referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratko
Nedeľa, 29. novembra 2020
Periodizácia literárneho vývoja ( staroveká literatúra - osvietenstvo )
Dátum pridania: 07.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: silvinju
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 379
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Prehľadné členenie literárneho vývoja na časovo vymedzené úseky:

I.staroveká literatúra (3000 p. n. l. – 5. stor. n. l.)

1.orientálna literatúra (3000 p. n. l. – 500 n. l.)
a)sumerská
b)hebrejská
c)indická

2.antická literatúra (700 p. n. l. – 500 n. l.)
a)grécka
b)rímska

II.stredoveká literatúra (500 n. l. – 1500 n. l.)

III.humanizmus a renesancia (14. stor. – 17. stor.)

IV.baroková literatúra (16. stor. – 18. stor.)

V.klasicizmus (17. stor. – 18. stor.)

VI.osvietenská literatúra (18. stor.)

VII.preromantizmus a romantizmus (koniec 18. stor. – pol. 19. stor.)

VIII.realizmus (1850 - 1880)

IX.literárna moderna (1880 - 1920)

X.literatúra medzi dvoma svetovými vojnami (1918 - 1945)

XI.literatúra po roku 1945


Staroveká literatúra

Orientálna

a)Sumerská literatúra – z tohto obdobia pochádza epos o Gilgamešovi. Je to hrdinský epos. Človek tu vystupuje ako ten čo trpí, prežíva obyčajné situácie, ale na druhej strane má nadprirodzené schopnosti. Jeho snahou je boj o nesmrteľnosť. Hlavný hrdina Gilgameš však tento boj prehráva.

b)Indická literatúra – z obdobia sú známe 2 eposy Máhábharata - ústredný konflikt je bratovražedný boj v exotickom prostredí s prvkami indickej mytológie, Rámájana – opisuje tragický osud kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty.

c)Hebrejská literatúra – najmladšia z literatúr blízkeho východu. Predstavuje ju v prvom rade Biblia (Starý a Nový zákon). Starý zákon bol pôvodne a je až do dnes svätou knihou židovského náboženstva. Kresťania ho prevzali ako prvú časť svojej biblie.

Nový zákon je špecificky kresťanská zbierka biblických kníh. Obe časti sa delia na: prorocké knihy, historické knihy, básnické, alebo poučné. Spomedzi kníh Nového zákona sú mimoriadne dôležité evanjeliá. Nový zákon obsahuje život Krista v 4 evanjeliách, počiatky kresťanstva, listy apoštola Pavla a Apokalypsu. Človek je tu zobrazený vždy vo vzťahu k Bohu, ktorý mu prvý vychádza v ústrety. Nový zákon bol pôvodne napísaný v Gréčtine. Prvý starosloviensky preklad pochádza od Cyrila a Metoda.

Antická
a)Grécka literatúra – má dve obdobia:
1.obdobie – približne v 7 stor. p. n. l. vládla v Grécku rodová aristokracia. Človek bol presvedčený, že jeho život riadia bohovia. Veril, že jeho život je naplnení osudu. Preto sa v tomto období rozvíjal žáner eposu. Najvýznamnejšie eposy písal Homér – Ilias, Odysea.
Ilias – epos čerpajúci z historických udalostí trójskej vojny. Bojovali vtedy spolu Trója a Sparta, pretože syn trójskeho kráľa uniesol Helenu, ženu kráľa Sparty.
Odysea – Odyseus ako hlavný hrdina je jedným z tých, ktorých bohovia odsúdili a nemôžu sa vrátiť domov, kým neprekonajú množstvo prekážok. Celý epos teda znázorňuje putovanie hlavného hrdinu, jeho úspechy a neúspechy.

Veľkú obľubu u Grékov mali aj Ezopove bájky. Väčšina sa odohráva vo svete zvierat. Majú ľudské vlastnosti a tak sa aj správajú. Bájka končí ponaučením.

Predstaviteľka gréckej lyriky je Sapfo.

2.obdobie – asi 5 stor. p. n. l. – v tomto období sa mení spoločenské a politické zriadenie v Grécku. Rodová aristokracia sa zmenila na otrokársku demokraciu. Dôraz sa kladie na individualitu človeka, ktorý sa chápe nielen ako jednotlivec, ale predovšetkým ako súčasť kolektívu. Bolo dosť častým javom „že osobné záujmy človeka sa dostali do rozporu spoločnosti. Najviac sa rozvíjala dráma. Najvýznamnejší predstavitelia gréckej tragédie sú: Aischylos, Sofokles, Euripides.

b)Rímska literatúra – sa chápe ako mladšia sestra Gréckej literatúry. Medzi najvýznamnejších dramatikov patrí Plautus. Jedným z najväčších rečníkov staroveku je Cicero. V dejepisectve sa presadil Cézar.

Rímska poézia
1.Vergilius – napísal báseň Aeneis (enájes). Je to epická báseň, ktorá akoby nadväzovala na Homérov epos Ilias. Po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Enáes so svojimi druhmi, otcom a synom, na príkaz bohov novú vlasť. Nakoniec sa usadí v Latiu (láciu). Ožení sa tu a zakladá nový rod, z ktorého vzídu rímsky panovníci.
2.Horácius – jeho tvorba má 2 etapy: Ódy, Listy Satiry. Autor tvrdí, že na prvom mieste je osobná nezávislosť človeka, ktorý má svoj život utvárať podľa vlastných predstáv.
3.Ovídius – jeho tvorba má 3 etapy
a) ľúbostná poézia – chápe lásku v rímskom duchu. Ide skôr o pobavenie čitateľa najznámejším dielom je kniha Umenie milovať. Metamorfózy (premeny) – básnická skladba, spracoval v nej 250 bájí s motívom premeny, napr. Mýtus o 4 vekoch, Mýtus o Pygmalionovy, Mýtus o Daidalovi a Ikarovi.
b) spracúva námety z gréckej a rímskej mytológie
c) básne z vyhnanstva

Stredoveká literatúra

Odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor. Literárnou autoritou sa stala Biblia. Autori napodobňujú vo svojich dielach jej obsah a formu. Panovalo latinské „modli sa a pracuj“. Umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný, iba ako obraz nadpozemského večného. Delí sa na:

1.náboženská literatúra – hlavným žánrom boli náboženské piesne, básne a legendy. V legendách vystupoval hrdina – svetec, ktorý mal veľa ideálnych vlastností a kresťanských cností.

2.svetská literatúra:

a)feudálna – predstavovala človeka ako ideálneho rytiera, ktorý obyčajne zahinie v hrdinskom boji za spravodlivosť. Jeho hlavnými vlastnosťami sú: odvaha, čestnosť, smelosť, šlachetnosť, napr:
francúzska lit. – Pieseň o Rolandovi
ruská lit. – Slovo s pluku Igorovom
nemecká lit. – Pieseň o Nibelungoch

b) mestská – hrdina je z menších spoločenských vrstiev. Má často humorný, satirický charakter. Kriticky zobrazoval negatívne vlastnosti človeka

Slovenská stredoveká literatúra
1.Veľkomoravské obdobie (800 - 1000)
2.Literatúra písaná po latinsky (1000 - 1500)

Veľkomoravské obdobie
Najdôležitejším medzníkom bol rok 863 kedy prišli na naše územie Cyril a Metod. Zaviedli 1. slovanské písmo – hlaholiku a tiež sa pričinili o o uznanie staroslovienskeho jazyka ako jedného zo 4 bohoslužobných jazykov sveta. K a M preložili do staroslovienčiny Bibliu, misál (omšová kniha), evanjeliá (nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňaza), žaltár (zbierka žalmov), spevník, súdny zákonník pre svetských ľudí.
Konštantín napísal Veršovaný Proglas (predspev k svätému evanjeliu, 9. stor.). Oslavuje v ňom slovanský preklad svätého písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti.

