Dej.

Prológ.

Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreón. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji, vojne siedmich proti Tébam, padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca, v súboji. Kreón zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa. Antigona v rozhovore s Isménou oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi preukáže posledné pocty.

I. dejstvo.

Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: K Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky. Každý, kto by chcel Polyneika pochovať, toho by čakala neľudská smrť. Antigona žiada svoju sestru Isménu o pomoc, ktorá sa zľakne a pripomína sestre neslávny koniec ich otca Oidipa. Antigona je pevne rozhodnutá vykonať, čo si predsavzala. Odvážne hľadí smrti do očí. Pochová Polyneika a podarí sa jej nebadane odísť. Ku Kreontovi prichádza strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval. Strážcovia telo odkryjú, a tak musí Antigona svoj čin zopakovať.

II. dejstvo

Sstrážca privádza pred kráľa Antigonu a obviňuje ju z porušenia kráľovho príkazu. Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník, siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti a k obom činom sa prizná. Antigona kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť. Antigone hrozí krutý trest, majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa Isména snaží obmäkčiť kráľa. Antigona o svojej blízkej smrti hovorí, že keďže žije v utrpení, smrť sa jej stáva vykúpením. Kreón ako vládca, ktorý vydal rozkaz, nemôže ustúpiť, bojí sa, že naňho budú hľadieť ako na slabocha. Pobúrený Antigoninou kritikou ju spolu s Isménou necháva odviesť.
 
III. dejstvo

Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé a vyzýva ho, aby ušetril Antigonu. Hovorí, že za svoje činy by si zaslúžila veľkolepé pocty a že každý, kto si myslí, že len on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny. Kreón odmieta každý argument. Chce vládnuť vo vlastnom mene a nie rešpektovať mienku iných. Po Haimonovom odchode dá Kreon prepustiť Isménu, ale Antigonu majú pochovať za živa.

IV. dejstvo

Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom. Keď ju zatvoria do skalnej hrobky, môže sa sama rozhodnúť, či zomrie hneď, alebo bude pochovaná za živa.

V. dejstveo

Prichádza veštec Teiresias Kreontovi oznámiť, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva Kreonta k rozvážnosti, hovorí mu, že všetci ľudia robia chyby, ale nerozvážnym mužom je ten, ktorý ak urobil chybu, nemá vôľu napraviť ju. Varuje Kreonta pred tvrdohlavosťou, ale ten nechce ustúpiť. Teiresias veští nešťastie, za Antigonin osud bude platiť jedným mŕtvym zo svojej krvi. Kreón ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby Antigonu vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne. 

Epilóg

Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi. Keď Kreón vošiel do skalnej hrobky, našiel tam Haimona, ako objíma mŕtvu snúbenicu, ktorá sa obesila na vlastnom závoji. Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním. Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreón v náručí prináša matke syna a nachádza už iba mŕtvu manželku. Kreón šalie od bolesti a smútku vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením. Náčelník zboru uzatvára tragédiu slovami, že iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý si o sebe veľa myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až v starobe.

Typy konfliktov:

konf. postavy a postavy (Antigona a Isména)
konf. postavy samej so sebou (Haimon – hlas ľudu, no zaľúbený do Antigony)
konf. postavy so spoločnosťou (Kreón a spoločnosť)