Každý jazyk, ktorý sa používa ako nástroj myslenia a dorozumievania v istom jazykovom spoločenstve, sa postupne vyvíja.
Zmeny v príbuzných jazykoch nie sú náhodné a ľubovoľné. Jazykové bádanie v 19. storočí ukázalo, že jazyky sa vyvíjali podľa istých zákonitostí. Sledovaním týchto zákonitostí sa dospelo k záveru, že pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný ja­zyk, nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky, ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina, bol prajazykom INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina).

Písomné pamiatky v najstarších indoe­urópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace ob­lasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú sku­pinu.


Prehľad živých indoeurópskych jazykov

• Indoiránske – sanskrit – bengálčina
  hindčina
  urdčina
  perzština
  
  
• arménčina
  albánčina
  gréctina
  
  
• baltské – lotyština
  litovčina
  
  
• slovanské – západoslovanské – slovenčina
  čeština
  dolná lužičtina
  horná lužičtina
  poľština
  
  
• východoslovanské – bieloruština
  ruština
  ukrajinčina
  
  
• južnoslovanské – bulharčina
  macedónčina
  srbčina
  chorvátčina
  slovinčina
  
  
• germánske – severogermánske – dánčina
  islandčina
  nórčina
  švédčina
  
  
• západogermánske holandčina
  flámčina
  angličtina
  nemčina
  
  
• italické – latinčina (románske)– francúzština
  oskičtina španielčina
  etruština portugalčina
  umberčina taliančina
  rumunčina
  moldavčina
  
  
• keltské – brétončina
  waleština
  írčina

Slovanské jazyky

Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zme­nili na č ž š pred samohláskami b,i,e,ě. Z predpokldaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako PRVÁ PALATALIZÁCIA. (prvé zmäkčovanie)

Je známa aj: DRUHÁ PALATALIZÁCIA a TRETIA PALATALIZÁCIA.

Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoloč­nej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spi­sovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.

Rozdelenie slovanských jazykov:

• Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
• Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
• Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina