Úvaha je subjektivizovaný variant výkladového slohového postupu a útvaru, v ktorom autor zaujíma postoj k závažným spoločenským alebo filozofickým problémom. Východiskom úvahy sú známe poznatky, ktoré si autor osvojil štúdiom, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky. Autor ich vysvetľuje a hodnotí z nového hľadiska , kladie ich do nových vzťahov. Subjektívnosť autorovho postupu je však nezmenená, aby v úvahe predkladal nelogické alebo protispoločenské, prípadne nevedecké závery.
Úvaha sa vyskytuje v náučnom štýle (literárna kritika, recenzia, esej) v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a v dráme (v reči rozprávača i v reči postavy).
Práve na úvahe možno dobre pozorovať hybridizáciu štýlov – náučného, umeleckého, publicistického, prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového. Čím viac sa autor usiluje ovplyvniť čitateľa, tým volí viacej expresívnych a emocionálnych jazykových prostriedkov, prirovnaní, viac používa gradáciu, kontrast a pod. Názorným príkladom hybridizácie náučného a umeleckého štýlu je esej.
Odlišnosti úvahy a výkaldu možno zhrnúť takto:
Úvaha
- prevažuje hodnotenie (aj kritika záporných stránok) a presviedčanie, subjektívny prístup autora;
- všeobecná argumentácia a voľná citácia alebo parafrázovanie, zaokrúhľovanie údajov;
- voľnejšia kompozícia a štylizácia, obraznosť, expresívnosť vyjadrovania (rečnícke otázky, prirovnania)
Výklad – prevažuje analýza, vyvodzovanie, objektívny prístup autora;
- vedecká argumentácia a citácia alebo parafrázovanie, presné údaje;
- tesnejšia nadväznosť viet, presné terminologické vyjadrovanie;
Krátke útvary ľudovej slovesnosti (príslovia, porekadlá, pranostiky, anekdoty) i umelé literárne útvary (ako bájky a aforizmy, výroky a sentencie) sú výsledkom uvažovania, pozorovania, porovnávania, hodnotenia a zovšeobecnenia.
Motto – je heslo alebo myšlienka, ktorá vedie človeka životom. Nie je podstatné, kto ho povedal, ale kto a kedy ho použije. Napr. Nikdy nehovor nikdy.
Recenzia, náučná kritika
Recenziu a náučnú kritiku priraďujeme k úvahe, pretože v nich ide o subjektívne hodnotenie umeleckého alebo náučného diela, aj keď toto hodnotenie píše odborník, špecialista.