Porovnanie Sládkoviča a Hviezdoslava

Andrej Sládkovič
Básnická skladba "Detvan" - pozostáva z 5 spevov. Hlavnými postavami sú Martin Hudcov a Elena, jeho milá. Martin sa dostáva ustavične do nového prostredia, do styku s novými postavami, do rôznych situácií, v ktorých sa vyhraňuje jeho charakter. Sládkovič je predstaviteľom slov. romantizmu, r. 1840-1850. Detvan je pokračovaním Maríny, svoju ľúbosť k Maríne autor prenáša na slovenský kraj. Autor opisuje krásu kraja, hory, Poľanu, lúky, dedinu, odev dievčat, Martinov odev, jeho postavu, hru na fujare, Martinov boj so zbojníkmi... Sládkovič po prvý raz predstavil slovenský život. Zobrazil dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovného a milujúceho, dôverčivého a smelého. Dej nemá v sebe nič nápadne hrdinské, ale ani prehnane vykrášlené.

Detvan:
Druh – lyricko-epická skladba
Žáner – báseň
Hl. postavy – Martin Hudcovie – pracovitý, čestný, spravodlivý, verný kráľovi
Elena – verná, poctivá
Kráľ Matúš – spravodlivý, múdry

I. spev "Martin" - Matka porodí v poli syna Martina, a ten ako prvé, keď oči otvorí vidí Detvu. Keď narastie, zbehne na lúku za dievčatami, s najkrajšou si zatancuje a uteká do lesa. Tam zbadá sokola ako sa vrhá na zajaca z výšky, chytí valašku a zabije ho. Tento skutok si nakoniec vyčíta.
II. spev "Družina" - Martin sa ocitne na salaši s družinou, od ktorej sa dozvie, že sokol, ktorého zabil patril kráľovi. Pokiaľ je Martin v lese, matka s otcom sa boja či ešte žije a či sa nepridal k zlej družine. Martin sa rozhodne, že ráno pôjde na Slatinský jarmok. Po ceste na jarmok zachráni Elenu, ktorú chytili dvaja zbojníci. Jedného z nich valaškou zabije.
III. spev "Slatinský jarmok" - Na jarmoku hľadá Martin kráľa Matúša, ktorému povie pravdu, že zabil sokola a zbojníka. Kráľ mu aj napriek tomu daruje pekného koňa.
IV. spev ""Vohľady" - Autor opisuje úprimnú lásku Eleny k Martinovi. Kráľ Matúš prišiel za Elenou, ktorá ho nepoznala (je preoblečený) a daruje jej prsteň. Keď príde Martin, kráľ radšej odchádza.
V. spev "Lapačka" - Po dedine chodia vojaci a verbujú mládencov na vojnu. Neobídu ani dvor Hudcovie odkiaľ odchádzajú aj s Martinom. Ten ide pod podmienkou, že mu jeho valašku a fujaru nechajú, vlasy mu neostrihajú a šaty mu nedajú.
„Nič mi nedajte, nič mi nedajte,
len mi okrasu túto nechajte,
nie Vami, Bohom mi danú!“

Pavol Országh HVIEZDOSLAV - realizmus - r. 1845 - 1905
"Hájnikova žena" - stavbu skladby tvorí 8-slabičný a 9-slabičný verš s rôznymi variáciami. Báseň začína pozdravom, v ktorom básnik ospevuje krajinu a okolie. Hovorí o srdečnosti, pohostinnosti ľudí, ktorí tu žijú spokojne a šťastne. Autor vsunul príbeh lásky hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky do prekrásnej prírody, opisuje tragiku spôsobenú šľachticom Artušom Villánim. Osudy ľudí sú zobrazené v spojitosti s prírodou. Vidno rozpor medzi upadajúcim zemianstvom a ľudom. Autor nezamlčuje ani nedostatky ľudu. Využíva kontrast, ktorý má sociálny základ.

Hájnikova žena
- na základe autentických postáv
- lyricko-epická poviedka
- má 15 častí
- porovnáva chudobu a šľachtu – kontrast kaštieľov a chalúp
- zobrazuje prírodu

idea: Chce vyzdvihnúť mravnú čistotu a morálku
Postavy: Michal Čajka: sirota, urastený, pracovitý, hrdý „ kol úst mu hrdosť duše hrala“,
čestný „ Pán, vidiac pečať česti rudú“, silný, svalnatý, ľúbil Hanku
Hanka: rúča „tak rúču ako kvietok z raja“, horárova dcéra, majetná, nechcela bohatých pytačov, neustále preberala pytačov, ľúbila Miška
Artuš Villáni: bohatý pán, mladý, syn pána ktorému slúžil Miško, nemravný, ctižiadostivý, prefíkaný, nečestný, podliak, chrapúň

