Nová spoločenská situácia po roku 1918 našla ohlas v poézii. Autori vítajú príchod slobody; nových čias. Hľadajú spojenie (kontinuitu) medzi minulosťou a prítomnosťou. Aj keď siahajú po minulosti zdôrazňujú súčasnosť. Dôkazom sú verše Jána Smreka:
„Dnes milujem svoj Deň, noc miloval som včera.“
V tomto období vznikali tieto básnické prúdy:
- Prechodná generácia – M. Rázus, Štefan Krčméry
- Vitalizmus (život, elán, optimizmus) - Ján Smrek
- Neosymbollizmus (pochmúrnosť, smútok, pesymizmus, melanchólia) – E. B. Lukáč
- Nadrealizmus (snaha dosiahnuť vnútorné oslobodenie, kladú dôraz na psychiku bez kontroly rozumu, city, sen, podvedomie) – Fábry, Žáry, Lenko
- Poézia davizmu (revolučná, proletárska, ľavicovo orientovaná) – Laco Novomestský
- Katolícka moderna (zoskupenie kňazov básnikov, heslo „Slovo ako prostriedok priblížiť sa bohu.“) – R. Dilong, G. Zvonický, J. Silan
JÁN SMREK
Významný slov. básnik medzivojnového obdobia, vychádza zo zmyslového vnímania skutočnosti, vyjadruje radosť zo života, hľadá krásu v bežných veciach, písal pod vplyvom českej literatúry (Wolker), vplyv symbolizmu
TVORBA:
básnické zbierky: ODSÚDENÝ K VEĆITEJ ŽÍZNI – v 1. časť je poznačená smútokom, ktorý plynie z ťažkého detstva, vojny a v 2. časti sa lúči s minulosťou a chce žiť pre prítomnosť
„Dnes milujem svoj Deň, noc miloval som včera.“
CVÁLUJÚCE DNI – vyjadruje životné pocity mladej generácie a jej túžby
Báseň z tejto zbierky je DEIVČA V ROZKVETE
BOŽSKÉ UZLY – prírodné a ľúbostné motívy
IBA OĆI- zmyslové vnímanie
BÁSNIK A ŽENA – vyjadruje lásku k žene, ktorú prirovnáva k 4 ročným obdobiam:
ZIMA – zoznámenie – žena vnáša do príbytku teplo, JAR – prebúdzanie lásky, LETO – láska vrcholí, JESEŇ – láska upadá
ZRNO- téma domova a rodného kraja
HOSTINA, STUDŇA – téma vojny
EMIL BOLESLAV LUKÁČ
Básnik tragického ladenia, jeho poézia má temné a hlboké tóny, prevláda pesimizmus, pochmúrnosť a meditácia
TVORBA:
SPOVEĎ- osobné vyznanie básnika, problémov doby, krivdy, spoločenských problémov. Ako jeden z mála vedel načúvať ľudskej duši, hlasu, zúfalstva čo pramenilo z jeho kresťanskej výchovy.
DUNAJ A SEINA – vyjadruje smútok za domovom, upadá do dolorizmu (sebatrýzeň)
O LÁSKE NELÁSKAVEJ- na jednej strane vyjadruje túžbu ale vzápätí sa jej zrieka, a preto vravíme, že jeho láska je založená na paradoxe o čom píše v básni Paradoxon
„... nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie, len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie...“
KRIŽOVATKY – je prechod od osobných k spoločenským problémom
LACO NOVOMESKÝ
TVORBA:
NEDEĽA - vyjadruje osobné ale aj sociálne problémy. Trápilo ho, že na svete sú stále bohatí, silní a slabí. Zamýšľa sa nad plynutím času. Básne z tejto zbierky: Nedeľa, Fiasko, Slúžka. Celá zbierka je viacvýznamová a zakladá sa na Apolinerovom pásme.
ROMBOIT – venovaná pamiatke Janka Kráľa
OTVORENÉ OKNÁ – otvoriť sa svetu
SVÄTÝ ZA DEDINOU – zachytáva národno-oslobodzovací zápas národov Európy. Hovorí o občianskej vojne v Španielsku. Hovorí, že v čase vojny sú všetky hodnoty prevrátené.
PAŠOVANOU CERUZKOU – z väzenia z Ilavy
VILA TEREZA – vila je budova, v ktorej sa schádzali v predvečer osláv revolúcie významné osobnosti aby si pripomenuli človeka, ktorý sa stal obeťou stalinského teroru.
DO MESTA 30 MINÚT – venovaná politikovi Vladimírovi Klementisovi
STAMODTIAĽ A INÉ – prizvukuje humánnosť, mravné princípy v ťažkých dobách
ANALÝZA – z obdobia SNP
KATOLÍCKA MODERNA
Zoskupenie slovenských katolíckych kňazov básnikov, jej základ tvorí tzv. kresťanský idealizmus, inšpirujú sa symbolizmom, surrealizmom, poetizmom, existencializmom. Slovo – prostriedok zblíženia s Bohom, heslo: „Boh, cirkev, národ.“. Táto poézia sa delí na: časovú – sviatky, výročia, úmrtia a nadčasovú – úvaha o zmysle ľudského bytia. Ich poézia nemala byť úzko katolícka ale široko kresťanská. Charakteristicé pre ňu bolo „absolútna poézia“, tj. prijímanie života plného čistoty, tajomstva a krásy, vnútorné očistenie. Korene siahajú až k 1. slovanskej básni Proglas.
