Stredoveká literatúra – Staroslovienska literatúra

Stredoveká literatúra (800-1500)
Stredoveká literatúra vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva.
Kresťanské náboženstvo
– svetonázor
- vplýva na umenie

Dominantné postavenie mala cirkev – dôležitá bola viera v božský princíp = viera v metafyzické hodnoty (nadprirodzené). Autori v dielach využívali metafory, kontrasty napr.:
Duša – telo
Duch – hmota
Život – smrť

V literatúre bola forma diela a nie obsah. Literatúru tohto obdobia delíme na:
- náboženskú
- svetskú

Náboženská lit. – hrdinom je človek, svätec. Na tomto svete nevidel nič dobrého a čakal na posmrtný život – hovorilo sa im askéti
Žánre – piesne, kázne, exemplá, hagiografie, legendy
Exemplá – preklady z biblie, zo života
Hagiografie – životopisy svätcov

Svetská lit. – hrdinom je človek, šľachtic – zidealizovaná postava (nadnesené vlastnosti: bojovnosť, udatnosť, odvaha), bojoval za svojho pána
Žánre – hrdinská, veršovaná epika

Francúzska lit. Pieseň o Rolandovi
Nemecká lit.: Pieseň o Ubelungoch
Slovanské lit.: ruská – byliny – Pieseň o plnku Igorovom
ukrajinská – dumy
bulharská – bugarštice

Stredoveká česká literatúra
Obdobie v stredoveku sa v Čechách nesie v husitskom revolučnom hnutí – prenikanie češtiny do SR.
Ján Hus – kňaz, bol upálený za kacírstvo, kritizoval bohatstvo cirkevnej vrchnosti. Okrem toho bojoval za rovnoprávnosť medzi ľuďmi, bol jazykovedcom – zakladateľ modernej češtiny – zaviedol ě, ů.

Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)
a) Staroslovienska literatúra
b) Literatúra písaná po latinsky
c) Literatúra písaná po česky

a)Staroslovienska literatúra
Obdobie Veľkej Moravy. Zjednotením Nitrianskeho kniežatstva, kde vládol Pribina a Moravského kniežatstva, kde vládol Mojmír vzniká Veľko-Moravská ríša. Prvý Slovania prišli na naše územie v 5.stor. a až do 8. stor. nemali ani vlastné písmo ani jazyk. Knieža Rastislav musel čeliť náporu Východo-franske ríše (Nemecko), ktorá si snažila podmaniť VM a to tým, že šírili kresťanstvo na našom území. Šírili ho v troch jazykoch:
- grécky
- hebrejsky
- latinsky
Preto a im hovorí trojjazyčníci. Keďže ľud im nerozumel a obával s , že Franská ríš asi podmaní VM, Rastislav požiadal byzanského cisára Michala III aby mu poslal učencov – viorozvedcov. V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod zo Solúna.
1. vytvorili 1. písmo – hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy)
2. 1. jazyk – staroslovienčina

Po vzniku písma a jazyka prekladali knihy, bohoslužobné knihy, omšovné, bibliu.
Kijevské listy (Pražské zlomky) – najvýznamnejšie dielo Proglas – prvá slovanská oslavná báseň, asi ju napísal Konštantín.

Proglas
„A ešte väčšmi od človeka z kameňa
je mŕtva duša, každá duša bez písma.“

Konštantín a Metod museli ísť obhajovať učenie u pápeža. Po obhajobe sa Metod vrátil na VM za učencami. Konštantín bol však chorľavý, vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Rastislava vystriedal na tróne Svätopluk, ktorý sympatizoval s Franskou ríšou, preto vyhnal Metoda spolu s učencami z VM. Učenci vytvorili ohniská v Čechách – v Sázavskom kláštore. Druhá skupina odišla na pltiach po Dunaji do Bulharska. V Bulharsku stvorili cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy – ešte stále sa používa v Rusku, Ukrajine – azbuka.)

Moravsko–panónske legendy – napísal to Klement
a) Život sv. Konštantína
b) Život sv. Metoda

Život sv. Konštantína – rozsiahla kronika písaná v nadnesenom štýle, v ktorej autor hovorí o živote Konštantína ešte pred príchodom na VM. Spomína na jeho mimoriadne nadanie v detstve -filozof. Hovorí tu tiež o pôsobení na VM a o obhajobe učenia pred pápežom. „Či neprichádza dážď od boha na všetkých rovnako? Alebo slnce takisto nesvieti na všetkých?“

Život sv. Metoda – kratšia vecnejšia legenda, písaná jednoduchým štýlom. Hovorí o jeho smrti a spomína na jeho nástupcu Gorazda.
„Pre všetkých stal sa všetkým, aby si všetkých získal.“

Význam:
Staroslovienska literatúra je majetkom Čechova a Slovákov. Je to náš prvý spisovný jazyk. Mnohý umelci sa vracajú k tomuto obdobiu, pretože táto lit. položila základ našej vzdelanosti. napr.: Ján Hollý – Svätopluk a Cirilometodiáda, Ladislav Nádaši Jége - Svätopluk

b) Literatúra písaná po latinsky
1. náboženská – legendy, exemplá, náb. piesne, hagiografie
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi – hovorí sa o mníchovi Svoradovi, ktorého volali Andrej, ktorý žil na skalke pri Trenčíne.
Legenda o sv. Štefanovi
2. feudálna svätská – kronika (Anonimova, Šimona z Kézy)
3. Mestská svetská – rôzne piesne, žartovné, satirické, pijanské – vďaka vagantom, ktorí ich
šírili (Gaudeamus igitur)

c)Literatúra písaná po česky
1. náboženská – Spišské modlitby
2. feudálna svätská – piesne, ktoré spievali potulný speváci
3. mestská svetská
Žilinská kniha – administratívno-právneho-hospodársko-politického charakteru