V roku 1948 sa začala formovať nové poézia. Prvé významnejšie úspechy a hodnoty dosiahla pri spracúvaní témy rodnej zeme, domova, rodnej dediny či mesta, teda javov, s ktorými bol básnik citovo najužšie zrastený. Predstaviteľmi sú J. Kostra, V. Mihálik.

Významová rôznorodosť charakteristická pre mladých, bola prízračné aj pre poéziu starších básnikov: p. Horov, A. Plávka. U týchto básnikov sa i napriek inovácii v téme nestrácal zreteľ na komunikatívnosť. Ich lyrika pokračovala v spracovaní aktuálnych otázok a problémov súčasného človeka, občana.

Ján Kostra

-narodil sa v Turčianskej Štiavničke neďaleko Martina v roku 1910, vyštudoval Reálne Gymnázium v Žiline, jeho otec bol richtárom a tak sa poznal s T.G. Masarykom, ktorý tam mal chatu, preto mohol Kostra študovať architektúru v Prahe, venoval sa aj sochárstvu a maliarstvu, stal sa členom literárnej skupiny R-10, spolu s A. Matuškom, D. Chrobákom, pod vplyvom tejto skupiny sa rozhodol stať básnikom, štúdium nedokončil, po skončení základnej vojenskej služby pracoval ako bankový úradník v Bratislave, pracoval aj v Slovenskom rozhlase v Prešove (3 roky), aj ako šéfredaktor Kultúrneho života, aj v Zväze slovenských spisovateľov, oženil sa s Hanou Ponickou, žili aj na Liptove, predtým bola vydatá za Š. Žáryho, od roku 1956 sa venoval iba literárnej tvorbe, zomrel v roku 1975 v Bratislave

TVORBA:

• ovplyvnili ho – J. Wolker, V. Nezval, J. Smrek, L. Novomestký
• prvé básne mu vyšli v časopisoch – Svojeť, Elán, Mladé Slovensko
• Hviezda – prvá básnická zbierka
• téma – domov, detstvo, žena, láska
• napr. Báseň: Slniečko septembra – zamilovanosť do učiteľky
• Moja Rodná – témy a motívy ako v prvej zbierke, ale aj odmietnutie fašizmu, básne Demobilizácia, Nie, erotický vzťah k žene v popredí, báseň Moja rodná – vzťah k hodnotám domova
• zbierky, ktoré vyšli v období 2. Svetovej vojny:
  Puknutá Váza, Ozubený čas, Všetko je dobre tak
  Ave Eva – najkrajšia a filozoficky najucelenejšia báseň o žene, jeho vyznanie je oslavou ženstva ako životodarného princípu, symbolu života na zemi, skladá sa z tridsiatich deviatich osemveršových strof
• po roku 1945 vyšli: Na Stalina, Za ten máj, Javorový list
• návrat k pôvodným témam:
  Šípky a slnečnice – dojmy z prírody opisuje pomocou výrazných farieb, smútok, nostalgia z pominuteľnosti života
  Každý deň
  Len raz
• preložil – F. Villon, Malý testament, Ch. Baudelaire – časť z Kvetov Zla, Goethe – Čarodejníkov učeň, K.H.Mácha – Máj, V nezval – Edison

J. Kostra – Rodný kraj: Má silu rodný kraj jak láska materina
Pokorná, pokoj dávajúca.
Poraneného privinie si syna,
Projektil vytiahne mu sprostred srdca.

A keď už nemôže, keď neskoro je príliš,
Uloží si ťa ku koreňom –
Ak padnúc k nemu, vernú hlavu schýliš,
- aby si rástol ďalej jeho menom.

Pavol Horov

Vlastné meno Pavol Horovčák, pochádza z Bánoviec nad Ondavou, študoval na gymnáziu v Michalovciach, neskôr na učiteľskej akadémii v Bratislave, najskôr pracoval ako učiteľ v Čani a Michalovciach, po vojne v Československom rozhlase v Košiciach, od roku 1951 pracuje vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v Zväze slovenských spisovateľov, od roku 1964 sa venoval iba literárnej práci, zomrel 1975 v Bratislave,

TVORBA:

• Prvé básničky mu vyšli v časopisoch – Lúč, Svojeť, Elán, Slovenské smery
  Zradné vody spodné – 2 časti – Mimóza – prevláda intímna lyrika, vzťah k prírode
• Na sklonku – postoj k vtedajším spoločenským problémom
  Nioba matka naša – naznačil antický motív matky, ktorá obetovala svoje deti, do tohoto svetla postavil nás, ale aj celú Európu, matku zobrazuje, chápe ako domov, zem, lásku, krajinu, delí sa na tri časti: Nioba matka naša
  Nápisy na hroby – smútok za otcom, ktorý padol v 1 sv. vojne
  Trhlinou krvi

Návraty – dve časti: Návraty – autobiografické črty, objavujú sa tu filozofické úvahy o zmysle života, Zemplínske variácie – láska k rodnému Zemplínu
Defilé – téma vojny a ľudského utrpenia
Moje poludnie, slnce nad nami – „socialistické“ básne
Vysoké letné nebe – návrat k téme domova, porovnáva spomienky s realitou, motívy smrti matky, detstvo, zemplínska príroda
Koráby z Janova

• Ponorná rieka
  -po smrti mu vyšli- Z posledných, Asonancie, Torzá
  -prekladal bulharských, ruských, orientálny, európskych básnikov
  -v jeho tvorbe možno pozorovať niektoré prvky nadrealizmu

Andrej Plávka

-narodil sa v roku 1907 v L. Sielnici, študoval na Gymnáziu M. M. Hodžu, štúdiu pokračoval na právnickej fakulte v Prahe – to nedokončil, pracoval vo viacerých vydavateľstvách a spisovateľských inštitúciách, počas SNP pracoval v Revolučnom národnom výbore, Zomrel v roku 1982 v Bratislave

TVORBA:

• prvé básne publikoval v Svojeti, Mladom Slovensku, Slovenských pohľadoch
  Z noci i z rána ,Vietor nad cestou, Liptovská píšťala – dve časti: - Tri prúdy Liptova, - Po rokoch, téma – liptovská príroda, zrastenosť s ňou a jej ľudom, história Liptova, vzťah k domovu, matke, starému otcovi, prvej láske, stavbou verša, metaforou, básnickým jazykom nadviazal na Hviezdoslava , Ohne na horách – viaže sa na SNP, ktoré chápe ako obranu domova, Tri vody, Neumrel na koni, Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života, Kosodrevine, úvahy o zmysle života, plynutí času, medziľudských vzťahoch v zbierke: Korene, Vyznanie, Zbohom lásky moje, Testament, Post scriptum
• vyšla po jeho smrti, naposledy sa vracia k rodnému Liptovu: Zámlky nad jazerom
• venoval sa aj próze: Smädný milenec, Plná čaša, Obrátenie Pavla