referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Nedeľa, 17. októbra 2021
1. svetová vojna vo svetovej i slovenskej literatúre
Dátum pridania: 24.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scandy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 952
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 22m 40s
Pomalé čítanie: 34m 0s
 
Theodore Dreiser

- román Americká tragédia

- od ostatných diel „stratenej generácie“ sa odlišuje tým, že sa zakladá na skutočnej udalosti. Román hovorí o ctižiadostivom mladom mužovi, ktorý zavraždil svoju milenku, lebo mu prekážala v kariére. Po dlhom vyšetrovaní ho usvedčili a popravili na elektrickom kresle.

Erich Maria Remarque

Na západe nič nového

- psychologický román

Motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna i keď unikla jej granátom.“

- prevláda tu úvahový slohový postup vo forme vnútorného monológu

znaky románu:

-veľa postáv
-dejové línie
-má dej
-striedanie prostredia
-dlhší časový úsek
-postavy sa vyvíjajú

Obsah:

Dej románu sa točí okolo mladých, 19násť ročných chlapcov, ktorí pod vplyvom svojich profesorov odchádzajú počas prvej svetovej vojny bojovať do zákopov západného frontu. Rozprávačom príbehu je Paul Bäumer, ktorý so svojimi spolužiakmi odchádza na vojenský výcvik do Klosterbergu.

Na výcviku, ktorý trval desať týždňov im znepríjemňoval výcvik ich veliteľ Himmelstoss, zvaný „Postrah Klosterbergu.“ Bol to malý, energický a neznášanlivý veliteľ, ku ktorému každý pociťoval odpor. Deň pred odchodom z kasárni sa mu odplatili za znepríjemňovanie výcviku bitkou. Himmelstoss však v nich prebudil silný, užitočný pocit spolupatričnosti, ktorý sa potom v poli vystupňoval na to najlepšie, čo vojna priniesla: na priateľstvo.

Na fronte je to však horšie, ako na výcviku. Vidia ľudí, ktorí nemajú hlavy, ležať vojakov, ktorým odtrhlo obe nohy. Prežívajú pocit bezmocnosti. Paul opisuje ich reakcie a správanie, keď sa musia skrývať v zákopoch počas bubnovej paľby a keď na nich púšťajú plyn. Často jedia len suchý chlieb, ktorý si poctivo strážia pred potkanmi. Vojna kriví charaktery, sú bezcitní, ale aj k sebe navzájom. Až tu si uvedomujú, čo je vlastne vojna.

Neskôr Paul odchádza na dovolenku do rodného mesta, kde nachádza chorú matku. Doma sa v ňom prebúdzajú city, čo pre neho ako vojaka nie je najlepšie. Spomína na detstvo, školu, akoby to bolo nedávno. Jedného dňa sa na prechádzke v meste stretáva s riaditeľom gymnázia, kde chodil pred odchodom do výcvikového tábora. Riaditeľ mu pri rozhovore povie, aby si „s tou vojnou pohli.“ Paul si pomyslí, že tento človek si neuvedomuje, čo v skutočnosti znamená vojna. Z rodného mesta odchádza s pocitom, že už nebude taký vojak ako predtým.

Po príchode na front sa dozvedá o veľkých stratách v jeho a iných jednotkách. Keďže jeho jednotka už odišla do prvých línií, preveľujú ho do tábora strážiť Rusov. S nimi si navzájom vymieňa jedlo. No netrvá to dlho, lebo sa znova vracia do prvých línií. Na fronte Paul so svojimi priateľmi rozmýšľajú o príčine a vzniku vojny, ale hlavne o jej zbytočnosti, nezmyselnosti a neľudskosti vojnového besnenia.

Raz pri vyprázdňovaní dediny, Paula a Alberta zraní črepina z granátu. Paul je zranený, ale dokáže chodiť a ponáhľa sa pomôcť Albertovi, ktorý nemôže chodiť. Po skončení bombardovania Paul odvedie Alberta do lazaretu a hneď nato s ním odchádza do nemocnice. Tam sa Albert dozvie veľmi nešťastnú správu. Príde o nohu. Nechce už ďalej žiť, nevie si predstaviť život bez nohy, ale Paul mu sľubuje, že sa oplatí žiť, že bude stále pri ňom. Po niekoľkých týždňoch v nemocnici odvelia Paula zase na front, kde je veľa jeho priateľov mŕtvych a vojsko je skoro vyradené. Detering sa pokúsil utiecť z frontu, ale chytia ho. Najskúsenejší Paulov priateľ Stanislaus Katczinsky tiež zomiera. Príčinou smrti je kúsok granátu. Muller zomiera po zásahu do žalúdka. Na fronte je málo ľudí aj munície. Každý hovorí o mieri a prímerí. Všetci čakajú. Poľné ťaženie však pokračuje – pokračuje aj zomieranie.

Ako posledný zo svojej frontovej línie zomiera Paul s pokojným úsmevom na tvári, keď rozhlas oznamuje: „Na západe nič nové.“ Pokusom Remarqueovho románu je podať správu o generácií, ktorá bola zničená vojnou – aj keď unikla jej granátom.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.