Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910)

- študoval pedagogické teórie J.J. Russoa
- dostal sa do konfliktu s celou svojou spol. triedou, pretože sa staral o svojich nevoľníkov (školy)
- prostredia, kt. prešiel, zanechali stopy v jeho diele; bol vojakom na Kaukaze a Sevastopole
- ako 82 ročný zanecháva rodinu a na tejto ceste do ústrania zomiera (- jeho osob. lekárom bol Slovák Dušan Makovický)

Anna Kareninová

- spoločensko-psychologický román; je obrazom Ruska v 19. st.
- autor tu zobrazuje mravy vyššej Ruskej spoločnosti, založenej na pretvárke a egoizme a zaoberá sa psychológiou manželskej nevery
- Alexej Vronskij, povrchný spol. elegán, sa zamiluje do Anny Kareninovej; tá sa rozhodne uniknúť z prázdnoty svojho manželstva, opúšťa manžela i syna pre vášnivú lásku k Vronskému. Jej manžel Alexej Karenin ju nechápe, zaujíma sa len o svoju kariéru v úrade, nie je schopný hlbšieho citu. Annina nevera mu je v podstate ľahostajná, obáva sa najmä spol. škandálu. Anna sa nakoniec zradená a odmietaná šľachtic. spol. končí svoj život samovraždou pod kolesami vlaku.
- protikladom je šťastie manželov Levinských. Na príbehoch týchto dvojíc ukazuje Tolstoj zničujúcu a povznášajúcu moc lásky
- zachytáva rozmach železničnej dopravy; vlak i stanica sú v diele kľúčovými motívmi, kt. sa osudovo premietajú do života hrdinov

- dej:

I. diel:
Román začína rodinným konfliktom v rodine Oblonskovcov kvôli nevere manžela. Prichádza Anna Kareninová, aby pomohla zachrániť manželstvo svojho brata. Na stanici sa stretáva s Vronským, ktorý je nápadníkom Kitty, sestry jej švagrinej. Kitty dospela do veku, keď môže chodiť na plesy a dáva prednosť krásavcovi Vronskému pred dlhoročným priateľom Levinom, kt. ju vrúcne miluje, ale je mlčanlivý a bez vtipu. Vronskij nepomýšľa na manželstvo s mladučkou Kitty, s ktorou by si dva dni po sobáši nemal čo povedať. Vronskij sa na prvý pohľad zamiluje do Anny. Na plese vyhľadáva každú príležitosť, aby bol pri nej. Annu to zaskočí, je rada, že odchádza domov, aby sa vyhla pokušeniu. Vo vlaku sa stretne s Vronským, ktorý jej povie, že nemôže byť tam, kde nie je ona. Anna a Vronskij majú pomer, stále sú spolu a ľudia zo spoločnosti v Petrohrade sa jej poza chrbát smejú, že prišla s tieňom Vronského. Svojho manžela dostáva do trápnej situácie. Karenin sa jej snaží dohovoriť, ale manželstvo sa nedá zachrániť. Anna sa manželovi prizná. Ponúknutý rozvod odmietla, pretože nechce prísť o syna, ale s milencom odchádza na dlhý pobyt do cudziny, aby neboli spoločnosti na očiach.

II. diel:
Levin si berie Kitty, ktorá vytriezvela zo zaľúbenia do Vronského. Anna s Vronským sa po roku vrátia, narodila sa im nemanželská dcérka. Vronskij zaznamená zmenu - spoločnosť ich neprijíma v salónoch. Verejne sa priznali k pomeru. Anna trpí samotou, nenavštívi ju nikto zo známych. Nezvládne to a ide do divadla, kam bežne chodieva aj Vronskij. V divadle vyvolá škandál, istá dáma odmieta sedieť vedľa takej, ktorá verejne udržiava pomer so ženatým mužom. Anna s Vronským žije neustále v strese, na vine je Anna. Žiarli na Vronského, smúti za svojím synom, od ktorého ju Karenin odlúčil. Preto vojde tajne do domu, keď mal synček narodeniny. Spal, keď ho prebudila, dozvedela sa, že dieťaťu hovoria, že zomrela. Karenin pošle chlapca do internátnej školy, kde na matku pomaly zabúda. Anna v bezvýchodiskovej situácii túži po smrti. Jedného dňa sa hodí pod vlak na tej istej stanici, kde prvýkrát zazrela Vronského. Vronskij smúti a po čase odchádza s vojenskou jednotkou do Srbska. Dcérku Anny a Vronského si berie na výchovu Karenin. Dej sa končí na panstve u Levina, jeho úvahami o živote a svete.

