referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Sobota, 18. septembra 2021
Romantizmus u nás
Dátum pridania: 22.06.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: minnie16
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 823
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 

Vedúcimi osobnosťami bola skupina – štúrovská generácia. Myšlienka veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie sa veľmi rýchlo dostala i na Slovensko. Vznikali rôzne nepokoje, ktoré vyvrcholili v meruôsmich tokoch 1848. Štúrovci vytvorili SNR a spísali Žiadosti slovenského národa. Maďarská vláda tieto žiadosti neakceptovala a štúrovcov roztrúsila po celom Slovensku. Pri lýceu v BA vznikla Spoločnosť česko-slovenská, ktorá chcela zabezpečiť cvičenia v materinskom jazyku, neskôr sa politicky angažovali. Neskôr vzniklo hnutie mladé Slovensko, ktoré chcelo podchytiť najmä mládež. Najväčším úspechom štúrovcov bola kodifikácia slovenského jazyka – 1843.

Štúrovská poézia ďaleko zaostáva za poéziu. Kým poézia si vyberala hrdinov plných ideálov, próza naďalej zobrazovala skutočnosti. Autori čerpali námety prevažne z histórie. Hrdina bol prevažne ľudový.

Samo Chalúpka
– bol najstarším básnikom Štúrovej školy. Spolu so Štúrom založil spolok a aktívne v ňom pracoval
Charakteristika diela: Najvýznamnejším znakom jeho poézie je oslava bojovníka za slobodu, za sociálne a národné práva. Táto hrdinská postava vystupuje skoro vo všetkých jeho básniach ako stelesnenie básnikových predstáv o slobode, spravodlivosti a rovnosti. Preto sa v jeho tvorbe nachádzajú aj hrdinovia ľudových zbojníckych balád.

1. Zobrazoval slávnu minulosť Jánošíka: Jánošíkove motívy, Likavský väzeň – tu zobrazuje Jánošíka ako väzňa, ktorý verí, že aj keď je on zavretý vatra – symbol slobody sa na Kráľovej holi zapáli.

Junák
Kráľoholská – v prvej časti autor zobrazuje zlú situáciu na Slovensku.
„V tom našom národe,
zle to tam nedobre,
krivda sa stôl sadla,
pravda u dvier žobre.“
V druhej časti vyzýva do boja.
Do zbroje! Kto si syn
svojho národu hojný,
akože mi zahyň,
ako buď slobodný.“

2.historické spevy z čias tureckých vpádov
Branko – námet k tejto básni našiel v historickej povesti o Brankovi, ktorý bojoval proti Turkom a nakoniec v boji zomiera. Jeho slová, ktorými sa lúči zo životom má Chalúpka na náhrobnom kameni: „V pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som. To jediná moja vina a žiadna iná.“ Turčín Poničan – Zobrazuje mladého Turka, ktorého ako malého ukradli zo Slovenska a vychovali z neho bojovníka. Tento spolu s ostatnými prichádza na Slovensko a berie zo sebou staršiu ženu ako vychovávateľku pre svojho syna. Keď večer uspávala jeho syna, zdalo a mu, že túto pieseň niekde počul. Nakoniec sa zistilo, že ona je jeho matka. Ponúkal jej všetko bohatstvo aby s ním zostala. Ona však odmieta, pretože chcela ísť späť na Slovensko.

