referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Utorok, 24. novembra 2020
Svetová literatúra po roku 1945
Dátum pridania: 13.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: richidz
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 823
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 
Vo vývoji epických žánrov (román, poviedka, novela) sa uplatňuje v jednotlivých národných literatúrach viac tendencií. Experimentovanie a hľadanie nových foriem neovplyvnilo celý literárny proces. V súčasnosti možno hovoriť o dvoch základných umeleckých prúdoch :

1. objektivizačný prúd

- spisovatelia chápu svoje dielo ako objektívny odraz života a pridŕžajú sa klasických vlastností epiky. Ťažisko ich románov a noviel spočíva v dejovej stránke. V pozadí nepociťujeme autora, a tento sa nestotožňuje ani s jednou postavou. Takto písala väčšina starších spisovateľov, ktorí po 2. sv. vojne postupne vymierajú (T. Mann, L. Feuchtwanger,...). V stopách starších autorov pokračovali spisovatelia, ktorí neprerušili túto tradíciu (J. Steinbeck).

2 subjektivizácia epických žánrov

- nejde o odklon od realizmu, ale do popredia vystupuje spisovateľova osobnosť. Často plní funkciu rozprávača, opisuje udalosti, ktoré sám prežil, skúsil. Táto metóda dnes preniká do všetkých moderných literatúr. Je bežná v americkej, francúzskej, talianskej, nemeckej, anglickej, ale aj v sovietskej. Používali ju spisovatelia aj u nás. Mnohí autori takýmto spôsobom opisovali zážitky z vojny. Francúzsko (A. Saint - Exupery), Nemecko (H. Bohle), Amerika (N. Mailer; J. Salinger).

Existencializmus (lat. existentia – bytie)

- je filozofický a literárny smer, ktorý vznikol po 1. svetovej vojne v Nemecku a po 2. svetovej vojne sa rozšíril vo Francúzsku (J. P. Sartre, A. Camus). Všíma si vnútorný život človeka – jeho individualitu, osobnú slobodu, pocity a vzťah jednotlivca k svetu z hľadiska spoločenských vzťahov. Často sa vyskytuje motív ľahostajnosti, problém úzkosti, osamelosti a nezmyselnosti ľudskej existencie. Tieto problémy riešia hrdinovia sebauvedomovaním, rozhodovaním o vlastnom živote, činom. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje konvencii. Spoločnosť je pre indivíduum nepriateľská, vnucuje mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky. Zbavuje ho osobitosti. Človek je odsúdený na slobodu, musí zaujať stanovisko, lebo aj pasívny postoj je voľba. Rozhoduje sa a nesie plnú zodpovednosť za svoju voľbu. Nemusí sa pri rozhodovaní riadiť ustáleným mravným systémom, ale vlastnou morálkou majúcou často širšie hranice.

Človek žije, aby zomrel, z toho pramení pocit absurdity a nezmyselnosti života. Práve v hraničných životných situáciách, kedy človek prežíva stav beznádeje, zúfalstva a hnusu, sa odhaľuje jeho podstata.

Beat generation

- paralelou k tzv. rozhnevaným mladým mužom je tvorba Beat generation v Amerike. Bolo to neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50-tych rokov spájal „životný pocit“ (hlásali požiadavku intenzívneho vnútorného života, revoltu proti kultu materiálnych hodnôt, slobodu, nezávislosť, individualizmus, zamerali všetko svoje úsilie na to, aby ich meštiacka spoločnosť nepohltila, aby sa do nej nezaradili, ich názory sú plné neurčitého mysticizmu). Básnici beatovej generácie písali poéziu, ktorá bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu a počúvaniu. Bola prednášaná v nočných baroch, krčmičkách, kabaretoch so sprievodom džezovej muziky. Básnik-recitátor sa podobal spevákovi pop music. Lawrence Ferlinghetti

Neorealizmus

– umelecký smer, rozvíjajúci sa v 40-tych rokoch a na začiatku 50-tych rokov, ktorý nie je možné presne charakterizovať. Rozvíja postupy, prostriedky a žánre kritického realizmu, prevláda sociálna tematika. Všíma si najmä tienisté stránky talianskej malomeštiackej spoločnosti, kritizuje taliansky fašizmus a dostáva sa do konfliktu s pravicovo orientovanými silami, ktoré v ňom vidia pošpinenie Talianska pred svetom.

Americká literatúra

Amerika ako pomerne mladá krajina sa stala krajinou neobmedzených možností, ktorá sa dravo derie dopredu. Jednotlivec je tu často bezmocný a nemôže ovplyvniť chod udalostí. Na tento problém reagovalo množstvo autorov, ale najväčšiu pozornosť im venovali predstavitelia realizmu.

SAMUEL BECKETT

Absurdná dráma – nezmyselná, divadelná hra nemá súvislý dej, nemá zápletku, postavy vedú chaotické rozhovory, na prvý pohľad sa zdá, že všetko je nezmyselné, dráma nemá ani rozuzlenie

Čakanie na Godota

Prvé dejstvo: stretnutie dvoch tulákov, začnú viesť rozhovor, že čakajú nejakého pána Godota. Prichádza k nim pán a na reťazi majú uviazaného otroka. Potom príde chlapec a povie im, že pán Godot nepríde

Druhé dejstvo: opakuje sa začiatok, ale otrok vedie pána, lebo pán je slepý. Odohráva sa rozhovor. Zase príde chlapec a povie, že pán Godot zase nepríde.

Godot – skrátené od Got = Boh alebo ako nádej alebo zmena

Jean Paul Sartre: Múr

idea: cena života jedného človeka nie je vyššia ako druhého
 
Podobné referáty
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.8947 2044 slov
Svetová literatúra po roku 1945 GYM 2.9361 9632 slov
Svetová literatúra po roku 1945 GYM 2.9579 4452 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9600 3726 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9897 1809 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.