Moravsko-panónske legendy
Tvoria ich:
Život sv. Konštantína - jej hlavným cieľom je obhajoba slovanského jazyka ako bohoslužobného
Život sv. Metoda - sa zaoberá jeho činnosťou na Veľkej Morave.

Latinské obdobie (1000 - 1500)
Strediská vzdelanosti: kláštory, cirkevné a mestské školy a univerzity. Jediným uznávaným jazykom bola latinčina. U nás vznikla prvá univerzita Akadémia Istropolitana (1465) – Matej Korvín.
Literatúra – mala prevažne náboženský charakter (žalmy, kázne, legendy) + exemplá (anekdoty, bájky, poviedky) používali sa pri kázňach, kroniky – napr. Anonymova kronika. Svetská literatúra písala väčšinou kódexy.
Próza – najpopulárnejšími žánrami boli legendy. Maurus – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi a 3 legendy o sv. Štefanovi.
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi – zobrazuje týchto svätcov ako zidealizovaných hrdinov, do života ktorých zasahuje Boh a jeho anjeli. V legendách sa opisujú aj zázraky, pôst, askéza (odriekanie).
Dráma – vyvinula sa z kresťanských náboženských obradov (vianočné, veľkonočné, fašiové).
Šľachtická literatúra bola písaná po latinsky. Orientovala sa na kroniky. Kronikári zobrazovali historické udalosti, ktoré spájali s fantastickými bájami a povesťami napr. Anonymova kronika – činy Uhrov.
Literatúra písaná po česky (14. stor.) – pod vplyvom husitského hnutia sa čeština stala náboženským aj literárnym jazykom.

Humanizmus a renesancia v Európe

- vzniká v Taliansku
objavy – geografické (Kolombus)
- vedecké (Kopernik, Galilei – zem sa toči)
vynálezy – strelné zbrane, kníhtlač, kompas
nové myšlienkové hnutie HUM. a REN. ide o obrodenie človeka, znovuzrodenie antiky
od nadpozemského k pozemskému
právo človeka na

-šťastné prežívanie života
-úcta k rozumu (racionalizmus)
-zmyslové vnímanie (senzualizmus)
význam jednotlivca (individualizmus)
opieranie sa o rímsku a grécku antickú kultúru (vzor dokonalosti)

Talianska
Dante Alighieri – Božská komédia
Giovanni Bocacio – Dekameron
Francesco Petrarca – Spevník (Sonety pre Lauru)

Francúzska
Francois Rabelais (fransoa rablé)
Francois Vilon (fransoa vijon)

Španielska
Lope de Vega
Miguel de Sevantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Dante Alighieri (aligjéri) – Božská komédia – má sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.
Giovanni Boccaccio (džovani bokačo) – Dekameron – obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10 dní. Rozprávania sú väčšinou veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením.
Francesco Petrarca (frančesko petrarka) – Spevník – obsahuje ľúbostné sonety, ktoré venoval milovanej Laure.

Anglická humanistická a renesančná literatúra
Najznámejší predstaviteľ – William Shakespeare – písal komédie, tragédie a historické hry (Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, dráma – Romeo a Júlia, Othello).

Hamlet – syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou. Princ Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomierajú aj nevinní. Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Zraní princa, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca. Hamlet je renesančný hrdina, ktorý bojuje za spravodlivosť a končí tragicky. Pre Hamleta sú typické monológy o zmysle života.