Dej:
Začiatok príhovor autora. Opis krajiny, kde žili Čajkovci. Predstavovanie hájovne. Michalovi zomrel otec a stal sa sirotou. Išiel si hľadať trvalú prácu u pána ktorému slúžil nebohý otec. Pán ho vezme do služby. Dávno predtým sa Michal zaľúbil do majetnej horárovej dcéry Hanky a ona sa zaľúbila do Michala. Niekedy sa potajomky stretávali. Hanka odmietala všetkých pytačov, lebo chcela Michala a stále naň čakala. Michal, keď už mal, kde bývať a trvalú prácu, začal chodiť ku Hanke na vohľady. Hankiným rodičom to neprekážalo, na jar sa vzali a odišli do hájovne. Mali sa radi a žili spolu pokojne v láske. Tak ako každý deň sa Miško vybral do roboty k rubačom do hôr. Hanka celý deň mala roboty a keď prala na potoku prišli k jej domčeku pán Artuš Villáni so sluhom na koňoch neustále sa jej na niečo vypytoval a zaliečal sa jej. Ona ich hneď chcela vyhnať, ale Artuš sa nedal. Keď už odišli, Hanka našla v krčahu , z ktorého mu dala napiť, zlaté mince. Hodila ich aj s krčahom do priepasti. Keď sa vrátil Miško, nič mu nepovedala, len sa vyzvedala kto bol ten muž. Na druhý deň prišiel Artuš sám a chcel Hanku znásilniť. Hanka mu utiekla a zamkla sa v dome, Artuša dobýjanie omrzelo a odišiel. Hanka znovu nič Miškovi nepovedala, chcela to vyriešiť sama. Artuš dal rozkaz, aby všetci hájnici išli s ním na poľovačku. Miško strelil jeleňa a všetci oslavovali, keď zrazu cez tábor prebehol ďalší jeleň. Miško sa vybral poľovať na jeleňa a Artuš zatiaľ išiel za Hankou. V dome Hanka začala kričať, ale nik ju nepočul, chcel ju chytiť, ale ona povedala, že svojho muža nikdy nezradí, vo veľkom hneve ho bodla nožom. Po Miškovom príchode mu Hanka všetko vysvetlí a Miško ju núti prisahať, že neprezradí nič, čo Miško povie, ale bude ho kryť .Miško vzal vinu na seba. Hanka si iba vtedy uvedomila na čo prisahala. Miška odviedli do väzenia a Hanka odišla ku rodičom. Otec ju neustále preklínal a aj smrť jej matky jej dával za vinu. Odišla od otca a prišla na súd, kde mali rozhodnúť o Miškovom rozsudku. Hanka už nemohla ďalej znášať utrpenie a priznala sa. Uväznili ju a Miško chcel spáchať samovraždu (utopiť sa), ale okolo išiel koč so splašenými koňmi a koč zastavil a spoznal v ňom pána Villányho, on mu sľúbil odmenu. Michal žiadal odpustenie pre neho a pre Hanku. Pán mu odpustí a prijme ho do služby späť. Hanka s Michalom znovu začali žiť v hájovni a dočkali sa aj potomka Janíčka.

Sládkovič píše v duchu romantizmu, naopak Hviezdoslav je realista.
Romantizmus - Realizmus
- fantázia, citové hodnoty- skutočnosť
- čas v dielach – minulosť + vízie do budúcnosti- prítomnosť
- témy – cez minulosť vyvolávali revolučné nálady- odhaľuje kapitalistický systém a jeho mechanizmus, ktorý ničí vzťahy medzi ľuďmi
- prostredie - ľudové- akékoľvek prostredie
- hrdina – tulák, búrlivák, väzeň, osamotený, výnimočný, s bohatým vnútorným životom, ľudový hrdina- postavy zo všetkých vrstiev
- delenie: - kritický- socialistický
- revolučné básne, balady, poviedky- širšie epické útvary, román, novela, poviedka a rozvoj dramatickej tvorby.

V kritickom románe len kritizujú a hodnotia nedostatky spoločnosti. V socialistickom románe hľadajú východisko a zobrazujú človeka ako bytosť nielen spoločensky a biologicky determinovanú, ale ako hlavného činiteľa vo vývoji spoločnosti.

Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy:
Sládkovič: hovorí o ľude, ako špatne-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou. V ľude vidí základ národa, ktorý sa prebojováva k slobode a samostatnosti. Hviezdoslav: vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustlým životom zemianstva(Artuš Villáni)-[šľachty]. Hviezdoslav akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča. Využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života. Kým Sládkovič hrdinov idealizuje Hviezdoslav podáva ich reálny obraz s kladnými i zápornými stránkami.