referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Indoeurópske jazyky
Dátum pridania: 10.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 529
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 

Každý jazyk, ktorý sa používa ako nástroj myslenia a dorozumievania v istom jazykovom spoločenstve, sa postupne vyvíja.
Zmeny v príbuzných jazykoch nie sú náhodné a ľubovoľné. Jazykové bádanie v 19. storočí ukázalo, že jazyky sa vyvíjali podľa istých zákonitostí. Sledovaním týchto zákonitostí sa dospelo k záveru, že pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov existuje predpokladaný pôvodný ja­zyk, nazývaný PRAJAZYK. Pre také jazyky, ako slovenčina, ruština, nemčina, francúzština, angličtina ale aj latinčina a gréčtina, bol prajazykom INDOEURÓPSKY PRAJAZYK (praindoeurópčina).

Písomné pamiatky v najstarších indoe­urópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace ob­lasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú sku­pinu.


Prehľad živých indoeurópskych jazykov

  • Indoiránske – sanskrit – bengálčina
    hindčina
    urdčina
    perzština

  • arménčina
    albánčina
    gréctina

  • baltské – lotyština
    litovčina

  • slovanské – západoslovanské – slovenčina
    čeština
    dolná lužičtina
    horná lužičtina
    poľština

  • východoslovanské – bieloruština
    ruština
    ukrajinčina

  • južnoslovanské – bulharčina
    macedónčina
    srbčina
    chorvátčina
    slovinčina

  • germánske – severogermánske – dánčina
    islandčina
    nórčina
    švédčina

  • západogermánske holandčina
    flámčina
    angličtina
    nemčina

  • italické – latinčina (románske)– francúzština
    oskičtina španielčina
    etruština portugalčina
    umberčina taliančina
    rumunčina
    moldavčina

  • keltské – brétončina
    waleština
    írčina

Slovanské jazyky

Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho prajazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe. Napr. spoluhlásky k g ch -pôvodného prajazyka sa v praslovančine zme­nili na č ž š pred samohláskami b,i,e,ě. Z predpokldaných praslovanských slov *kelo, *giv, *legeti tak vznikli slovenské slová čelo, živý, ležať. Takáto zmena sa označuje ako PRVÁ PALATALIZÁCIA. (prvé zmäkčovanie)

Je známa aj: DRUHÁ PALATALIZÁCIA a TRETIA PALATALIZÁCIA.

Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoloč­nej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spi­sovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.

Rozdelenie slovanských jazykov:

  • Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
  • Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
  • Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina

 

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.