INDICKÁ LITERATÚRA

Indická literatúra sa rozvíjala na rozsiahlom území dnešného Pakistanu a Indie. Najstaršími ind. pamiatkami slovesného umenia sú védy – posvätné knihy o poznaní. Vo védach Indovia velebili svojich bohov, ktorí boli zosobnením prírodných úkazov a síl. Védy vyjadrovali predstavy najstarších obyvateľov Indie o svete a vesmíre. Umenie Indie je ovplyvnené náboženstvom. Vychádzalo z náb. védskych Indov , z brahmanizmu, hinduizmu, budhizmu.

Z indickej literatúry treba vyzdvihnúť hrdinské spevy Máhabhárata a Rámájana.

Jadrom hrdinského eposu Máhabhárata je bratovražedný boj o trón medzi Kuruovcami a Panduovcami. Okrem ústredného konfliktu, ktorý sa pravdepodobne zakladá na skutočnej udalosti, epos obsahuje veľa ďalších príbehov rozličného charakteru – legiend, bájok, politických, filozofických a náboženských výkladov. Zrejme najrozsiahlejší epos svetovej literatúry. Je to vyše 220 000 väčšinou 16-slabičných veršov v 18 častiach.

Epos Rámajana opisuje tragicky údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty. Popri rozprávkovom svete indickej mytológie a exotickej prírody osobitý ráz dodáva tomuto dielu morálny svet (cnosť, pokora, oddanosť, ženina vernosť, sebaobetovanie), v ktorom sa pohybujú hlavné postavy.

2. Antická literatúra (900 p.n.l. – 500 p.n.l.):

GRÉCKA LITERATÚRA

Vysoké žánre: epos, tragédia, óda, elégia: hrdinami sú ľudia z kráľovských rodov
Nízke žánre: bájka, komédia: hrdinami sú obyčajní ľudia

Grécka epika:

Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. V tomto období vznikajú najlepšie diela gréckej epiky, Homérove eposy Ilias a Odysea.

Ilias obsahuje 15 696 hexametrových veršov (hexameter = verš, ktorý sa skladá spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní trójskej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov. Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa.

Ústredným motívom je hnev najväčšieho gréckeho hrdinu Achilla. Keď mu veliteľ mykénskeho vojska kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu, prestáva bojovať, a tým dochádza k základnému konfliktu. Prevahu tak nadobudli obrancovia Tróje pod vedením Hektora. Boje pred Trójou pomaly pokračujú. V jednotlivých epizódach sa postupne predstavujú poprední trójski a grécki bojovníci a okrem bezprostredných vojnových udalostí sú tu vykreslené aj niektoré mytologické príbehy.

Trójania získavajú prevahu v boji a ich postup, zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej zbroji. Nepriatelia sa dali na útek, no Hektor spoznal Patrokla a zabil ho. Achilles pomstil jeho smrť tým, že zabil veľa Trójanov i Hektora, ktorého obnaženú mŕtvolu vláčili priviazanú k vozu okolo Patroklovej mohyly. Až po zásahu bohov vydal Hektorovu mŕtvolu kráľovi Priamovi. Dielo končí obrazom pohrebu Hektora. Do deja zasahujú aj grécki bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos, Pallas Aténa, Afrodita, Apolón a i.).

Jablko sváru (Paridovo jablko): ustálené slovné spojenie, ktorého pôvod súvisí s trójskou vojnou. Bohyňa sváru hodila medzi svadobčanov jablko s nápisom „Tej najkrajšej„. Jej čin spôsobil, že sa inak dobré a šľachetné bohyne Héra, Palas Aténa a Afrodita začali medzi sebou hádať. Každá z nich bola presvedčená o svojej výlučnej kráse, a preto si všetky tri nárokovali mať zlaté jablko. Zeus ich poslal k Paridovi, aby rozhodol. Bohyne sa ho snažili získať najlákavejšími sľubmi. Paris prisúdil prvenstvo Afrodite. Najkrajšou ženou na svete však bola Helena.