Próza naturizmu patrí medzi lyrizačné tendencie v próze medzivojnového obdobia.
Rok 1918 priniesol v slovenskej literatúr vznik niekoľkých umeleckých smerov a autorských orientácií.
Domáca literatúra reagovala na zložitý spoločenský zápas, ale aj na vývin európskej literatúry. Popri realistických tendenciách začali do slovenskej literatúry prenikať lyrizačné tendencie, ktorých šíriteľmi boli spisovatelia z okruhu časopisu Svojeti a Mladé letá. Združovala ich túžba po novom, pôsobivejšom umení. Ich cieľom bolo otvoriť slovenskej literatúre „okno do Európy“.

1, ORNAMENTÁLNA PRÓZA:- je úzko spätá z bezprostrednou povojnovou literatúrou
-základnou črtou je expresívno-lyrický ornamentalizmus
-ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka, ozdobnosť štýlu; pre literárne diela je charakteristická nesúrodosť prozaickej výpovede – chce postihnúť celé vnútro, ktoré je veľmi zložité
-v dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a pocity, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným a vonkajším svetom
-táto próza vznikla ako vzbura proti tradičnému realistickému zobrazovaniu – tvarová zložka literárneho diela smeruje k formovému novátorstvu, k experimentovaniu s jazykom a slovom
-jednotlivé motívy sú zaradené bez časovej a logickej následnosti = snová následnosť
-predstavitelia: Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horvath, Gejza Vámoš...

2, LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA:- základnou črtou je expresionisticky – senzualistická epika
-rozlišujeme dva prúdy :
- prúd, ktorý vychádzal z realistickej tradície a nadväzovali na ornamentálnu prózu – zobrazoval sociálne témy, najmä dedinské
- prúd, ktorý uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie
-určitý, nie nepodstatný dej, zároveň však veľa lyrických prvkov
-predsavitelia: J.C.Hronský, Jozef Horák, Ferdinant Gabaj, Ján Bodenek...

3, PRÓZA LYRICKÉHO NATURIZMU:
-významné štádium lyriračných tendencií slovenskej prózy – je spojená s autormi ktorí vstúpili do literatúry v 30.-tich rokoch – Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner
-hlavnou príčinou jej vzniku bola otrasná dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu (hospodárska kríza, nástup fašizmu a II. svetová vojna) a ich snaha o obnovenie citovosti v próze
-objavila sa zatrpknutosť a nechuť civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských pomerov v medzivojnovom období
-záchranu pred odcudzením a rozhádaným svetom hľadajú autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka
-v súvislosti s európskou literatúrou má táto próza mnoho spoločného s expresionizmom, surrealizmom, romantizmom a francúzskym regionalizmom
-zjednocuje ich záujem o dedinskú problematiku- neskôr pod vplyvom fran. spisovateľov sa udomácnila vrchárska tematika.

ZNAKY PRÓZY NÁTURIZMU:
-autori sa sústreďujú na dedinu a dedinského človeka žijúceho v dôvernom styku s prírodou- príroda je priamym dejotvorným činiteľom
-sústreďovali sa predovšetkým na vnútorný, psychický svet hrdinu, oslabujú dejovú zložku, častejšie sú opisy, úvahy, vnútorné monológy
- hrdinovia sú často výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách často živelne, sú citovo založení, vždy po niečom túžia, autori ich idealizujú
-v popredí býva väčšinou etický princíp dobra a zla, často víťazí dobro
-hl. literárnym žánrom je novela (rozprávka pre dospelých, baladický útvar so šťastným koncom)
-predstavitelia využívajú pri výstavbe literárneho textu prostriedky básnickej tvorby – lyriky: metaforu, personifikáciu, prirovnania, často symboliku i folklórne prostriedky
-častá je eufónia (ľubozvučnosť, hudobnosť)
-ťažiskom je umelecké rozprávanie, ktoré má expresívny charakter, časté je rozprávanie v 1. osobe (priame) – príbeh rozpráva niektorá z postáv

DOBROSLAV CHROBÁK

Narodil sa v dedinke na Liptove. Vyštudoval elektrotechnické inžinierstvo v Prahe. Pracoval v Československom rozhlase v BA. Zomrel v Bratislave.
TVORBA: poviedka kamarát Jašek, novela Drak sa vracia

- novela DRAK SA VRACIA

Dej diela nie je chronologický, autor niektoré udalosti vysvetľuje a ozrejmuje čitateľovi neskôr

HLAVNÁ MYŠLIENKA: hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí

HLAVNÉ POSTAVY:
DRAK –Martin Lepiš Madlušovie - Čierny Macek
- je vyššej postavy, počerný, s uhrančivými črtami, tenký, pružný, s čiernymi očami
- býva vo vyžihárni za dedinou- jeho remeslom je hrnčiarstvo
- je veľmi šikovný, vidno, že je zvyknutý pohybovať sa v horách
- aj náročné situácie rieši s pokojom
- potom, ako ho niekto zranil odišiel na dva roky preč
- bojuje za svoju česť,
- je citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny, starostlivý
- má všetky vlastnosti naturistickej postavy - tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, vražda opatrovníka, krádež dobytka,....
- ale v skutočnosti je uzavretým a tichý samotár, ktorého životný spôsob ostáva pochopený len Evou
- je symbolom obetavej prometeovskej snahy slúžiť iným

