(pol. 19. st. - zač. 20. st.)

Realizmus (z gréc. realis - skutočný) vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie (manufaktúrna výroba nahrádzaná strojovou), v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku (nástup kapitalizmu). Jeho zrod má súvis s rozvojom prírodných (exaktných) vied. Ideové základy prebral z pozitivizmu - filozofický smer 19. stor., zakladateľ fr. Auguste Comte. Odmietal subjektivizmus a proti nemu staval objektívne poznanie skutočnosti; za existujúce považoval to, čo sa dalo overiť ľudskými zmyslami, exaktne dokázať skúsenosťou alebo experimentom. Pozitivizmus ovplyvnil aj umenie: umelci sa snažia objektívne zachytiť skutočnosť, každodenný život a pravdivo ho zobraziť - tak sa zrodil realizmus.

Romantizmus                                      Realizmus

~ iracionalizmus                                     ~ racionalizmus
~ konflkikt: sen - skutočnosť                   ~ konštatovanie skutočnosti, vyrovnanie sa s realitou
~ hist. témy                                           ~ témy zo súčasnosti
~ hrdinovia: výnimočný jedinci                ~ hrdinova: obyčajní, každodenní ľudia
~ romant. básnik je subjektívny               ~ realista podáva objekt. obraz skutočnosti
~ L druh: poézia                                     ~ próza
~ žánre: lyrika, balady                            ~ žánre: poviedka, novela román
~ depresia z reality                                 ~ filozofia pozitivizmu

Realizmus

- R vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus - síce popiera jeho estetické princípy, no zároveň naň nadväzuje
- vyvolal ústup fantazijných, nereálnych tém a postáv, neskutočného alebo vylepšeného prostredia, orientoval pozornosť na každodenný reálny život skutočných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev (začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie). Realistický spisovatelia pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi i žalobcami pričom často využívali iróniu a satiru. Zobrazovali život na zákl. spoločenskej alebo vlastnej skúsenosti, odhaľovali kapitalistický systém a jeho zástoj v mrzačení ľudských charakterov a vzťahov
- kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak - vyhľadáva ich (prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery).
- prináša novú literárnu postavu - typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí, hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy; autor pravdivo zobrazil človeka v spol., v kt. žil
- neobracia do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.
- L žánre: próza – román, novela, poviedka, črta, cestopis atď.; román bol schopný poskytnúť dostatočný priestor na zobrazenie "hroznej poézie života" meštiactva
- realizmus prebiehal v 2 etapách:

1. opisný realizmus – autori poukazujú na nedostatky spoločnosti i ľudí ale neriešia ich
2. kritický realizmus – ostrá kritika spoločnosti, hľadanie ciest k náprave