MO č. 27 - Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava a M. Kukučína.

Ján Kalinčiak

- zaraďujeme ho do Slovenskej preromantickej a romantickej literatúry. Revolučné hnutie v 30-tych rokoch zasahuje aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čele hnutiastála stredná vrstva a zemianstvo. Hnutie malo národnooslobovadzí charakter.
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
1) Národnostného maďarského
2) Hospodárskeho rakúskeho
Toto ovplyvnilo aj program novej generácie – štúrovcov.
V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Jej zakladateľom bol Karol Štúr a Samo Chalupka
Program: Spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, neskôr po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum to bol národný a politický program. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí, napr. Vychádzka na Devín, kde na znamenie vernosti slovanstvu účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj symbolické slovanské meno napr. Štúr prijal meno Velislav, Hurban – Miloslav. Vláda zakázala všetky študentské spolky a spoločnosti a v roku 1837 Spoločnosť česko-slovanská zanikla. Vedúci členovia spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúci katedry bol Palkovič, zástupca vedúceho Ľudovít Štúr. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. štúra z katedry odvolali v roku 1843. Jeho prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška báseň Nad Tatrou sa blýska. Otázka spisovného jazyka v roku 1843 bola uzákonená spisovná slovenčina, na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Základom bolo stredoslovenské nárečie a pravopis bol fonetický. Prvým dielom v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra. Spolok Tatrín, ktorý podporoval uzákonenie spis. slovenčiny a vydával v tomto jazyku aj diela.

novela: Reštavrácia – jediná humoristická próza so šťastným zakončením.
Dej: Rodiny Adama Bešeňovského a Jána Potockého súperia o miesto vicišpána. Rodina Levických sa pridáva striedavo na jednu i druhú stranu. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji zohrali peniaze. Dej začína tým, že Matiáš Bešeňovský s kmotrom idú do Radošoviec. Stretávajú sa s grófom Želinským, ktorý má financovať Adamovu volebnú kampaň. Za čo mu sľúbil Adam Aničku za ženu. Ona má však rada Števka Levického. Adam pred všetkými povie, že Števko sa až vtedy môže oženiť s Aničkou, keď bude vicišpánom. Strýko Ondrej Levický začne všetko organizovať tak, aby Števko bol vicišpánom. Potockému sľúbi 400 hlasov rodiny Levických ak si po zvolení za vicišpána ako druhého vicišpána vezme Števka Levického. Potocký chce získať Matiáša Bešeňovského na svoju stranu, zaplatí mu 100 dukátov. Keď sa to dozvie Adam Bešeňovský, zaplatí mu 200 dukátov. Matiáš s tým súhlasí. Ondrej Levický vymyslí pomstu. Matiáša zajmú a zinscenujú akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Pustia ho, ale mu vytnú niekoľko palíc. On si bol vedomý, že sa to nesmie nikdy prezradiť, keď nastal deň Reštavrácie, chýbali prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici spali v hore. Matiáša pošlú aby ich šiel zavolať. Tomu stačilo povedať: „vykričím“ a vedel, čo to znamená. Bešeňovský získal 700 hlasov. Potocký 1200. Ondrejovi Levickému sa podaril zámer. Števko sa stal druhým vicišpánom. Bešeňovský dovolil Aničke, aby sa stala Števkovou ženou.
Kompozícia: Novela je rozdelená do 10 kapitol.
Jazyk: Ľudový s množstvom prísloví, porekadiel a frazeologizmov
Námet: obraz kortešačiek (získavania voličov) pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto prvého vicišpána.
Charakteristika postáv
Adam Bešeňovský- 15 rokov bol 1. vicišpán, opatrný, prešibaný, počuje len to , čo treba počuť, s každým sa snaží byť za dobre kvôli volebným hlasom.
Štefan Levický – je veľmi bystrý, múdry. Bol syn Adamovej sestry. Po smrti otca ho matka chcela dať na štúdiá, ale Adam si ho vezme k sebe aby viedol agendu, všetky rokovania a hostiny.
Ján Potocký- má pekne upravený dom, trávnik s kvetinovými záhonmi (medzi ním a Bešeňovským niet väčšieho rozdielu). Hľadí iba na svoje cieleň
Anička- pekná, vtipná, roztopašná, rada si doberá ľudí, ale je láskavá. Je verná Števkovi.
Postoj Kalinčiaka k zemianstvu – pochádza zo zemianskej rodiny, život a zvyky zemanov poznal z rozprávania starých rodičov. Jeho postoj nie je odmietaný, vidí záporné stránky tejto vrstvy, zosmiešňuje ich a vysmieva sa z nich

Slovenská realistická literatúra
Vznik a rozvoj realizmu v Slovenskej literatúre sa v porovnaní s európskou literatúrou oneskoril takmer o pol storočia. Znamenal však významný vývinový pokrok. V tomto období bolo Slovensko súčasťou Uhorska. Pociťovalo národnostný útlak, biedu a hlad. Mnoho ľudí odchádzalo do USA. V 60 a 70-tych rokoch strediskom národnostného a kultúrneho života sa stalo mesto Martin – vychádzali časopisy – Slovenské pohľady, Priateľ ľudu, Černokňažník
- vznikla tu kníhtlačiareň a Kníhkupecko – nakladateľský spolok
Muzeálna slovenská spoločnosť
Svoju činnosť obnovil ženský spolok Živena, ktorého členky sa schádzali na tzv. Augustových dňoch. Tieto dni sa stali prehliadkou kultúrnej a osvetovej činnosti Slovákov. Martin sa stal tiež strediskom ochotníckeho divadla. V literatúre sa autori snažili zobraziť skutočnosť a neobchádzali ani konflikty.
Vajanský a Škultéty v časopise Orol podávajú základy realizmu, podávajú ich v kritických listoch. Tie sú teoretickým základom realizmu. Zdôrazňovali v nich estetickú funkciu literatúry. Dominantnou témou je zemianstvo a potreba kontaktu s európskym realizmom.