ŠIMON - miluje Evu natoľko, že si ju zobral, hoci má dieťa s iným
- vie, že jeho žena čaká na Martina a ťažko to nesie- zaťal sa, nerozpráva sa so ženou, pokiaľ nemusí
- v ich dome je ticho, no Evu chápe – chce len jej šťastie
- v kútiku duše vždy striehne, či ho Drak neoklame
- reaguje emotívne – udrie Draka bičom, zapáli Drakovi chalupu - hanbí sa za to, čo urobil a chce sa Drakovi ospravedlniť

EVA - starostlivá, citlivá, pekná mladá žena, s hrubým vrkočom, pevných tvarov
- je zaľúbená do Draka- má s ním dieťa, je oddaná iba jemu - avšak Drak jej túto lásku neopätoval
- neskôr sa vydala za Šimona Jariabka, ktorý ju miloval a vzal si ju, hoci mala dieťa s Drakom
- nevie sa prinútiť, aby bola milá k svojmu mužovi
- nevie zabudnúť na Draka a roky tajne dúfa, že sa vráti..

DEJ: Drak má tajomný pôvod- ako malé dieťa ho našiel slepý hrnčiar Lepiš Madlušovie, ktorý ho vychoval a priučil ho hrnčiarskemu remeslu. Veľmi sa mu darilo a ľudia mu preto pripisovali zázračnú moc. Nemali ho radi, lebo bol zvláštny. Nehovoril veľa a keď sa v dedine niečo zlé stalo(sucho, povodeň, požiar) pripisovali ho Drakovi. Autor opisuje, ako žil Martin oddelený od sveta, sám s Lepišom. Bol iný ako jeho rovesníci. Zaujímal sa o prírodu, pozoroval ju a fascinovala ho. Raz Lepiš padol do jamy, z ktorej ho Drak vytiahol a dotiahol do chalupy.
Bol pri ňom celý deň a noc, pokiaľ sa starý Lepiš neprebral. Keď sa Lepiš prebral, poslal ho do dediny po pomoc. Ale keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Draka obviňovali z Lepišovej smrti. O niekoľko dní neskôr našli aj jeho v jame na hlinu. Bol zranený a Eva sa o neho starala. Potom hneď ako sa uzdravil odišiel bez rozlúčenia. Eva sa vydala za Šimona Jariabeku. Porodila Drakovo dieťa a dala ho na výchovu starej mame. Nemali veľmi šťastné manželstvo, pretože sa nebrali z lásky. Šimon Evu miloval, ale ona stále milovala len jedného - Draka.
Po rokoch sa Drak vracia. Je zmenený, pribudla mu jazva, ostarel. Po jeho príchode v dedine nastávajú zmeny- nastáva obdobie katastrôf. Letné horúčavy sa stupňujú, začínajú horieť lesy, a to aj v tej časti, kde pasie dedinský pastier voly. Richtár s chlapmi preberá všetky možné cesty, ako vyslobodiť dobytok. O takej ceste vie len jeden - Drak. Nepáčilo sa im to, no nakoniec súhlasili. Nechceli ho nechať samého a preto sa rozhodli, že Šimon pôjde s ním ako „dozor“. Drak chcel za dovedenie dobytka iba to, aby mohol ťažiť hlinu pod Peklom. Vydali sa na cestu.
Postupne ako idú, získava Šimon dôveru v Draka. Došli až k miestu, kde bola uväznená črieda. Okolo bolo všetko v ohni. Dobytok bol vychudnutý, špinavý. S dobytkom sa dostali do Tichej. Ďalej mali prejsť cez Tomanovú (v Poľsku) nemohli, museli počkať. Začalo pršať, tráva ozelenela a dobytok sa čiastočne zotavil. Bývali v kolibe a bača zo susedného salaša im posielal syr a žinčicu. Po týždni sa mohli vydať ďalej. Šimon videl Draka ako si s Poliakmi podáva ruku- je podozrievavý, myslí si, že Drak predal dobytok Poliakom. Preto sa pobijú. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť. Stratí vedomie a uložia ho do koliby. Keď sa Šimon prebral v noci, vidí cez škáru ako pri ohni sedí Drak s dievčinou a viacerými Poliakmi. Žena ho príde skontrolovať a nechá otvorené dvere. Myslel si, že je uväznený a utiekol odtiaľ. Vrátil sa do dediny a podpálil Drakovu vyžiháreň. Išiel za richtárom, ktorý sa len smeje na Šimovi, že si myslel, že Drak predal dobytok. Ukazuje Šimonovi prichádzajúcu čriedu a až vtedy si Šimon uvedomuje, ako zle spravil, a že Drakovi krivdil. Drak prichádza so ženou Žoškou, vidí horiacu chalupu, ale situáciu rieši pokojne (budú spať v obecnej bujačiarni). Ani sa za to na neho nehneval. Eva si až teraz uvedomuje, čo pre Šimona znamená - kým bol preč zistila že ho má rada, bez príchodu Draka by si to asi neuvedomila.
Príbeh sa končí rozprávaním starej mamy Evy, ktorá svojmu vnukovi dopovie rozprávku. Aj táto rozprávka sa končí klasicky: Potom žili šťastne, až kým nepomreli.