3. historické revolučné básne, kde autor prenáša základnú myšlienku do prítomnosti.
Mor ho – Podnet k tejto básni našiel u Šafárika. Ten vo svojom diele hovorí o Boji Sarmatov s Rimanmi v 4.stos. Sarmati sa hrnú do boja s pokrikom – Mor ho! Zmysel tejto výzvy si náš národ uvedomil v čase SNP, kedy tento pokrik bol pozdravom partizánov. Autor tu zobrazuje boj Rimanov so slovenskými junákmi. Celú mobilizáciu junákov autor zobrazil jednoduchou lyrickou skratkou: „Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia.“ Slovenská staršina vyslala junákov s posolstvom za rímskym cisárom, ktorý sa usadil pod Devínom, so zámerom zistiť s akým úmyslom prišiel. Autor charakterizuje junákov: „Ako by ich jedna mater mala.“ V ďalších veršoch zobrazuje krásu našej krajiny aby nechal vyniknúť myšlienku krásy pred bojom. Junáci mu priniesli chlieb so soľou a hovoria mu, že ak prišiel v dobrom je vítaný ale ak s bojom, budú bojovať aj oni. Cár im odpovedá: „Vedzte, že som pán Ríma a Rím je pán sveta. To moja cárska vôľa, to vám na odvetu.“ Rozpúta sa boj, Rimania v presile vyhrali, dokonca nezostane ani jeden Slovan. „Hynú i naši, hynú sťa víťazi! žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, vďačne lejú vernú krv po osudovom poli. Oj veď padnú za národ, oj veď to nebolí.“ Nakoniec cár aj napriek tomu, že vyhral hanbí sa za svoje víťazstvo lebo vidí aj veľa svojich mŕtvych. Celá báseň končí zatratením vrahov a výzvou do boja.

Ján Botto – patrí medzi najmladších a najtalentovanejších štúrovských básnikov. Prvé básne boli ponáškou na ľudovú pieseň, alebo zo slovenských povestí, kde si vyberal rôzne obrazy Slovenka a predstavoval si ho ako zakliatu krajinu, kde vládnu rôzne temné sily ale vždy sa nájde nejaký šuhaj, ktorý ju za pomoci rôznych síl zachráni.
Báj na Dunaji – húska padá do vĺn Dunaja, junák ju zachráni.
húska = spisovný jazyk, národ
junák = Štúr, osloboditeľ

2. písal vojenské básne – piesne
3. písal balady, ktoré boli jeho ťažiskom – Žltá ľalia, Margita a Besná
Margita a Besná – v diele vystupuje macocha a dievčina. Macocha sa chce vydávať, no všetci by chceli len Margitu a preto ju hodí do Váhu. O polnoci prichádzajú utopenci a ona v zúfalstve skáče do vĺn Váhu.
4. písal revolučné piesne
K mladosti – napísal ju v čase, keď revolučná aktivita štúrovcov ochabovala a preto si želá aby sa báseň stal prírodným živlom, ktorý by zničil starý svet a zapálil v srdciach k novým aktivitám

Smrť Jánošíkova – najvýznamnejšia básnická skladba. Námet spracoval ešte pred revolúciou 48/49, keď na Slovensku bolo „Hlucho, temno, jak uprostred cmitera.“ Autor nechcel zobraziť Jánošíka tak ako ho poznal ľud, ale chcel poukázať na neho ako symbol túžob a predstáv o slobode a spravodlivosti. V básnickej skladbe zobrazil hrdinu v krátkom časovom úseku – finálny úsek jeho života.

