ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA SLOVENČINY

- v slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno)
- výnimky: ch, dz, dž
- zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika (skúma realizáciu zvukov cez hlásky) a fonológia (abstraktná)
- slovenské samohlásky delíme na:

a) vysoké: i, u
b) prostredné: e, o
c) nízke: a, ä

- samohlásky u a o sú labializované - pri ich vyslovení musíme použiť pery
- slovenské spoluhlásky delíme na:

a) pernoperné - napr. p, b, m
b) pernozubné - napr. v, f
c) predoďasnové - napr. s, z, c, t, d, dz, n
d) zadoďasnové - napr. š, ž, č, r, l
e) ďasnovopodnebné - napr. ť, ď, ň
f)  tvrdopodnebné - napr. j
g) mäkkopodnebné - x, k, g
h) hrtanové - napr. h

VÝVIN PÍSMA

1. piktografické písmo:

- používa na vyjadrenie predmetov alebo činností obrázky
- je univerzálne, všetci mu rozumejú
- používa sa dodnes (zákazy, niektoré dopravné značky, ...)

2. sylabické (slabičné) písmo:

- 1 graféma = 1 slabika
- v súčasnosti sa používa len zriedka, iba v niektorých štátoch (Čína, Japonsko, ...)

3. fonografické písmo:

- 1 graféma = 1 hláska
- najrozšírenejšie - latinka, azbuka
- v niektorých jazykoch nestačia základné znaky latinky, na vyjadrenie niektorých hlások sa používajú diakritické znamienka