Anton Bernolák

• narodil sa v Slanici na Orave, študoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako kaplán, dnes Bernolákovo, ako tajomník arcibiskupa vikariátnej kancelárie v Trnave, neskôr až do svojej smrti ako dekan a správca hlavnej mestskej školy v Nových Zámkoch, kde je aj pochovaný. Jeho dielo a úsilie nenašlo podporu ani u ľudu ani u meštiactva.

Používal ju Hollý a Fándly.

Bernolákov pravopis má tieto znaky:

• odmietol etymologický pravopis a zaviedol fonetický pravopis
• píše sa iba i / každé podstatné meno sa píše s veľkým písmenom / ď, ť, ň, ľ sa pred e, i označujú mäkčeňom: Kňižki, rozľičních ... / g sa číta ako j : gazik, dvojité w ako v- označuje sa ľ: veľmi piľnem ... / neexistujú dvojhlásky : posilagú, Rečám
• z hľadiska vetnej stavby - dlhé súvetia
• Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno - vedeckými spismi
  Juraj Fándly: Dúverná Zmlúva mezi Mňíchom a Diáblom, ...
  Ján Hollý: svojimi mohutnými eposmi z dejín Slovákov.
  Bernolákovčina sa síce nestala spisovným jazykom všetkých Slovákov (slovenskí evanjelici sa naďalej pridržiavali bibličtiny - t. j. češtiny, jazyka Kralickej biblie), ale používala sa až do r. 1843, teda vyše 50 rokov.