Jazykové štýly, slohové postupy a ich žánre
Jazyk – spoločenský jav, plní rozličné funkcie:
1.poznávaciu funkciu (kognitívnu) 2.dorozumievaciu funkciu (komunikatívnu) 3.výrazovú funkciu (expresívnu)
Jazykový štýl – výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu. Funkčné jazykové štýly rozdeľujeme na:
Štýly súkromného styku Verejného styku
- hovorový - náučný (odborný) - administratívny - rečnícky - publicistický - umelecký
Slohový postup Obsah Žánre
1. informačný Stručné fakty na otázky (kto, čo?) Správa, oznámenie, bežné rozhovory 2. rozprávací Udalosti, príbehy Rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, poviedka, novela, román 3. opisný Vonkajšie vzťahy, vlastnosti Opis, návod, životopis, posudok, cestopis 4. a.) výkladový Konfrontácia hodnotenia Odborný referát, prednáška b.) úvahový Vnútorné vzťahy Úvaha, esej
Náučný štýl
Využíva sa všade tam, kde sa treba presne, odborne vyjadriť. Sprostredkúva odborné informácie a vedecké poznatky, niekedy je blízky len úzkemu okruhu odborníkov. Vyjadrovanie musí byť presné – odborné termíny, ustálené názvy a cudzie slová.
Administratívny štýl
Má predovšetkým písomnú podobu. Hlavné znaky: vecnosť, stručnosť, presnosť, prehľadnosť, ustálená forma. Používame ho pri životopise, žiadosti, posudku.
Publicistický štýl
Používa sa v novinách, časopisoch, televízii a v rádiu (v oznamovacích prostriedkoch). Je to kombinácia štylistických prostriedkov – všetkých štýlov (prvky umeleckého, hovorového, administratívneho štýlu – záleží od druhu článku).
Rečnícky štýl
Je verejný štýl. Musí mať zaujímavý obsah a presnú štylizáciu, aby zaujal pozornosť poslucháčov. Používajú sa prostriedky umelecké, veľmi dôležité sú mimojazykové prostriedky (gestikulácia, mimika) a technika prednesu.
UMELECKÝ ŠTÝL
Používa slová expresívne, frazeologizmy, obrazné pomenovania. Cieľ – pôsobiť na city. Použitie – báseň, balada, román.
Hovorový štýl
- je to jediný štýl súkromného styku, realizuje sa zväčša ústne. Je charakteristický spontánnosťou a nepripravenosťou.
Využíva všetky slová slovnej zásoby – slangové, vulgárne, nárečové a podobne.
V oblasti tvorby viet sa spontánnosťou prejavuje pomocou intonačných štylistických prostriedkov – melódia, prestávka. Špecifickou črtou hovorového štýlu je možnosť používať mimo jazyčné prostriedky – gestikulácia, mimika.
Hovorový štýl sa využíva v rozprávacích slohových postupoch. Niekedy sa hovorový štýl môže dostať aj do literárnej tvorby – najmä v modernej literatúre.Úvaha
- je slohový útvar, ktorý vysvetľuje, rozoberá už známu otázku z nového hľadiska.
Autor sa opiera o známe poznatky a skúsenosti, ale otázke zaujíma vlastné stanovisko. V úvahe je autor v popredí, má subjektívny charakter. Kým vo výklade ide o vysvetľovanie a poučenie, v úvahe ide o subjektívne zhodnotenie toho, čo je čitateľovi známe, autor uplatňuje svoj názor na vec.
Cieľom úvahy je priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke, môžu sa v nej vyskytnúť prirovnania, zvolacie vety, rečnícke otázky, jednočlenné vety a pod. V úvahe sa necituje a nedokazuje.
Skladá sa z úvodu, jadra a záveru. Predeľ medzi nimi nie je výrazný ako pri výklade. V úvode je vzbudenie záujmu o daný problém, v jadre sa rozoberá a vysvetľuje a v závere je konečné autorovo stanovisko.
Pri úvahe vychádzame zo skúseností, zo štúdia, uvažujeme o známych faktoch, nehodnotíme ich. Úvaha má filozofický ráz. Časté sú úvahy v umeleckých dielach a významným druhom úvahy je novinárska úvaha, ktorá rozoberá, vysvetľuje a hodnotí dôležité politické, hospodárske, kultúrne a svetonázorové otázky.
Výklad
- je slohový postup, v ktorom sa niečo vysvetľuje, vykladá. Jeho cieľom je vysvetliť nejakú otázku, ktorá je známa iba odborníkom, ale neodborníci ju nepoznajú. Je to najzložitejší slohový postup. Jednotlivé sa javy v ňom odborne pomenúvajú.
Výklad má byť úplný, správny a jasný. Musí sa zhodovať s výsledkami vedeckého bádania, musí sa podávať v takej podobe, aby bol prístupný chápavosti ľudí, ktorým je určený. Musíme nielen dôkladne ovládať vec, o ktorej podávame výklad, ale je aj potrebné, aby sme poznali duševnú vyspelosť a vedomostnú úroveň tých, ktorým svoj výklad podávame.
Objednávka
– je to úradný prípis, ktorý obsahuje, kto, čo a od koho si objednáva, v akom množstve, v akej kvalite a cene, do kedy a ako má byť tovar dodaný a ako bude zaplatený. Objednávku si píše odberateľ buď vyplnením pretlače alebo ju napíše ako list. Objednávka musí byť štylizovaná presne a jasne a má obsahovať tieto údaje:
-opis výrobku alebo materiálu, prípadne objednanej služby -množstvo materiálu -miesto dodania (alebo vykonania služby) -cena za jednotku (za prácu, materiál) -spôsob dodania (poštou, autom, železnicou) alebo vykonania služby -termín dodania alebo vykonania služby -spôsob platby -dátum a číslo objednávky
Urgencia
– je to posúrenie, ktorým pripomíname dodávateľovi, že nesplnil objednávku. Mala by byť dôrazná a naliehavá, aby si dodávateľ uvedomil dôsledky, ktorý vyplývajú z neplnenia záväzku.
Reklamácia
– je to žiadosť o nápravu alebo sťažnosť na kvalitu alebo žiadosť o výmenu alebo opravu. Dôvodom na reklamáciu môže byť napríklad úchylka v kvalite, v druhoch, v množstve alebo v cene tovaru, nedostatočná úprava, nevyhovujúci spôsob balenia, spôsob odoslania tovaru, nedodržanie dodacej lehoty alebo chyby vo faktúre.
Potvrdenka
– je to písomný doklad, ktorý obsahuje vyhlásenie o prijatí tovaru, peňazí a podobne. Suma sa musí uviesť slovom i číslom, alebo to môže byť aj doklad o prevzatí vykonanej práce. Musí tu byť meno a bydlisko príjemcu, dodávateľa, dôležitý je dátum a podpisy.
Splnomocnenie
– je písomné poverenie prevziať tovar, peniaze alebo balík, doporučený list, alebo niekoho zastupovať.
Pracovný príkaz
– je to príkaz, kto, čo, kde, kedy a ako má spraviť.
Úradný list
– má ustálenú úpravu a píše sa strojom. Štylizácia je jasná, presná a vecná. Obsah úradného listu môže tvoriť buď oznámenie, žiadosť, objednávka, urgencia, reklamácia, ...
|