Podobnosti sú tématické (Vilém väzeň, Jánošík väzeň); III.,IV. a V. spev Smrti Jánošíka (SJ) je podobný II. spevu Máju (M) - posledná noc väzňa pred popravou. Podobnosť je aj medzi VI. a VII spevom SJ a III. spevom M - väzeň na popravisku a obraz popravy. U obidvoch básnikov sa vyskytuje obraz mesiaca, ktorý sa odráža na nebi.

Pôvod hrdinov oboch básní je približne rovnaký. Sú to postavy, ktorými oplýva ľudová slovesnosť. Máchovi pri zobrazovaní Viléma išlo o zobrazenie človeka a jeho pocitov v danej dobe. Na to nepotreboval konkrétnu osobu s individuálnym osudom, ale skôr iba symbol človeka a jeho čudného údelu. Kým máchov Vilém je takýmto symbolom dobového človeka Bottov Jánošík zobrazuje snahy celej štúrovskej generácie. Preto Máchov Vilém prežíva vo väzení bolesť, pri uvedomovaní si svojho položenia (spomienky na prežitý život, predstavy o budúcnosti). Bottov Jánošík ako predstaviteľ myšlienkového obsahu štúrovskej generácie musel by zákonite iný. Jánošík na rozdiel od duševne rozorvaného Viléma je vyrovnaným človekom.

Botto necháva Jánošíka snívať vo väzení sen zmierenej duše. Obaja hrdinovia zomierajú, v ich svetonázoroch sa prejavujú odlišnosti autorov. Jánošík sa po smrti dostáva do krajiny mŕtvych a nadprirodzených síl - Bottov idealistický svetonázor, Vilém sa u neuspokojuje s náboženskou predstavou. V oboch básnických skladbách básnici využili prekrásne lyrické obrazy prírody. V SJ človek a príroda tvoria jednotu. V Máchovom máji je základným umeleckým postupom metóda kontrastu - básnik často využíva obrazy svetla a tmy, smrť dvoch mladých ľudí uprostred krásnej májovej prírody.