MO č. 27 - Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava a M. Kukučína.
Ján Kalinčiak
- zaraďujeme ho do Slovenskej preromantickej a romantickej literatúry. Revolučné hnutie v 30-tych rokoch zasahuje aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čele hnutiastála stredná vrstva a zemianstvo. Hnutie malo národnooslobovadzí charakter.
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
1) Národnostného maďarského
2) Hospodárskeho rakúskeho
Toto ovplyvnilo aj program novej generácie – štúrovcov.
V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Jej zakladateľom bol Karol Štúr a Samo Chalupka
Program: Spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, neskôr po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum to bol národný a politický program. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí, napr. Vychádzka na Devín, kde na znamenie vernosti slovanstvu účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj symbolické slovanské meno napr. Štúr prijal meno Velislav, Hurban – Miloslav. Vláda zakázala všetky študentské spolky a spoločnosti a v roku 1837 Spoločnosť česko-slovanská zanikla. Vedúci členovia spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúci katedry bol Palkovič, zástupca vedúceho Ľudovít Štúr. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. štúra z katedry odvolali v roku 1843. Jeho prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška báseň Nad Tatrou sa blýska. Otázka spisovného jazyka v roku 1843 bola uzákonená spisovná slovenčina, na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Základom bolo stredoslovenské nárečie a pravopis bol fonetický. Prvým dielom v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra. Spolok Tatrín, ktorý podporoval uzákonenie spis. slovenčiny a vydával v tomto jazyku aj diela.
novela: Reštavrácia – jediná humoristická próza so šťastným zakončením.
Dej: Rodiny Adama Bešeňovského a Jána Potockého súperia o miesto vicišpána. Rodina Levických sa pridáva striedavo na jednu i druhú stranu. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrali peniaze. Dej začína tým, že Matiáš Bešeňovský s kmotrom idú do Radošoviec. Stretávajú sa s grófom Želinským, ktorý má financovať Adamovu volebnú kampaň. Za čo mu sľúbil Adam Aničku za ženu. Ona má však rada Števka Levického. Adam pred všetkými povie, že Števko sa až vtedy môže oženiť s Aničkou, keď bude vicišpánom. Strýko Ondrej Levický začne všetko organizovať tak, aby Števko bol vicišpánom. Potockému sľúbi 400 hlasov rodiny Levických ak si po zvolení za vicišpána ako druhého vicišpána vezme Števka Levického. Potocký chce získať Matiáša Bešeňovského na svoju stranu, zaplatí mu 100 dukátov. Keď sa to dozvie Adam Bešeňovský, zaplatí mu 200 dukátov. Matiáš s tým súhlasí. Ondrej Levický vymyslí pomstu. Matiáša zajmú a zinscenujú akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Pustia ho, ale mu vytnú niekoľko palíc. On si bol vedomý, že sa to nesmie nikdy prezradiť, keď nastal deň Reštavrácie, chýbali prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici spali v hore. Matiáša pošlú aby ich šiel zavolať. Tomu stačilo povedať: „vykričím“ a vedel, čo to znamená. Bešeňovský získal 700 hlasov. Potocký 1200. Ondrejovi Levickému sa podaril zámer. Števko sa stal druhým vicišpánom. Bešeňovský dovolil Aničke, aby sa stala Števkovou ženou.
Kompozícia: Novela je rozdelená do 10 kapitol.
Jazyk: Ľudový s množstvom prísloví, porekadiel a frazeologizmov
Námet: obraz kortešačiek (získavania voličov) pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto prvého vicišpána.
Charakteristika postáv
Adam Bešeňovský- 15 rokov bol 1. vicišpán, opatrný, prešibaný, počuje len to , čo treba počuť, s každým sa snaží byť za dobre kvôli volebným hlasom.
Štefan Levický – je veľmi bystrý, múdry. Bol syn Adamovej sestry. Po smrti otca ho matka chcela dať na štúdiá, ale Adam si ho vezme k sebe aby viedol agendu, všetky rokovania a hostiny.
Ján Potocký- má pekne upravený dom, trávnik s kvetinovými záhonmi (medzi ním a Bešeňovským niet väčšieho rozdielu). Hľadí iba na svoje cieleň
Anička- pekná, vtipná, roztopašná, rada si doberá ľudí, ale je láskavá. Je verná Števkovi.