Európska baroková literatúra

Barok vznikol v Taliansku a Španielsku. Jeho vznik ovplyvnili nepriaznivé spoločenské udalosti: Turecké vpády, boje medzi panovníckymi rodmi, živelné pohromy a 30-ročná vojna. Umelci nenachádzali istotu v pozemskom živote a preto sa utiekali do nadpozemského života – do večnosti – k duchovným hodnotám. Barok je charakteristický protikladmi: na jednej strane – túžba po krásnom plnom živote na zemi, druhá strana – strach so smrti. Barokový umelci sa snažili tieto protiklady zobraziť:
-dekoratívnosťou (ozdobnosťou)
-pompéznosťou (nádherou)
-patetickosťou (nadnesenosťou)

Talianska literatúra
Torquato Taso (torkváto tasso) – epos Oslobodený Jeruzalem – je epos o osudoch prvej križiackej výpravy.

Anglická literatúra
John Milton – eposy Stratený raj a Raj znovu nájdený. Stratený raj – biblický príbeh o stvorení sveta až po vyhnanie Adama a Evy z raja. Hlavnou postavou je satan. Raj znovu nájdený – pokúšanie Krista v púšti.

Nemecká literatúra
Hans Christoffel von Grimmelshausen (fon grimelshauzen) – román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – opisuje v ňom osudy chlapca za 30-ročnej vojny. Zažije dobrodružstvo, nakoniec je zranený a obracia sa k Bohu.

Česká literatúra
Jan Amos Komenský – učiteľ národa. Dielo Labyrint sveta a raj srdca – zobrazuje svet ako mesto, ktorým prechádza pútnik so svojimi dvoma sprievodcami. Nakoniec spozná svet, utiahne sa do svojho vnútra a obracia sa k Bohu. Veľká didaktika – zaoberá sa v nej takmer všetkými otázkami výchovy a vzdelávania. Najdôležitejšia je priama skúsenosť a zmyslové poznanie, vyučovanie v materinskom jazyku, prihliadať k vekovým stupňom. Každý má právo na vzdelanie.

Klasicizmus

Klasicizmus je umelecký smer, ktorý sa v európskych literatúrach a v umení uplatňoval v 17. a 18. storočí. Vznikol vo Francúzsku za Ľudovíta XIV, pre potreby šľachticov. Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, ale najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa pre nich stalo antické umenie. Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre: k vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym bájka, satira, komédia. Klasická dráma dodržiavala 3 jednoty:

-jednota času (príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín)
-miesta (musel sa odohrať na jednom mieste, obyčajne v určitom paláci)
-deja (zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy).

Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta (dekart) „Myslím, teda som“. Súlad pravdy, krásy a dobra. Literatúra sa viac sústreďuje na všeobecné črty človeka, čiže vytvorila typy postáv.

Európska klasicistická literatúra
Pierre Corneille – dráma Cid (sid) – konflikt medzi láskou a cťou. Rodrigo –Cid zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť. Rozuzlenie je po zásahu kráľa zmierlivé: posiela Rodriga bojovať proti Mauron.
Moliére – Lakomec.

Osvietenstvo

Pokrokové hnutie vzniklo vo Francúzsku a Anglicku. Zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum a na pravde, poznanej buď rozumom alebo skúsenosťou.

Osvietenstvo – znamená vládu rozumu, múdrosti a vzdelania, hlásal rovnosť všetkých vrstiev a bojoval proti stredovekým poverám. Vzniklo pre meštiactvo, ale aj panovníkov. Osvietensky vládli: Maria Terézia, Jozef II a Habsburgovci. Mária Terézia a Jozef II šírili osvietenské myšlienky formou reforiem a patentov, napr. zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent. Šírili vzdelania a kultúru medzi obyvateľstvo.

Osvietenstvo je namierené proti feudalizmu.
Osvietenský absolutizmus = osvietenstvo vychádza od panovníkov.
V literárnej tvorbe sa pod vplyvom osvietenstva prejavovala zvlášť didaktická a osvetovo-vzdelávacia tvorba, zameraná na výchovu čitateľov a občanov vecným a morálnym poúčaním. Napr. Robinson Crusoe – Daniel Defoe (danjel difou) a Guliverove cesty od Jonathana Swifta.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.