. U Pašku Bobicu je sedliacka zábava, na ktorú sa išli pozrieť aj Katica s Matijou. Katica sa tam stretne s Paškom, ktorému dala slovo, že sa za neho vydá, no dnes už k nemu nič necíti. Sedliacka zábava sa jej hnusí. Nahovorí sestru, aby išli pozrieť na zemiansku zábavu. Zemianska spoločnosť sa zabáva u šory Dory. Šor Niko ich uvidí a uvedie ich do sály. Niko príde neskôr peknú Katicu požiadať o tanec. Zemianským ženám sa nepáči, že na ich zábave sú sedliačky. Pošlú slúžku po Mateho Beraca, aby si prišiel po dcéry. Snaží sa Katici vysvetliť, že do jej spoločnosti oni nepatria. Matka Jera však Katicu podporuje. Katici sa Niko zapáčil. Nikovi tiež nie je ľahostajná. Na druhý deň ide Katica k sesternici a stretne sa osamote s Nikom. On ju už hľadal, aby jej povedal, že ju miluje. Katica je celá bez seba, šťastná. Šora Anzula, Nikova matka si všimne, že so synom sa niečo deje, myslí si , že je v tom žena. Niko jej neskôr prezradí, že našiel dievča, ktoré veľmi ľúbi. Šora Anzula si svoju predtuchu overila. Matka týmto vzťahom vôbec nie je nadšená. Jej predstava o žene syna bola úplne iná. Chcela ho oženiť s Doricou Zorkovičovou, ktorú dala aj vychovať a dobre vyštudovať, aby to bola pekná a múdra zemianska pani. Matka však dobre vie, že keby tento vzťah zakazovala, tým by ho nezrušila, len by dosiahla jeho pevnosť. Rozhodla sa, že zatiaľ nechá tomu voľný priebeh. Raz počas prehliadky vinohradov sa Šora Anzula stretne s Katiciným otcom Matem. Povie mu, ako je to medzi jej synom Nikom a jeho