Postoj Kalinčiaka k zemianstvu – pochádza zo zemianskej rodiny, život a zvyky zemanov poznal z rozprávania starých rodičov. Jeho postoj nie je odmietaný, vidí záporné stránky tejto vrstvy, zosmiešňuje ich a vysmieva sa z nich
Slovenská realistická literatúra
Vznik a rozvoj realizmu v Slovenskej literatúre sa v porovnaní s európskou literatúrou oneskoril takmer o pol storočia. Znamenal však významný vývinový pokrok. V tomto období bolo Slovensko súčasťou Uhorska. Pociťovalo národnostný útlak, biedu a hlad. Mnoho ľudí odchádzalo do USA. V 60 a 70-tych rokoch strediskom národnostného a kultúrneho života sa stalo mesto Martin – vychádzali časopisy – Slovenské pohľady, Priateľ ľudu, Černokňažník
- vznikla tu kníhtlačiareň a Kníhkupecko – nakladateľský spolok
Muzeálna slovenská spoločnosť
Svoju činnosť obnovil ženský spolok Živena, ktorého členky sa schádzali na tzv. Augustových dňoch. Tieto dni sa stali prehliadkou kultúrnej a osvetovej činnosti Slovákov. Martin sa stal tiež strediskom ochotníckeho divadla. V literatúre sa autori snažili zobraziť skutočnosť a neobchádzali ani konflikty.
Vajanský a Škultéty v časopise Orol podávajú základy realizmu, podávajú ich v kritických listoch. Tie sú teoretickým základom realizmu. Zdôrazňovali v nich estetickú funkciu literatúry. Dominantnou témou je zemianstvo a potreba kontaktu s európskym realizmom.
1. vlna slovenského realizmu – opisný realizmus
Poézia – prevládal silabotonický veršový systém, ktorým sa chce poézia priblížiť k vysokému básnickému štýlu, ale nie na úkor zrozumiteľnosti.
Próza – má charakter ľudového hovorového jazyka. Poznačená je však osobitosťami jednotlivých autorov. Svojím obsahom predstihuje poéziu. Zo žánrov prevládala poviedka, novela a až neskôr román.
Dráma – najmenej rozvinutá
Literárna kritika – prehodnocovala romantickú koncepciu a snažila sa vytvoriť novú realistickú líniu. Najznámejší predstaviteľ Jaroslav Vlček – Literatúra na Slovensku, jej vznik, rozvoj, význam a úspechy
Svetozár Hurban Vajanský (1837-1916)
Narodil sa v Hlbokom, bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana. Študoval na gymnáziu v Modre, Tešíne (riaditeľ Kalinčiak), v Bystrici, kde aj zmaturoval. Už počas štúdia písal listy starému otcovi, matke a súrodencom.
Novela Letiace tiene – zobrazil úpadok zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločnosti a hospodárstva. Autor zobrazil tragédiu v pomaďarčenej rodine Imricha Jablonského z Jablonového. Jablonský získal ženbou a špekuláciami rozsiahle majetky, založil sporiteľňu a stal sa jej riaditeľom. Veľkostatky prenajal Nemcovi Bauerovi, ktorý chcel postaviť pílu. Finančnými machináciami Bauera sa píla dostala do rúk úžerníka. Pred úplným krachom rodinu Jablonských zachránil Eugen Dušan (uvedomelý slovenský zeman) a Milo Holan – syn učiteľa, mladý lekár, je zástancom aktívneho odporu proti útlaku a dostal sa do konfliktu so štátnou mocou. Eugen Dušan si zobral za ženu staršiu dcéru a Milo Holan mladšiu dcéru Jablonského
Román Suchá ratolesť – spracoval tematiku zemianstva. Skladá sa z 10 kapitol. Dej je rámcovaný dvoma scénami:
a) Začiatok = cesta Vanovských kočom
b) Záver = cesta Vanovských kočom po roku
