referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Piatok, 25. júna 2021
Dedinský človek v slovenskej realistickej literatúre
Dátum pridania: 24.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scandy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 145
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
- 2. vlna literárneho realizmu – kritický realizmus
znaky:

-autori podávajú neprikrášlený obraz o živote v najnižších ľudových vrstvách
-autori prenikajú do psychiky jednotlivca
-zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob
-pri zobrazovaní sociálnej problematiky musia rozlišovať medzi jednotlivými príslušníkmi národa

Božena Slančíková Timrava

- poviedka: Ťapákovci

Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16 a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, že v dome nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta Iľa, ktorú pre jej povýšenosť nazývajú Kráľovnou, sa síce cíti byť gazdinou, ale ostatné švagriné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im drží kázeň pre každú maličkosť, nič je však nepovedia.

Ozýva sa len sestra Anča, ktorú nazývajú Zmijou pre jej ostrý jazyk a studené srdce. Je síce pekná v tvári, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome iba na dlaniach a kolenách. Je veľmi citlivá, ale uštipačná.

Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú u nich odjakživa zavedené. Preto požiada svojho muža Paľa, aby sa oddelil od bratov a postavil si svoj dom. Vyhráža sa mu, že ak tak nespraví, odíde. Paľo však neberie jej reči vážne. Anča vyšíva svadobné čepce, ale sama nikdy taký nosiť nebude, lebo vie, že sa nevydá. Svojou pracovitosťou sa odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom.

Iľa odchádza do služby k pani rechtorke. Paľo nie je doma a všetci čakajú, čo urobí, keď sa vráti. On po návrate nezačne konať, až keď mu sused povie, že okolo školy sa poneviera nápadník, tak ide za ženou. Iľa sa nenechá prehovoriť. Zavolá si ju notár. Oznámi jej, že nemôže vykonávať dve služby – slúžiť u rechtorky a byť babicou. Preto si zbalí veci a ide bývať k rodičom. Paľo príde o týždeň za ňou a na jeseň postaví aj dom. Teraz je Kráľovná šťastná a celá rodina je spokojná, hoci sa dusia v jednej izba naďalej 14ti.

- poviedka: Skon Paľa Ročku

Paľo ochorie, ale jeho pekná žena Zuza si myslí, že len z lenivosti.

„Paľo stisne zuby a neodpovie. Skrútne hlavu k stene, aby na ženu nevidel. Odporný mu je jej hlas, jej smiech i celá ona. Ba i jej prítomnosť, šum jej kroku a zvuk jej práce akoby ho dráždil. Akože jej má ísť robiť, keď nevládze stáť na nohách?!

Zuza odboku pozerá naňho. Ona tiež má v srdci proti nemu zlosť. Paľo bol vždy nechytrý do práce, iba čo ho ona do nej posíľa. Je zo záhaľčivej famílie a slúžil vždy. I teraz, že je dom hotový, bár by sa už len ležalo. Na tvári jeho, pravda, badať akúsi osinetosť, možno, že mu je i niečo, ale zato človek nemá sa dať hneď ovládať chorobe.“ (úryvok)

Vyčítavo naňho gáni, až sa nahnevaný a hladný Paľo vyberie lámať kamene za dedinu. Cestou spomína na ich päťročné manželstvo:

„Ako sa radi mali! Takej lásky neboli ani na troch dedinách. Chýr jej šiel. Na celom vidieku ich spomínali. Jej bráni otec, mať aj celá rodina, sužovali, aj bili ju, a predsa sa nedala od neho odvrátiť, a on, keď ho odobrali, aby nemusel ísť za vojaka, dal si dokaličiť pri rúbaní v hore pravú ruku – dva prsty sú mu odtrhnuté – lebo sa bál – že kým bude vojakom, dotiaľ ju vydajú za iného.“ (úryvok)

Robota ho unavuje, nevládze a často oddychuje a rozmýšľa o Zuze. Paľo zamdlie a chlapi ho donesú domov. V halucináciách ho ďobú kavky, kým nedosiahne odpustenie farára, ktorému neodslúžili so ženou pol roka, ako sľúbili, dokonca proti nemu poburoval po dedine. V mysli vyčíta svojej žene falošnosť, vyhráža sa jej testamentom, v ktorom dom napíše na dieťa, aby sa už nemohla vydať, ale presviedča sa o jej láske. Na smrteľnej posteli sa zmieri aj s matkou, ktorej ublížil. Konečne nachádza duševný pokoj a umiera.

Jozef Gregor Tajovský

- realistická dráma: Statky - zmätky

Ďurko Ľavko a Zuzka Kamenská súhlasia s uzavretím manželstva bez lásky za prísľub majetku od Palčíkovcov. Obaja majú zatiaľ u nich bývať a pracovať na majetku. Mladí si nerozumejú. Ďurko chodí za svojou láskou Betou. Palčíkovci nie sú spokojní s prácou mladých, ktorí musia pracovať skoro ako sluhovia. Zuzka opúšťa Ďurka, ktorý si privedie do domu Betu. Vzájomné spolužitie sa však končí hádkou. Palčík strieľa na Ďurka. Ďuro vyženie Betu. Palčíkovci Ďurka. Ten prichádza odprosiť Zuzku, ale ona sa odmieta k nemu vrátiť, radšej volí osud osamelej ženy s dieťaťom.

- poviedka: Maco Mlieč

Rozprávač poznal Maca a vedel, že jeho gazda – richtár, má asi šesťdesiat rokov. Maco vyzeral starší, celý život ťažko pracoval a peniaze od gazdu nedostával. Nemal rodinu, na svoju sluhovskú vernosť a prácu bol pyšný.

Kým boli jeho rodičia nažive, tak mu gazda platil, ale keď mu pomreli, tak slúžil iba za oblečenie, tabak a pálenku. V službe si zlomil nohu, gazda ho síce dal do nemocnice, ale noha mu zostala krivá. Nikdy nespával a ani nejedol s čeľaďou. Najskôr opatroval kone, keď už nevládal, dali ho k volom a potom ku kravám. Spával v telinci, lebo tam bolo teplo a teliatka mu neublížili.

Na jeseň začal Maco polihovať, nepomáhali mu žiadne bylinky. Počas Vianoc ho premáhala slabosť a dusilo ho. Nastali tuhé mrazy a jeho v telinci drgľovalo od zimy. Do jedla ho museli nútiť. Maco išiel za gazdom, aby mu niečo nedlhoval a richtár ho aspoň teraz uistil, že peniaze mu zajtra vyplatí. Uľavilo sa mu. Maco v noci zomrel. Gazda mu vystrojil krásny pohreb. Celá rodina ho chválila, ale sluhovia si pošepkávali, že však ho mal za čo pochovať.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.