Vojna a mier

- románová epopeja
- má pásmovú kompozíciu: striedajú sa tu pásma vojny a mieru a pásma postáv
- je širokým obrazom dejinnej epochy napoleonských ťažení proti národom Európy. Na historickom pozadí (vojna s Napoleonom) vykreslil hrdinstvo rus. ľudu pri obrane vlasti a vykreslil živé typy predstaviteľov všetkých spol. vrstiev
- vykreslil konkrétne hist. udalosti: bitku pri Slavkove, Napoleonov vpád do Ruska, bitku pri Borodine, požiar Moskvy,... Za hlavného činiteľa v živote svojej krajiny, rozhodujúceho v najťažších chvíľach o jej osudoch a budúcnosti považoval Tolstoj ruský ľud.
- zobrazil spol. život v Petrohrade a Moskve i rodinný život niekoľkých šľachtických rodín, pričom jednotlivý jej členovia majú vždy čosi spoločné: Rostovovci, Bolkonskí, Bezuchovovci
- hl. postavy Pierre Bezuchov a Andrej Bolkonskij - Bolkonskij je vojak zo šľachtickej rodiny, kt. sa stane pobočníkom rus. generála Kutuzova. Túži po veľkej sláve, získaní obdivu. Bezuchov bol nemanželským synom grófa miliardára Bezuchova, predstavuje L.T. ambície pochopiť podstatu sveta, má silne autobiografické črty. Jeho meno vyjadruje hluchosť pre obyčajný praktický život. Bezuchov študuje filozofie, náboženstvá, vstúpi do rádu slobodomurárov. V tomto čase sa ožení s ruskou krásavicou Helenou, ale jeho manželstvo nie je šťastné a po čase žije každý na svoju päsť a nakoniec sa rozvedú. Keď sa Napoleon dostal do Moskvy, Bezuchov chcel ešte stále zmeniť svet a chcel spáchať atentát na Napoleona. Náhodne ho zatkli franc. vojaci a viedli ho ako zajatca spolu s ost. zajatcami. Napokon sa zo zajatia dostal, vrátil sa domov a pochopil, že všetky veľké ambície spoznať, zachrániť svet sú hlúposťou, že jediné čo človek môže urobiť je žiť svoj každodenný život. Bezuchov sa ožení s mladým veselým dievčaťom (Nataša Rostovová), má s ňou 3 dcéry; už nie je Bezuchov ale Uchov - lebo počúva hlasy každodenného života. Bolkonskij je v jednej z bitiek ranený a neskôr zomiera. Jeho syna vychováva jeho sestra Mária
- v celom románe prízvukuje, že nie Napoleon či Kutuzov, ale ľud je tvorcom dejín
Sevastopoľské poviedky
Vzkriesenie

N. Gogoľ

- Taras Buľba
- Petrohradské poviedky
- Revízor - komédia; vykresľuje prehnité cárske Rusko a jeho štátny aparát
- Mŕtve duše - kriticko-satirický román s podtitulom Dobrodružstvá Čičikova; Čičikov potrebuje pôžičku z banky, kt. dostane len ak sa preukáže nejakým majetkom - cestuje po vidieku a nahovára statkárov, aby mu predali tzv. "mŕtve duše" = nevoľníci, kt. zomreli, ale ešte nie sú zapísaní v zoznamoch a treba za nich odvádzať dane

I. Turgeňev

- Rudin - prvý krát v rus. L vystupuje postava zbytočného človeka
- Otcovia a deti - hl. hrdina Bazarov je nihilista; búri sa proti generácii otcov