Životne najdôležitejším faktorom pre vznik prvých osád bola rieka Níl. Vývoj osídlenia bol podobný ako v Mezopotámii. Ľudia postavili osady, ktoré sa spájali do väčších územných celkov, ktoré sa nazývali nómy (bolo ich cca 40). Na čele nómov boli monarchovia. Nómy sa časom spojili do dvoch veľkých kráľovstiev: Horného Egypta (ležal južnejšie, na hornom toku Nílu) a Dolného Egypta (severnejšie, na dolnom toku rieky Níl). Kráľovstva viedli proti sebe neustále vojny. Poslednú, okolo roku 3100/3000 p.n.l, vyhral kráľ Horného Egypta Meni. Zjednotil Egypt a vytvoril nové hlavné mesto Memphis.

Prírodné podmienky:

Egypťania chovali dobytok, kozy, ovce, lovili ryby a pestovali hrach, hrozno, datle... Z hrozna a jabĺk vyrábali víno. Z obilnín pestovali najmä pšenicu, jačmeň (ktorý používali na výrobu piva a chleba). Egypt bol bohatou krajinou na zlaté bane, z čoho plynul intenzívny vnútrozemský aj zahraničný obchod. Na dopravu používali najmä rieku.

Egyptskí panovníci sa nazývali faraóni (faraón = veľký dom, palác). Faraón v sebe spájal politickú i náboženskú moc, opieral sa o úradnícky aparát. Väčšina faraónov boli muži, no počas existencie starovekého Egypta vládlo aj pár žien. Najvýznamnejšou z nich bola Hatšepsovet (vládla počas obdobia Novej ríše). Každodenný politický a kultúrny život Egypťanov sa spájal s náboženstvom, vierou v posmrtný život.

Kultúra, umenie, objavy:

- písmo – asi od 4.tisícročia p.n.l. – hieroglyfické - tzv. Rózecká doska – na nej bol napísaný text klinovým a pod tým gréckym písmom
- astronómia, geometria, matematika – desiatková číselná sústava, kalendár, ktorý mal 365 dní (12 mesiacov po 30 dní a ešte 5 dní určených na oslavy)
- lekárstvo – mumifikácia mŕtvych
- krásna literatúra – knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky a povesti
- architektúra – pyramídy, chrámy, mastaby (murované hrobky z tehál alebo kameňa, v tvare pozdĺžneho zrezaného ihlana ), sfingy.

Pred oficiálnymi dynastiami boli pri moci dva vládnuce rody. Obdobie ich vlády nazývame cinevské obdobie. Konštituovalo sa písmo, náboženstvo, umenie. Egypt sa zmenil na jednotný štát. Grécky historik Marentho rozdelil dejiny Egypta na niekoľko etáp. Podľa neho sa na čele štátu vystriedalo 31 dynastií:

1. Archaické obdobie: 30. stor. p.n.l. – 26 stor. p.n.l.; 1. a 2. dynastia
2. Stará ríša: 26. stor. p.n.l. – 22 stor. p.n.l.; 3. – 8. dynastia
3. Prvé prechodné obdobie: 22. stor. p.n.l. – 21 stor. p.n.l.; 9. – 11. dynastia
4. Stredná ríša: 21 stor. p.n.l. – 18 stor. p.n.l.; 12. – 14. dynastia
5. Druhé prechodné obdobie: 18. stor. p.n.l. – 16 stor. p.n.l.; 15. – 17. dynastia
6. Nová ríša: 16. stor. p.n.l. – 11. stor. p.n.l.; 18. – 20 dynastia
7. Tretie prechodné obdobie: 11. stor. p.n.l. – 10 stor. p.n.l.; 21. – 24 líbyjská a núbijská dynastia
8. Neskorá ríša: 10 stor. p.n.l. – 7. stor. p.n.l.; 25. – 31. dynastia
9. Asýrska nadvláda: 7. stor. p.n.l. – 6 stor. p.n.l.
10. Perzská nadvláda: 6 stor. p.n.l. – 4 stor. p.n.l.
11. Macedónska nadvláda: 4 stor. p.n.l. za Alexandra Veľkého
4. stor. p.n.l. – 1. stor. p.n.l.; ptolemaiovská dynastia