DEJ: Anna, chovanica Vanovského, navštevuje knižnicu v kaštieli Rudopoľských s dovolením sluhu Ondreja. Raz ju z kaštieľa Ondrej posiela preč, pretože po mnohých rokoch sa vrátil Stanislav Rudopoľský. Jeho príchod sa stal udalosťou v celom kraji. Stanislav ako prvých navštívil Vanovských, kde sa stretol aj s učiteľom Tichým. Medzi Annou a učiteľom Albertom Tichým vzniká nesmelý vzťah. Stanislav Rudopoľský sa oboznamuje s krajom, ľuďmi a národnými cieľmi. Spočiatku nevie pochopiť smútok nad zrušením troch slovenských gymnázií. Anna a učiteľ Tichý sa zasnúbia, Anna však postupne stráca zrak. Nechce, aby sa Albert viazal s postihnutou ženou, preto mu vráti slovo a zakáže prístup do domu. Stanislav sa zoznamuje s miestnou smotánkou na pikniku, ktorý organizuje vdova Adela Rybárička. Je veľmi pekná, pôsobí vyzývavo, hrá karty, fajčí a je obklopená mnohými mužmi. Stanislava zaujala od prvej chvíle, ale keď zistí, ako bezprostredne sa správa ku všetkým mužom, začína žiarliť. Na pikniku sa Stanislav Rudopoľský dostal do konfliktu so Svatnayom, ktorý urazil učiteľa Tichého. Rudopoľský sa Tichého zastane. Konflikt mal dohru až v súboji, kde sú obaja zranení. Stanislav maľoval Máriu Vanovskú, strávili spolu veľa krásnych chvíľ. Stanislav sa obracal k nej s očami plnými obdivu ako k modelu. Ona však začala šíriť klebety. Mária sa zdôverila manželovi Karolovi a ich manželstvo sa utužilo. Anna stratila úplne zrak. Albert sa k nej vrátil, Anna však zomrela. Stanislav Rudopoľský stále myslí na Adelu Rybáričku, navštívi ju u jej matky a vyzná jej lásku. Keď je Stanislav po súboji zranený, vtedy ho opatruje Adela Rybárička. Z jeho kaštieľa sa stáva útulné obydlie a on sa uzdraví. Adela Rybárička sa stala jeho ženou. Stanislav Rudopoľský cíti, že s rodným krajom ho viažu mnohoraké putá a chce byť platný svojmu národu.
Charakteristika postáv:
Stanislav Rudopoľský – je potomkom starej zemianskej rodiny v Rudopolí. Jeho otec šetril, aby mohol ďalším pokoleniam zanechať kaštieľ. Stanislav študoval vo Viedni, bol ženatý, vzdelaný, talentovaný maliar, citlivý umelec. Spočiatku nerozumie snahám Vanovského a učiteľa Tichého pomôcť slovenskej veci, pretože slovenská literatúra sa mu zdala slabá. Pod vplyvom učiteľa Tichého mení svoje názory. K Vanovskému a učiteľovi Tichému sa správa ako k seberovnému (urážka Tichého – súboj so Svatnayom). „Aby jeho rod prestal byť suchou ratolesťou na strome Slovenského národa, zapája sa do národného života.“
Mária Vanovská – vychovaná bola bez matky, jej otec bol nadlesný, vychovaná bola uprostred prírody. Dva roky navštevovala dievčenský ústav v Bratislave, vydala sa veľmi mladá, pretože chcela ujsť zo samoty, ale v meste ju čakala len „spoločenská púšť“. Cíti sa zanedbaná, opustená uprostred mnohých ľudí, venuje sa výchove dcéry Lily a chovanice Anny. Odmieta orientovať celý život len na domácnosť. Stanislav Rudopoľský do jej života prináša rozruch.
Karol Vanovský – je manželom Márie, je susedom a správcom pozemkov Rudopoľského. Všetku silu venoval iba hospodárstvu. Mal záujem o politický život a kandidoval vo voľbách, ale neuspel. v súkromnom živote zabudol, že nielen chlebom je človek živý, miloval svoju ženu, ale bol presvedčený o tom, že o láske viac netreba hovoriť, ani ju prejavovať. Uvedomil si svoju chybu a vzťah Karola a Márie sa upevnil.
Chovanica Anna – prežila neradostné detstvo, pretože otec bol alkoholik a matku skoro stratila. Nebola krásavica, ale bola veľmi milá a dobrá. Od narodenia mala slabý zrak a problémy so srdcom, veľa čítala, bola tichá, plná citu a vášne, dokázala prejaviť svoju lásku k Albertovi, v závere zomiera.
