Podnetom na napísanie básne bol hlboký citový zážitok z prežívania šťastnej lásky k Márii Pišlovej počas pobytu v Banskej Štiavnici i osobnej tragiky z jej prerušenia. Báseň nemá pevnú dejovú osnovu. Je oslavou krásy, mladosti, lásky.
Dráma lásky básnika k Maríne tvorí jednu líniu básne, v ktorej sa vyznáva z veľkého ľúbostného citu k žene. Nezostáva však len pri ňom. Ľúbostným námetom si vytvoril priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných a spoločenských problémoch (vlastenectvo, mravnosť). Jeho ľúbostný cit postupne vrastá do spoločenských súvislostí. Do básne sa dostávajú také hodnoty ako vlasť, otčina. Veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k vlasti. Jeho ideálom je:
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jednom objímať."
Keď básnik postupne poznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky, zrieka sa jej, i keď s určitým pocitom bôľu. Keď sa Marína mení na vidinu, básnik ju nenasleduje:
„A ľúbosť ? - ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva;
Víla! ty zostaň tam v svojom nebi -
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!“
Básnik odolal a neupadol do romantickej rezignácie. Naopak, láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodej práci. Sládkovič i pri tom, že mu Marína bola "centrom, živlom, nebom, jednotou krás", nespúšťal zo zreteľa spoločnosť.
Sládkovičova Marína je jedinečným básnickým výtvorom v slovenskej literatúre. Podnety bral bezprostredne zo života, vyjadril ich svojskou básnickou rečou a formou.
Popri hovorových slovách nachádzame v nej veľa knižných tvarov, ktoré si tvoril sám básnik (sladkohlasý, lícomilý ...). Básnik si utvoril desaťveršovú strofu, ktorá mu umožnila vytvárať relatívne uzavreté myšlienkové celky.

Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život. Tak vzniklo jeho druhé vrcholné dielo DETVAN
- lyricko - epická skladba, prechádza v ňom od osobnej lyriky k národnej epike
- Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Sl. národ ako-taký:
1. vlastnosti národa - vyzdvihuje ich prostredníctvom hl. hrdinu Martina Hudcovie: - zmysel pre spravodlivosť: nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu keď chce sokol zabiť zajaca/ odvaha a smelosť - keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku/ úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť - keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola/ láska k vlasti, rod. kraju, keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
2. vyzdvihuje krásy Slovenska, poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným teda aj Maďarmi - príbeh je situovaný do prostredia (autor čerpá z mladosti) Detvianskej prírody. Autor verne opisuje toto prostredie.
3. Kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť , ale aj tradičnosť.
- dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
- Detvan má pevnú dejovú osnovu, hoci stručnú, v nej hlavné postavy Martin a Elena, ľudové typy, sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.
- báseň je oveľa užšie spätá s ľudovou slovesnosťou
- skladá sa z 5 spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka)
- dej je umiestnený do čias kráľa Mateja, miesto deja: DETVA
Historické rámcovanie tu nie je podstatné a ani presné. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Neveľký dej je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude "špatnokrásnom", o jeho prítomnosti a budúcnosti.
V 1. speve (MARTIN) je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody, s jeho záľubami.
V 2. speve (DRUŽINA) sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin (pastier oviec). Tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť a nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti.
V 3. speve (SLATINSKÝ JARMOK) je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké.
Vo 4. speve (VOHĽADY) sa stretávame s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja.
V 5. speve (LAPAČKA) sa Martin predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz (opasok, valašku, kroj).

Andrej Sládkovič - Detvan

Stojí vysoká, divá Poľana, opis prírody
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných narodenie
Poľana na tých prsiach mohutných Martina =
nenosí a nenadája? spätosť člo-
Alebo aspoň na tie výšiny veka s prí-
nehľadí dcéra tejto rodiny, rodou
keď má porodiť šuhaja? -