Úvod – využíva tu alegóriu matku a detí, ktorá ich posila do sveta a obáva sa o to čo ich čaká.
1. spev – skladá sa z dvoch obrazov, pripomína Chalupkovu Kráľoholskú – zobrazuje oheň na Kráľovej holi.
2. obraz 1. spevu – postupne dotlieva ohník, symbol slobody. Jánošík je polapený a túto zvesť prichádza ľuďom povedať pastier.
2. spev – tu je už žiaľ a plač pastiera, ktorý opisuje ako Jánošíka chytilo. Zlapajú Jánošíka a ponúkajú mu nech on povie kde má poklady a oni ho pustia: „Nie, teraz si ma zjedzte, keď ste si ma upiekli.“
3. spev – Jánošík vo väzení, milá (duša národa) sa s ním lúči.
4.-5. spev – Jánošík je vo väzení a sníva svoj sen o slobode. Je tu kontrast sen – skutočnosť, život – smrť. Sám Jánošík si kladie otázky a v nich rekapituluje svoj život, pýta sa sám seba, či robil správne a sám si odpovedá, že áno, lebo bojoval za národ. Sám sa prihovára k slobode a utvrdzuje sa v tom, že sa za ňu oplatí zomrieť. Nebojí sa smrti, pretože vie, že pre národ niečo urobil a, že v jeho činnosti budú pokračovať ďalší.
Záver 5. spevu – kontrast nového dňa s Jánošíkovým čakaním na smrť.
6. spev – deň, keď vedú Jánošíka na šibenicu, prichádzajú havrany, ktoré čakajú kedy ho privedú do hrobu. Prichádza kňaz, ktorý sa káže modliť, Jánošík odmieta aby sa modlil za neho, ale chce aby sa modlil za národ.
7. spev – autor zobrazil Slovensko po smrti Jánošíka. Pripomína tu jeho detstvo, stretávame sa tu s obrazmi prírody. Na konci sa Jánošík zvíta s vílami.
8.-9. spev – pokračuje zvítanie s vílami a Jánošíkova svadba. Touto svadbou chcel zobraziť nesmrteľnosť Jánošíka, ktorý žije v srdciach ľudí.
Záver – autor si uvedomuje, že Jánošík obetoval svoj život za slobodu národa, ktorá je zmyslom ľudského bytia.

Janko Kráľ – najrevolučnejší básnik Štúrovej školy.
Duma bratislavská – reakcia na zosadenie Štúra z funkcie zástupcu profesora. Žiaľ nad tým, že je málo takých, ktorí sa postavili na jeho obranu.
Orol – opisuje mládenca opúšťajúceho rodný kraj, matku, idúceho do boja.
Jarná pieseň – najkrajšia báseň slobode.
Krajinská pieseň – vyzýva ľudí aby povstali proti pánom.
Šahy – najobšírnejšia revolučná báseň.
Duma slovenská – obraz slovenského života.

Najvýznamnejšia balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Cieľ – básnikovi nešlo o vyrozprávanie deja, ale o vyrozprávanie vlastných myšlienok, pocitov po roku 78.
Hrdina – sám autor, ktorý príbeh rozpráva v 1.os. Je to večne nespokojný človek ovládaný silami, samotár, ktorého sa zmocní pocit bezmocnosti ale snaží sa prekonať svoje pocity v prospech pomoci človeku. Preto riskuje vlastný život aby vyslobodil zakliatu pannu avšak hynie vo Váhu.

V úvode autor nahodí dobrú idylu, v ktorej zobrazuje jednu veľkú rodinu a do tejto idyly vkladá obrazy prírody. Do charakteru rodiny vnáša autor charakter hlavnej postavy a to jediného syna, ktorého vychovávajú „ako vo vatičke“, no nikto ho nemá rád pretože si nikoho neváži. V ďalšej časti autor graduje de, tým že navodí atmosféru biblického sviatku vstúpenie, kedy všetci idú do kostola, len Jano sedí pri Váhu. Autor túto atmosféru dorába rôznymi obrazmi smutnej prírody, ako by nás chcel pripraviť na niečo zlé. V ďalšej časti hovorí o povesti, v ktorej sa hovorí o zakliatej panne, ktorá o polnoci vychádza na vstúpenie z Váhu a desí ľudí. O jedenástej naozaj vychádza z váhu napol človek, napol panna, Janko nemešká, prežehná sa a slovkom Amen končí balada. V závere autor dodáva rozuzlenie, v ktorom hovorí o pastierovi, ktorý zbadal utopeného Janka, ktorý si síce prevrátil kabát ale zabudol si prevrátiť vrecko.

V balade autor zobrazil túžbu po veľkom čine, ktorý nemohol realizovať, čím apeloval na revolúciu 1948, kedy Slováci chceli vydobyť slobodu, ale jej realizácia nebola úspešná.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.