Albert Tichý – pochádza zo starej učiteľskej rodiny, otec chcel, aby študoval teológiu, ale on si vybral filozofiu. Po smrti rodičov musel štúdium prerušiť pre chorobu svojej sestry. Je učiteľom dcéry Vanovských – Lily. S rodinou Vanovských ho viac viažu národné ciele. Verí v poslaní inteligencie formovať slovenský ľud. Má rád Annu, ale je málo sebavedomý a nedokáže jej to povedať.
Adela Rybárička – bola to mladá vdova výstredného správania. Na prvý pohľad pôsobí veľmi uvoľnene, ale vo vnútri je hlboko mravná a zakladá si na tom. Ošetruje zraneného Rudopoľského, stará sa o chod kaštieľa, prejaví sa ako veľmi praktická žena. Stane sa Stanislavovou manželkou.
Dvojdielny román Koreň a výhonky – zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, meštianstvom a sedliactvom. Názov diela je obrazný. Koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonkami jej mladá generácia reprezentovaná Annou Drevanskou a architektom Mirkom Kladným. Autor sleduje osudy Drevanského, ktorý sa odtrhne od svojej vrstvy a jeho osud smeruje k tragickému koncu. Meštianstvo zasahuje do života Drevanskovcov, rozkladá ho, podkopáva zdravé korene, napriek tomu sa mladé výhonky zazelenajú.
román Kotlín – autor sa opäť vrátil k zobrazeniu zemianstva. Hl. postavou je Andrej Lutišič, ktorý má podobné vlastnosti ako Stanislav Rudopoľský. Nedokáže sa však zmieriť so spoločenskou vrstvou svojej vyvolenej Lejly a dobrovoľne si zvolí smrť. Autor v ňom stvárnil typ zbytočného človeka, ktorý nemôže nájsť uplatnenie v živote. Vajanskému sa zdá, že zemianstvo prešlo odnárodňovacím procesom. Nedokáže vnútorne splynúť s národným kolektívom a preto hynie.
Postoj Vajanského k zemianstvu – Vajanský nebol zrastený ľudom, orientoval sa na vyššie vrstvy – zemianstvo a národne uvedomelú inteligenciu. Hľadá možnosti návratu zemianstva do národného kolektívu. Bol presvedčený, že zemianstvo musí zostať verné pôde a tradíciám, ak sa chce zachrániť hmotne. Jeho záchrana morálna je v spojení s uvedomelou inteligenciou.
Martin Kukučín (1860-1928) – občianskym menom Matej Bencúr – Junš
Poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie – Hl. postavami sú Aduš Domanický a Ondrej Tráva. Obaja sa stretli v krčme po jarmoku a zjednali sa na kúpu jačmeňa. Ondrej Tráva dal Domanickému desiatok ako preddavok. Keď prišiel pre sľúbený jačmeň, namiesto hrdého kaštieľa, o ktorom Domanický rozprával našiel iba ruiny a Adušovo prázdne vrecko. Keď prišla reč na jačmeň Aduš sa začal vyhovárať, že Tráva dlho nechodil, preto predal jačmeň Weisovi. Aduš sa stále oháňal iba báčikom z Chochoľova, ktorý je veľmi bohatý a on bude po ňom dediť. Tráva chcel naspäť svoje peniaze, ale Domanický ich už nemal. Domanického sluha Adam poradil Trávovi, aby si miesto zálohy pýtal drevo z jaseňov, pod ktorými sú pochovaný všetci zemiansky predkovia Domanického. V tej chvíli si domanický uvedomil, že by okradol nie len živých, ale aj mŕtvych. Sľúbil, že do týždňa všetky peniaze vráti a tak aj spravil. V závere báčik z Chochoľova zomrel, Adušovi nezanechal vôbec nič, ale napriek tomu za ním smútil.
Kompozícia – humoristická komédia – poviedka
- komp. postup chronologický, slohový postup – rozprávanie, kontrast (Domanický a Tráva, báčik, Aduš Domanický = harmónia kontrastov.
