Program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcere, teoreticky vysvetlil v rozprave O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁŘEČÍMI SLÁVSKÝMI (1836).
Podal v nej program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov; o politické zjedno¬tenie sa neusiloval. Tým, že vo svojej koncepcii slovanskej vzájomnosti uznával len 4 hlavné nárečia - spisovné jazyky (ruský, poľský, československý, srbo¬chorvátsky), dostal sa do rozporu s niektorými slovanskými národnosťami, ktoré sa v tomto období usilovali o národnú svojbytnosť (napr. Slovinci), ale aj s mladšou generáciou slovens. národa, usilujúcou sa vytvoriť vlastný spisovný ja¬zyk. K vzniku samostatnej slovenskej literatúry však prispel aj Kollár zbiera¬ním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v rokoch 1834 - 1835 vyšli pod názvom NÁRODNIE ZPIEVANKY.
Po uzákonení spisovnej slovenčiny došlo k sporom: Kollár verný svojim náhľa¬dom, o "československom kmeni", ostro vystúpil v zborníku HLASOVÉ O POTŘEBĚ JEDNOTY SPISOVNÉHO JAZYKA PRO ČECHY, MORAVANY A SLOVÁKY.
Štúrovci polemizovali s Hlasmi, vyvracali najmä Kollárove názory v otázke spisovnej slovenčiny.

JÁN HOLLÝ (1785 Borský Mikuláš- 1849)
- gymnázium študoval v Skalici a Bratislave, teológiu v Trnave
- pôsobil ako farár na slovenskom vidieku (Hlohovec, Madunice)
- písaval v prírode, v blízkom hájiku "Mlíči" pod storočným dubom
- zomrel na Dobrej vode pri Piešťanoch
Keď sa Anton Bernolák rozhodol vytvoriť slovenský spisovný jazyk
na základe západoslovenského nárečia, Ján Hollý sa pripojil k jeho úsiliam, tým, že schopnosti a predpoklady nového jazyka vyskúšal v praktickej básnickej tvorbe. Najprv prekladal antických klasikov: Homéra, Ovídia, Vergília. (ROZLIČNÉ BÁSNE HRDINSKÉ, ELEGIACKÉ A LYRICKÉ)
Charakteristika Hollého básnickej tvorby:(z jeho epitafu na pomníku
v Dobrej Vode, ktorý napísal Ľudovít Štúr)
" Prospevoval veľké a žalostné som dni Slovákov.
Ospevoval vábné jich nivy, lúky, pole."
EPOSY z dejín Veľkomoravskej ríše: SVATOPLUK
CYRILO-METODIÁDA
SLÁV
Prvým veľkým eposom z dejín Veľkej Moravy je Svatopluk. Skladá sa z 12 spevov. Jeho podklad tvoria tieto historické fakty z 9. storočia:
veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepoda¬rilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca Svätopluka. Rasti¬slava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolom¬nosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovan¬ského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Epos Svatopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavimíra, Cyrila, Karolmana a ďalších, v ňom vystupuje veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických (napr. pohanský boh Černobog).
Svätopluk má svoj vlastný svet, rozhoduje sa podľa vlastného svedomia a vedo¬mia. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národ¬ného obrodenia.
Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí
„smrť slavnú a hrdinský ...úmor" ako život v otroctve.
Vplyvy antiky sa prejavili v kompozícii eposu (začína sa propozíciou
- naznačenie predmetu, invokáciou - vzývanie múzy), v epickej šírke a názor¬nosti pri zobrazovaní príbehov a scén.
VERŠ Svatopluka je HEXAMETER.

epos: CYRILO-METODIÁDA - skladá sa zo 6 spevov
- opisuje príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život a účinkovanie
- podobne ako Svatopluk, aj Cyrilo-Metodiáda sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov

epos SLÁV - skladá sa zo 6 spevov
- opisuje tu boje pokojamilovných Tatrancov, čiže Slovákov, s lúpeživými Čudmi, ktorí sa na čele s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený nájazd do "Tatranska". O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu.
Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli básnikovi Homérove a Vergí¬liove eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci, múzy). Rozčleňujú sa na spevy. Obsah podáva sám autor na začiatku každého spevu. Verš je vo všetkých eposoch rovnaký:
HEXAMETER.
Bezprostrednosť slovenského ľudového života predstavil Hollý v SELANKÁCH.
(skladajú sa z 21 básní, selanka = idylická báseň)
Ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - jari a lete a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Básnik vyjadruje protiklad medzi mes¬tom a dedinou. Opisuje idylický život pastierov, roľníkov.
Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus, ktorý podporil vznik a rozvoj národného povedomia a prehĺbil ideu Slovanstva v obrodeneckom hnutí. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny.