referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Piatok, 25. júna 2021
Zobrazenie lásky v slovenskej literatúre
Dátum pridania: 09.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: enaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 311
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

Slovenská preromantická a romantická literatúra 

Revolučné hnutie v 30-tych rokoch zasahuje aj hospodársky zaostalé Uhorsko. Na čele hnutia stála stredná vrstva a zemianstvo. Hnutie malo národnooslobovací charakter.

Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:
1.)Národnostného maďarského
2.)Hospodárskeho rakúskeho
Toto ovplyvnilo aj program novej generácie – štúrovcov.

V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Jej zakladateľom bol Karol Štúr a Samo Chalúpka.
Program: Spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, neskôr po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum to bol národný a politický program. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí, napr. Vychádzka na Devín, kde na znamenie vernosti slovanstvu účastníci k svojmu krstnému menu prijali aj symbolické slovanské meno napr. Štúr prijal meno Velislav, Hurban – Miloslav. Vláda zakázala všetky študentské spolky a spoločnosti a v roku 1837 Spoločnosť česko - slovanská zanikla. Vedúci členovia spoločnosti začali pracovať na bratislavskom lýceu na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúci katedry bol Palkovič, zástupca vedúceho Ľudovít Štúr. Pre vlasteneckú činnosť Ľ. Štúra z katedry v roku 1843 odvolali. Jeho prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška báseň Nad Tatrou sa blýska. Otázka spisovného jazyka sa vyriešila v roku 1843, kedy bola uzákonená spisovná slovenčina, na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Základom bolo stredoslovenské nárečie a pravopis bol fonetický. Prvým dielom v Štúrovej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra.

Spolok Tatrín, ktorý podporoval uzákonenie spis. slovenčiny a vydával v tomto jazyku aj diela.

Andrej Sládkovič (1820 – 1872)
Lyricko-epická skladba Marína – dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti (vyrovnáva sa s predsudkami Štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene).
Báseň má dve časti:
1.)lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej
2.)reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter
V prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Postupne sa prelína láska k dievčine s láskou k vlasti

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne
Marínu drahú v peknej otčine
A obe v jedno objímať !“

DEJ: Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. On je sklamaný. V ďalšej časti sa Marína mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako princíp panuje v celom vesmíre. Hrdina odoláva zvodom víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi.

„Víla ! Ty zostaň tam, v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi !“

Láska k národu sa môže stať pokračovaním lásky k žene. Záver vyznieva ako spomienka na krásnu lásku a poslaním človeka je vyplniť život krásou.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.