- mená postáv naznačujú ich pôvod
Aduš Domanický z Domaníc = predstaviteľ schudobneného zemianstva
Ondrej Tráva = predstaviteľ sedliactva
Charakteristika postáv
Aduš Domanický – schudobnený zeman, jeho žena Žofka Potocká išla za neho z veľkej lásky, ale prišla iba do spustnutého obydlia. Slúžku jej platil otec, pretože manžel nemal z čoho. Aduš na prvý pohľad pôsobil ako zámožný zeman (v krčme rozprával o koňoch, polovačkách, kaštieli), ale v skutočnosti nič nemal. V závere sa polepšil.
Ondrej Tráva – bol sedliak v Kameňanoch. Svoje gazdovstvo ponechal synovi a on začal obchodovať. Nedrží sa iba jedného tovaru, ale vycíti, čo kedy pôjde na odbyt. Ku každému sa hlási a ľudia ho majú radi.
Poviedka Dies irae (Dni hnevu) – autor nastolil závažný problém doby, kedy sa peniaze stávajú rozhodujúcim faktorom v živote človeka. Starý Sýkora je typ dedinského úžerníka, ktorému záleží iba na peniazoch. Keď sa richtár Zima zadĺži zakáže chodiť svojmu synovi Jurkovi za ich Evičkou, hoci sa mladý majú radi. Sýkora druhého syna poslal na vojnu, iba preto, že ho podozrieval z krádeže peňazí. So synom Jurkom chorým na choleru sa stretáva iba náhodou, keď ide richtárovi oznámiť, že mu ukradli peniaze. Richtár Zima tiež trpí, pretože v mladosti zviedol mladé dievča a potom ho opustil. Svadba s bohatou dedinčankou mu nepriniesla šťastie, pretože nevykonal nič užitočné pre seba, ani pre rodinu, ani pre obec. V závere sa zdôverí rodine a začína nový život. Aj Sýkora pochopil, že peniaze nie sú v živote človeka najdôležitejšie.
Spoločenský román Dom v stráni
DEJ: V dome pod Grabovikom žije Mate Berac spolu so svojou ženou Jerou a troma dospelými deťmi – Katicou, Matijou a synom Ivanom. Katica a Matija slúžili v meste, no na cirkevnú slávnosť – hody sa vrátili domov. U Pašku Bobicu je sedliacka zábava, na ktorú sa išli pozrieť aj Katica s Matijou. Katica sa tam stretne s Paškom, ktorému dala slovo, že sa za neho vydá, no dnes už k nemu nič necíti. Sedliacka zábava sa jej hnusí. Nahovorí sestru, aby išli pozrieť na zemiansku zábavu. Zemianska spoločnosť sa zabáva u šory Dory. Šor Niko ich uvidí a uvedie ich do sály. Niko príde neskôr peknú Katicu požiadať o tanec. Zemianským ženám sa nepáči, že na ich zábave sú sedliačky. Pošlú slúžku po Mateho Beraca, aby si prišiel po dcéry. Snaží sa Katici vysvetliť, že do jej spoločnosti oni nepatria. Matka Jera však Katicu podporuje. Katici sa Niko zapáčil. Nikovi tiež nie je ľahostajná. Na druhý deň ide Katica k sesternici a stretne sa osamote s Nikom. On ju už hľadal, aby jej povedal, že ju miluje. Katica je celá bez seba, šťastná. Šora Anzula, Nikova matka si všimne, že so synom sa niečo deje, myslí si , že je v tom žena. Niko jej neskôr prezradí, že našiel dievča, ktoré veľmi ľúbi. Šora Anzula si svoju predtuchu overila. Matka týmto vzťahom vôbec nie je nadšená. Jej predstava o žene syna bola úplne iná. Chcela ho oženiť s Doricou Zorkovičovou, ktorú dala aj vychovať a dobre vyštudovať, aby to bola pekná a múdra zemianska pani. Matka však dobre vie, že keby tento vzťah zakazovala, tým by ho nezrušila, len by dosiahla jeho pevnosť. Rozhodla sa, že zatiaľ nechá tomu voľný priebeh. Raz počas prehliadky vinohradov sa Šora Anzula stretne s Katiciným otcom Matem. Povie mu, ako je to medzi jej synom Nikom a jeho
