História Internetu

Internet sa od začiatku nevolal internet. Jeho predchodcovia boli ARPANET a NSFNET, ktoré sa potom neskôr spojili a vytvorili základ internetu.

ARPA (Advanced Research Project Agency)

Počas studenej vojny bola u amerického vojska veľká potreba prepojiť počítače. Ministerstvo obrany USA pod financovaním organizáciou ARPA prepojili prvé počítače a tak vznikla prvá sieť, ktorú nazvali ARPANET. Túto sieť nazývaju predchodcom internetu. Po vzniku tejto sieťe sa ARPA premenovala na DARPA (Defence Advanced Research Project Agency). Táto sieť prepájale navzájom 4 počítače, pričom hlavný uzol bol v University of California v Los Angeles, ktorý bol vlastne aj prvým uzlom v histórii internetu a vznikol v septembri 1969. Druhý uzol potom vznikol o mesiac neskôr v Stanford Reseach Institute (SRI). Neskôr boli vytvorené ďalšie uzly v UC v Santa Barbare a v University of Utah. Len ľudia nezabúdali na to, že táto sieť vznikala počas studenej vojny, a tak sa vedci začali báť obrovskej jadrovej vojny, pričom pri výbuchu by sa vážne mohli poškodiť spojenia počítačov a hrozila strata dát pri prenose. Preto museli vymysleť, ako by sa dali prenášať informácie cez sieť tak, aby sa nestratili pri zničení spojenia. Preto vedci rozdelili dáta na menšie časti, ktoré neskôr nazvali pakety. Celé sa sa to potom tak prenášalo, že tie drobné pakety si vybrali každé inú linku. V prípade, že sa paket stratil, server poslal ešte jeden a našiel ešte jednu vhodnú trasu, po ktorej sa už pakety posielať dali. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robustnejšia a robustnejšia. V tomto období sa začal používať výraz internet. To bola prvá zmena, ktorou internet prešiel počas svojho vývoja.

NSF (National Science Foundation)

O internet sa začali zaujímať aj iné, ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF, organizácia na podporu vedy a výskumu. U univerzitách bola potreba prenosu informácií, a tak organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu. NSFNETwork sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala také tvrdé pravidlá používania. NSF nechcela práve preto spolupracovať s organizáciou DARPA, ale nakoniec sa dohodli. NSF však spozoroval, že sieť sa začína komerčne využívať, a tak vycúval z projektu. Tak sa Internet začal využívať aj na iné účely. To bola druhá premena na internete.

Rok 1991 (Internet komerciálny)

Posledná etapa rozvoja internetu začala v roku 1991, keď sa vydali nejaké právne zákony na komercializáciu interetu. Akademická časť sa z internetu odpojila a plánuje vytvoriť novú akademickú sieť, omnoho rýchlejšiu. Užívatelia sa začali masovo pripájať.

Protokoly

ARPANET na začiatku používal protokol pod názvom NCP. Potom sa však začal používať protokol TCP/IP, ktoré sa používaju na Internete dodnes. Protokol TCP/IP sa prvý krát použil na Stanfordskej Univerzite, kde Vincent Cerf spolu s Bobom Kahnom navrhli protokol TCP.

Ten sa neskôr rozdelil na dva samostatné protokoly TCP a IP. Od roku 1982, keď ministerstvo vnútra odsúhlasilo, že sa tento protokol bude používať, museli všetky univerzity napojené na sieť ARPANET prejsť na tento protokol. Prechod sa uskutočnil 1. 1. 1983 a bol nezvyčajne ľahký. Na internete sa objavili správy z univerzít o tom, že prechod prežili. Pretože bol protokol TCP/IP verejný, vznikali nové siete, ktoré sa začali napojovať na ARPANET. Na ARPANET sa začali napájať univerzity a táto sieť sa moc začala rozrastať. Nástupom protokolu TCP/IP sa začali niektoré sieťe od ARPANETU odpajáť. Jednou z nich bola MILNET military network, ktorá slúžila výhradne na vojenské účely. ARPANET v roku 1990 zanikol.

Počítačová sieť

-na zdieľanie hardware (tlačiareň, terminal, server, modem)
-na zdieľanie údajov (dát)-centrálne, databázy, P2P
-podľa veľkosti: LAN, WAN, MAN, INTERNET
-majú výhody aj riziká

Počítačová sieť je systém vzájomne prepojených a spolupracujúcich počítačov. Medzi týmito počítačmi možno prostredníctvom siete pohodlne a rýchlo prenášať informácie. Informácie možno, samozrejme, prenášať aj medzi počítačmi nepripojenými do siete a to prostredníctvom médii (disketa, magnetická páska, optický disk, atď). Tento spôsob je však príliš nepohodlný, zdĺhavý a neumožňuje interaktívne spracovanie informácii.