RUSKO

Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 - 1881)

- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Poskončení vojen inžin. školy pracoval v Petrohrade, no pre ťažkú chorobu ho prepustili (epilepsia). Za účasť v Petrasevského revol. krúžku dostal trest smrti, kt. cár zmenil na deportáciu na Sibír - všetky tieto život. udalosti silne ovplyvnili jeho tovrbu
- tvorca psychologického románu
- najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom existenčne živoriacich drobných meštiakov: zle paltení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov
- ukázal, že bieda, utrpenie, ponižovanie a urážanie človeka rozvracia jeho dušu i charakter, spôsobuje rozdvojenosť v jeho vedomí

Biedni ľudia

- vykreslil tu ľudí na okraji spoločnosti
- obrazy protagonistov Varvary a Makara sú načrtnuté ako protiklady medzi materiálnou chudobou a duševným bohatstvom

Idiot

- konfrontuje tu etický ideál človeka s realitou vtedajšieho Ruska
- ide o spoločenskú kritiku obdobia po zrušení nevoľníctva a čias rozvýjajúceho sa kapitalizmu
- hl. postavou je LEV NIKOLAJEVIČ MYŠKIN - človek čestný, úprimný, dobrý a obetavý; jeho osobnosť je nejednoznačná, je pokladaný za človeka dobrého , ale pre svoj idealizmus je pokladaný za idiota, kt. sa neprispôsobil reálnemu životu. Nedotkla sa ho civilizácia ani pokrytecká spol. morálka. Má mnohé autobiografické črty (autorovo náboženské tápanie)
- Myškin sa dostáva so spol., v kt. vládne kult peňazí. Charaktery postáv sa prejavujú pri stretnutí s hl. hrdinom - autor v nich stelesnil kapitalistickú morálku. Len knieža Myškin vie žiť a rozmýšľať bez ohľadu na peniaze a triedne predsudky. Jeho pokora a sebaobetovanie však neprinášajú očakávaný výsledok, ale sú príčinou nešťastia všetkých kt. má rád.

Bratia Karamazovovci

- opisuje osudy 4 bratov: Ivan (vzdelaný), Aľoša (Alexander; citlivý), Dimitrij (vojak; pasie po otcových peniazoch) Karamazovovci, Smerďakov (nemanželský syn, podlízavý, hlúpy)

Zločin a trest

- autor nastolil problém absolútnej slobody jednotlivca; zachytil komplikované stavy ľudskej duše
- román s kriminálnou zápletkou; dram. napätie spočíva v psych. dráme hl. hrdinu
- F.D. sa v istých novinách dočítal, že istá žena požičiavala peniaze na záloh za vysoké mesačné úroky. V inej správe sa dozvedel, že chlapec zo slušnej kupeckej rodiny, zabil sekerou dve ženy kvôli 11 000 rubľom. Poslúžilo mu to ako inšpirácia k románu. Rodion Raskoľnikov bol chudobný petrohradský študent. Na štúdiách je vďaka pomoci svojej matky a sestry Dune. Nastane v ňom zlom, keď mu matka pošle list, že jeho sestra sa vydá za štyridsaťpäťročného muža s dobrým spoločenským postavením, za radcu Petra Petroviča Lužina. Vie, že to už nie je pomoc, ale obeť, a ťažko sa mu s tým žije. Navyše bol svedkom, ako na rodinu prostitúciou zarába predtým čisté, nevinné a nábožné dievča Soňa Marmeládová, ktorú má rád a ktorá bude mať rada jeho. Sonin otec prepil všetko, čo rodina mala, a nakoniec zomrel. Pochovali ho za peniaze, čo dostal Raskoľnikov od svojej matky. Rodine nezostali žiadne prostriedky. Soňa sa dozvie, že jej macocha je chorá na tuberkulózu a jej sestry zrejme čaká ulica práve tak ako ju. Sonin otec chodil s každou aspoň trochu cennou maličkosťou do zastavárne, ale aj tak nedokázal úžernícke splácať vysoký úrok. Aj Raskoľnikov bol jej zákazníkom a dostal upomienku za neplatenie úrokov. Starena nikomu nič dobré neurobila. Bola zlom pre celé okolie. Žila so svojou sestrou, ktorá bola naopak mierna a láskavá ku všetkým. Raskoľnikov musel štúdiá prerušiť, ale aj tak vynikal nad priemerom, dokonca mu vyšiel v odbornom časopise článok. V ňom ospravedlňuje právo silného jedinca v záujme dobrej veci zneškodniť človeka, ktorý škodí väčšej skupine ľudí. Rozdeľuje ľudí na napoleonské typy a na vši. Aj keď je chudobný, verí, že svet patrí silným individualitám, pre ktoré neplatia bežné morálne zásady. Aby sám sebe dokázal, že nie je voš, zabije úžernícku. Prichytí ho pri tom jej sestra, musí zabiť i túto nevinnú ženu. Nekradne kvôli peniazom. Chce očistiť svet od takej obludy, ako bola úžerníčka. Neunesie ťarchu viny za zločin. Prizná sa na polícii aj po Soninom prísľube, že ho bude sprevádzať na Sibír, kde si odpyká trest. Vymyslel geniálny zločin. Nezabil z nenávisti, ale chladne si to zdôvodnil logikou. Tvrdí: „Nezabil som človeka, ale princíp!'' Napriek tomu, že sám seba zaradil medzi tých silných, nemôže sa zbaviť výčitiek svedomia.
- F. D. rieši problém individuálnej vzbury v spol. v presvedčení, že kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spol. nerovnosti

Ponížení a potupení, Zápisky z mŕtveho domu, Hráč