STARÁ RÍŠA:

Centrom sa stalo mesto Memphis. Počas jej existencie bol Egypt obrovským a mocným štátom. Rozkvet bol najmä za faraónov 3. – 4. dynastie. Títo panovníci sa preslávili stavbou monumentálnych hrobiek – pyramíd. Monumentálna kamenná architektúra dokladá vnútroštátnu organizáciu i spoločenskú hierarchiu, politický aj náboženský život: pyramídy stavali roľníci počas záplavových mesiacov, keď nemohli pracovať na poliach (pre roľníkov bolo cťou, že mohli stavať hrobky pre svojho zbožňovaného panovníka). Pyramídy sú tiež prejavom hospodárskeho rozmachu Egypta. Najstaršou pyramídou je stupňovitá Džóserova pyramída v Sakkáre. Novšími pyramídami a zároveň najstarším divom sveta sú tri pyramídy v Gíze, ktoré sú dielom starého otca, syna a vnuka; Cheopsova – najstaršia a najvyššia, Chefrénova – patrila k nej aj sfinga a Menkowrého pyramída – najmenšia a najmladšia.

Opätovnú decentralizáciu Egypta spôsobila slabosť panovníkov a čoraz väčšia moc nomarchov. Egypt sa rozpadol na Horný (s hl. mestom Téby) a Dolný Egypt (centrum Herakleopol).

STREDNÁ RÍŠA:

Po prvom prechodnom období nastala doba panovania vládcov Strednej ríše. Podnet na znovuzjednotenie Egypta prišiel z Vesetu. Zjednotiteľ faraón Mentehotep pochádzal zo silnej dynastie, ktorej prví panovníci zjednotili Egypt. Hlavným mestom sa stali Téby. Panovníci sa poučili z úpadku ríše a začali stavať menej nákladné pyramídy z tehál. Nastal ešte väčší rozkvet a začali sa stavať závlahové kanále, prieplavy. Faraón Senvosret III. zreformoval štátnu správu a obmedzil práva úradníckeho aparátu. Ku koncu Strednej ríše na egyptské územie vtrhol kmeň Hyksósov, ktorý využívali v boji kone a vozy. Zničili Strednú ríšu, mnohé mestá spustošili. Ich nadvláda trvala 2 storočia. Nastal úpadok ríše a druhé prechodné obdobie. Egypťania sa čoskoro naučili používať vozy a porazili Hyksósov ich vlastnými zbraňami. Potom zaútočili na iné kmene a znovu vybudovali mocnú ríšu.

NOVÁ RÍŠA:

Do tohto obdobia spadali vlády najmocnejších panovníkov v dejinách Egypta vôbec. Nastal veľký kultúrny a hospodársky rozmach krajiny. Faraóni postupne zmenili obranné vojny na dobyvačné, sledujúc jeden cieľ – naplniť štátnu pokladnicu. Dokonca sa im pri vojenských výpravách podarilo preniknúť až do Sudánu.

Thutmose III. – bol najväčším dobyvateľom (17 výprav). Rozšíril územia od Lýbie po Horný Egypt. V bitke pri Meggide (1469) zvíťazil nad koalíciou sýrsko-palestýnskych kniežat a v roku 1458 p.k. dobyl mesto Kadeš. Bitka pri Meggide bola prvá zaznamenaná bitka v dejinách.

Amenhotep IV. – Egypťania ho vnímali ako kacíra. Jeho hlava bola pretiahnutá dozadu, čo spôsobila degenerácia dynastie, spôsobená sobášmi v rámci rodu. Za jeho vlády sa uvoľnili vzťahy v spoločnosti a v umení – tzv. egyptský strnulý kánon. Snažil sa donútiť všetky egyptské vrstvy obyvateľstva prijať monoteizmus. Zaviedol kult Atóna, boha slnečného kotúča. Cieľom bolo oslabiť vplyv kňazov. Po jeho smrti sa Egypt opäť vrátil k polyteizmu.

Ramesse II. – za jeho vlády dosiahol Egypt veľký územný rozsah. Tridsať rokov bojoval proti najväčším egyptským nepriateľom Chetitom a vybojoval proti nim jednu z najväčších bitiek staroveku pri Kadeši. Bitka sa skončila síce nerozhodne, no Ramesse v záujme udržania mieru pristúpil ku kompromisom s Chetitmi. Vzal si za ženu chetitskú princeznú a vzdal sa väčšiny severného územia Egypta v prospech Chetitov.

Ramesse III. – nastúpil po smrti Ramessa II. na trón. Spolu s Chetitmi dokázal poraziť tzv. morské národy (obyvatelia ostrovov Egejského mora, západného pobrežia Malej Ázie, mykénskeho Grécka, Sýrie). Vďaka víťazstvu sa egyptská kultúra zachovala pre potomkov, bezprostredný vplyv mala na Grékov a Rimanov.

NESKORÁ RÍŠA:

Po Ramessesovi III. už Egypt nemal dostatočne silných panovníkov na to, aby sa udržal ako samostatný štát. Istý čas Egyptu vládla dynastia černošských faraónov z Núbie. Panovník ovládal len deltu Nílu.

Postupne Egypt dobyli a ovládli Asýrčania, Peržania, Alexander Veľký (ktorého Egypťania vítali ako osloboditeľa spod perzskej nadvlády), ptolemaiovská dynastia a nakoniec Rimania.