- presný návod k zvládnutiu určitej činnosti.
- postupná transformácia vstupných údajov na výstupné a naopak.

Algoritmus je presná postupnosť krokov a inštrukcií, ktorá nás od vstupných údajov privedie v konečnom čase k výsledku.

Vlastnosti

Determinovanosť: jednoznačnosť, v každom okamihu musí vedieť, aký príkaz nasleduje. Činnosť algoritmu je natoľko presná a pritom všeobecne pochopiteľná, že nepripúšťa v žiadnom kroku procesu subjektívnu možnosť voľby ďalšieho pokračovania. Činnosť algoritmu nesmie závisieť od ľubovôle osoby, ani na vlastnostiach zariadenia, ktoré ho realizuje. Je to proces, ktorý môže byť kedykoľvek a kýmkoľvek opakovaný s rovnakým výsledkom. Postup je zostavený tak, že v každom momente jeho vykonávania je jednoznačne určené, aká činnosť má nasledovať, alebo či sa už postup skončil. Determinovanosť nám prikazuje vytvoriť postup tak, aby bolo v každom kroku jasné, kam sa má riešenie uberať, čím pokračovať.

Hromadnosť: znamená, že algoritmus neslúži na riešenie jednej konkrétnej úlohy, ale na riešenie celej triedy úloh toho istého typu. Vstupné údaje sa môžu v určitých medziach meniť. Tak napr. algoritmus na výpočet druhej odmocniny z daného čísla platí pre ľubovoľné konečné nezáporné reálne číslo a nie iba pre jednu konkrétnu hodnotu. Postup na riešenie jednej individuálnej úlohy sa nenazýva algoritmom. Ak nemáme algoritmus na riešenie všetkých úloh danej triedy, neznamená to, že jednotlivé úlohy danej triedy nemôžeme vedieť riešiť. Na vyriešenie jednotlivých prípadov však musíme vytvárať špeciálny postup, ktorý nemusí byť vhodný pre iný prípad.

Rezultatívnosť: vedie od zadaných vstupných údajov ku správnemu výsledku. Vyžaduje, aby sa postup, použitý na riešenie ľubovoľnej úlohy danej triedy, po konečnom počte krokov zastavil a aby po zastavení dával požadovaný výsledok. Z tejto vlastnosti automaticky vyplýva pojem oblasti použiteľnosti algoritmu. Je to taká najväčšia oblasť vstupných údajov, pre ktoré je algoritmus rezultatívny. To znamená, že ak za vstupné údaje zoberieme údaje z oblasti použiteľnosti, algoritmus sa zastaví po konečnom počte krokov s požadovaným riešením. Ak údaje nie sú z tejto oblasti, algoritmus sa alebo nezastaví, alebo sa zastaví, ale nedostaneme požadované výsledky.

Elementárnosť: jednoduchosť, skladá sa z konečného počtu jednoduchých krokov (príkazov). Viac jednoduchých krokov = jeden zložitý krok / počítač musí vykonávať tie jednoduchšie. Postup je zložený z jednoduchých krokov, ktoré sú pre vykonávateľa zrozumiteľné, postup dáva pre rovnaké vstupné údaje vždy rovnaké výsledky.

Konečnosť: každý krok sa vykoná len konečný počet krát, program po nejakom čase skončí

Efektívnosť: postup sa uskutočňuje v čo najkratšom čase a s využitím čo najmenšieho počtu prostriedkov.

Pre zobrazenie algoritmu používame rôzne metódy;

- formalizovaný popis priebehu pracovného postupu vo forme textu členeného na odstavce (logické štruktúry z funkčného hľadiska)
- dátovo orientované diagramy HIPO (z angl. Hierarchy plus Input- Process- Output, tzn. hierarchický diagram a diagram vstupu, spracovania, výstupu), spojujúce v grafickom vyjadrení funkčné členenie problému, štruktúry dát a pracovných postupov pri rôznom stupni podrobnosti
- štruktúrne diagramy zamerané predovšetkým na zobrazenie postupností operácií v úlohe, avšak s využitím štandartných algoritmických štruktúr
- štruktúrne diagramy vo forme stromového diagramu, v ktorom sa procesy postupne členia až na najnižšiu úroveň, tzn. k operáciám so súčasnou charakteristikou algoritmickej štruktúry (vetvenie, opakovanie a pod.)
- vývojové diagramy toku dát a vývojové diagramy programu zobrazujúce predovšetkým postupnosť operácií v systéme a v jednotlivých úlohách
- rozhodovacie tabuľky využívané zvlášť pri zložitých rozhodovacích procesoch v algoritmoch programu
- slovný zápis v bežnej reči