Delíme ich na:
- ľudové – príslovie, porekadlo, anekdota, pranostika
- umelé – bájka, aforizmus, sentencia, výrok; sú výsledkom uvažovania, pozorovania, hodnotenia.
Ľudové
Príslovie – je obrazová výpoveď nadobudnutá ľudskou skúsenosťou – pravda, mravná zásada. Je to typ frazeologizmu, má poučný charakter a vyviera z ľudovej múdrosti. Býva vyjadrená súvetím. Napr. aká matka, taká Katka; bez práce nie sú koláče; ...
Porekadlo – je blízka príslovieu, nemá poučný charakter, je to typ frazeologizmu vyjadrený jednoduchou vetou. Je to obrazné pomenovanie bez racionálneho princípu. Napr. Akoby hrach na stenu hádzal.
Pranostika – výsledok dlhoročnej ľudskej skúsenosti. Vychádza z pozorovania prírodných javov. Napr. Martin na bielom koni. Medardova kvapka, 40 dní kvapká.
Anekdota – je vyrozprávaný krátky príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti. Má neočakávaný alebo nepredpokladaný záver, vyvoláva smiech, má krátky rozsah.
Umelé
Aforizmus – je krátka výpoveď s vtipným postrehom. V súčasnosti je obľúbený, autor je známy. Často obsahuje protiklad. Napr. Keby sprostosť kvitla, tak neodkvitne.
Sentencia – je úsporne vyslovená pravda. Má všeobecnú platnosť. Je to výrok alebo životná skúsenosť.
Výrok – je vyjadrenie myšlienky alebo názoru
Motto – je heslo alebo myšlienka, ktorá vedie človeka životom. Nie je podstatné, kto ho povedal, ale kto a kedy ho použije. Napr. Nikdy nehovor nikdy.
Bájka – krátky epický žáner, kde sa vyjadruje určitá pravda. Napr. V svornosti býva záchrana. Všade dobre, doma najlepšie.