ĽUBO ONDREJOV
Ľudovít Mistrík

Narodil sa v Juhoslávií. Detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici. Urobil si notársky kurz, mal rôzne povolania: robil v redakciách Slovenský remeselník a Hlásnik, pracoval aj ako šofér z povolania, aj ako opravár auta, neskôr úradník Matice Slovenskej, ako profesionálny spisovateľ zomrel v Bratislave.
TVORBA: Vrchárska trilógia - Zbojnícka mladosť
- Jerguš Lapin
- Na zem sú tvoje hviezdy

ZBOJNÍCKA MLADOSŤ- prvý diel Ondrejovej trilógie
V tomto diele zanecháva pesimizmus a dielo sa stáva symbolom harmonickej jednoty človeka s prírodou, symbolom nespútanosti v ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, sila...
HLAVNÉ POSTAVY:
Jerguš Lapin: - ústredná postava trilógie
- je nositeľom deja- je to „dieťa samoty“
- citlivo reaguje na každý ľudský čin, na každú krutosť, na faloš a pretvárku i keď je veľmi odvážny
-Nevie sa zmieriť s údelom, ktorý mu predurčuje nespravodlivý svet - vzoprie sa proti nemu a uteká do hôr
-rozumie prírode, vie sa dohovoriť s vtákmi a vie ich svojim zrakom pripútať na miesto. Ondrej obdaril túto postavu legendárnymi vlastnosťami, ktoré túto postavu zbližujú s hrdinami ľudových povestí - jeho otec bol zbojník a on sa ním v trilógii taktiež stáva
-v trilógii sa postupne mení na slovenského hrdinu, ktorého možno prirovnať k Detvanovi
-v ňom spisovateľ vytvoril postavu človeka čestného, prirodzeného, odchovaného prírodou a nepokazeného vypočítavými, studenými zákonmi kapitalistickej civilizácie

Paľo Stieranka: - je najlepší priateľ Jerguša
-je dedinským pastierom
-má veľmi rád prírodu, ako Jerguš, ale nie je taký odvážny

VEDĽAJŠIE POSTAVY: Jergušova matka, sestra Anna, brat Rudko, Jergušová krstná, Štefan Fašanga, Nácko, Zuzka Košaľkuľa, Červenák, Maťo Kliešť Horúci

DEJ: Kniha začína Jergušovým narodením v prvej kapitole. Potom sa už presúvame o niekoľko rokov dopredu – celý dej sa bude odohrávať počas jedného celého roka, čo dáva autorovi možnosť opísať všetky ročné obdobia. Jerguš Lapin býva na samote pár kilometrov za dedinou. Počas tohoto roka nám autor opisuje detstvo so všetkými šibalstvami, lapajstvami, figliarstvami a huncútstvami, ktoré tento chlapec zažije, ako napríklad chytanie sýkoriek, korčuľovanie...
Na jar Jerguš stretáva dedinské deti, ktoré sa mu vysmejú- preto sa rozhodol ísť po prvýkrát do dediny. Tu hneď zachráni topiaceho sa chlapca v rieke. V dedine sa spozná pastierika Paľka Stieranku, ktorý sa stane jeho najlepším priateľom. Jerguš raz zaskočí aj do mesta, tam sa mu ale nepáči – tu bude akási symbolika, autor v celej knihe idealizuje prírodu, samotu a dedinu – miesta až tak nezasiahnuté urbanizovanou spoločnosťou.
Neskôr sa Jerguš zahľadí do Zuzky, na ktorú skúša jeden zo svojich obľúbených trikov – chytá vtáka sediaceho na strome. V auguste celá dedina odchádza kosiť trávu, Jerguš sa tu dozvedá, že jeho OTEC BOL ZBOJNÍK, ktorého zabili jeho vlastný priatelia. Časom prišla zima a Jerguš už nemyslí na Zuzku, pretože ona už má záujem o niekoho iného. Koncom zimy Jerguš a niekoľko jeho kamarátov ide pracovať do továrne. S chlapcami hrali schovávačku v továrni, chytil ich majster a začal biť hadicou a vykĺbil Jergušovi ruku. Jerguš sa biť nenechal a odišiel. Prichýlil ho bača. Spolu s jeho odchodom dospieva a symbolicky nastáva nová jar. Povesť v poslednej kapitole naznačuje, že z mladého Lapina, rovnako ako z jeho otca sa stáva zbojník.