Porovnanie európskej a americkej literatúry s témou 2.sv. vojny

William Styron [viljem stajron] (1925)

Americký prozaik a esejista. Ako vysokoškolák narukoval k námorníctvu. Po vojne pracoval ako redaktor. V dielach zachytáva priepastné protirečenia a dramatické kolízie v živote človeka. Tragika predstavuje základný rozmer jeho próz.

Sophiina voľba - román; symbolický názov románu je zašifrovaný v podtexte otrasnej scény z koncentračného tábora, keď sa Sophie musí rozhodnúť, ktoré dieťa pošle do plynu, aby druhé mohlo žiť; autor sa zameriava na psychiku ľudí, ktorí prežili vojnu, neprežili však duševné traumy, ktoré v nich toto obdobie zanechalo; hlavná hrdinka dostala v živote možnosť trikrát voliť: či sa zapojí do poľského odboja proti fašizmu - kvôli deťom sa nezapojila; ktoré zo svojich detí pošle do plynu; či spácha samovraždu - nedokáže žiť s tieňom mŕtvych detí, so skúsenosťou z vojnového Poľska, so sklamaním zo seba samej bezvýchodiskovosť jej voľby prerastá do mohutnej tragickej vízie ľudského života

„Deň za dňom v najutešenejšej časti leta ležala na posteli za spustenými žalúziami, ktoré prepúšťali iba tenké prúžky svetla. Ani rádio nezapla. Jedla málo, nečítala nič a vstávala, len keď si šla uvariť čaj na elektrickom varič. Na okraji vedomia večne hrozivo stáli tvary a tône – strašidelná vidina koncentračného tábora, ktorého meno navždy vyčiarkla zo svojej slovnej zásoby, takmer ho nepoužívala, ani naň nemyslela, a o ktorom vedela, že pripustiť čo len spomienku naň znamená priestupok, za ktorý sa platí stratou - presne povedané odobratím - vlast¬ného života. Ak by sa znova intenzívne zaoberala myšlienkami na tábor, ako sa jej to stávalo vo Švédsku, mala by dosť síl odolať pokušeniu siahnuť si na život, alebo by znova uchopila úlomok skla a tentoraz by prácu nezbabrala? Zaoberala sa tou otázkou celé hodiny, ba i dni, keď tam ležala, hľadela na povalu, kde fliačiky svetla, prenikajúceho zvonku, plávali ako rybky po pustej ružovej hladine.“

(Wílliam Styron Sophiina voľba)

Roprávač Stingo (vlastne autor sám) sa zoznamuje s mileneckým párom - schi¬zofrenickým Židom Nathanom a Poľkou Sophiou, ktorá prežila Osvienčim. Stingo sa stáva ich priateľom a sleduje neschopnosť a nevôľu začať znovu, zabudnúť na minulosť, ich zúfalý a zmätený zápas so životom, ktorý ukončia spoločnou samovraždou. Dielo Sophiina voľba je veľkou drámou ľudského utrpenia vo viacerých rovinách: Sophie sa musí vyrovnávať so strašnou minulosťou, Nathan so svojou chorobou a Stingo s protirečením medzi svojimi umeleckými ambíciami a nenaplneným citovým vzťahom k Sophii


JOSEPH HELLER (1923)

Americký spisovateľ pochádzajúci z rodiny židovského prisťahovalca. Sám pôsobil počas 2. svetovej vojny ako letec, po vojne študoval a prednášal na univerzite v Yale. Okrem troch divadelných hier píše predovšetkým romány. Ani jeden z ďalšich románov nedosiahol taký úspech ako Hlava XXII, napriek tomu je H. považovaný za dôležitého predstaviteľa súčasného amerického románu.

Hlava XXII - román; satirické a protivojnové dielo, ktoré sa snaží čo najpresnejšie opísať zážitky a pocity z vojny; týmto presným obrazom skutočnosti môže vyjsť najavo absurdita ľudského konania; dej sa odohráva pred koncom 2. svetovej vojny na malom ostrove Pianosa v Stredozemnom mori; tam sa nachádza americká letecká základňa, z ktorej štartujú lietadlá bombardujúce nemecké pozície v severnom Taliansku; ústrednou postavou je kapitán Yossa-rian; búri sa proti nezmyselnostiam vojenskej byrokracie, ktorej stelesnením je tzv. hlava XXII - súbor absurdných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia vojaka a armádu ako inštitúciu (vojak môže byť prepustený z armády, ak je blázon; ak vie, že je blázon, je vlastne normálny, preto nemôže byť prepustený z armády)

Román Hlava XXII pozostáva zo 42 kapitol, pomenovaných podľa hlavných postáv jednotlivých epizód. Autor ich predstavuje pri bojových náletoch, vo chvíľach voľna, oboznamuje čitateľa s ich minulosťou. Heller využil komickú hyperbolu na zobrazenie podstaty vojenskej mašinérie, potlačujúcej prirodzenosť ľudskej individuality. V románe čitateľ nájde humor, satiru, iróniu, nonsens a čierny humor.


ALBERTO MORAVIA (1907 - 1990; vlastným menom Alberto Pincherle)

Prozaik a dramatik. Pochádzal zo zámožnej židovskej rodiny. V detstve sa mu nedostalo systematického vzdelania, lebo mal tuberkulózu kostí a musel sa niekoľko rokov liečiť v sanatóriách. Vedomosti si dopĺňal ako samouk. Pred fašizmom unikol ako zahraničný žurnalista do Mexika a USA. Po vojne sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou.

Vrchárka - román o utrpení a násilí, ktoré prináša vojna; násilie na hlavnej hrdinke a jej dcére je obrazom násilia na celom národe; odsúdenie vojny je v diele vyjadrené charakteristickými prostriedkami neorealizmu: neskrývanou drsnosťou a sociálnou kritikou, dramatickým dejom a erotickou otvorenosťou i dôrazom na morálne otázky; posledná kapitola je oslavou nekonečnej sily človeka znovu a znovu sa vzchopiť a žiť tým plnšie, čím viac rán prekonal; v románe M. ukázal, aké fyzické i morálne zlo plodí vojna a vyjadril ním svoje humanistické a protivojnové stanovisko; dielo bolo sfilmované v hlavnej úlohe so S. Lorenovou

Hrdinkou je rímska obchodníčka Cesira, ktorá rozpráva o svojom osude. Po bombardovaní Ríma uteká na vidiek do hôr, kde chce spolu so svojou dcérou Rosettou prečkať prechod frontu. Útek z domova prináša Cesire veľké trápenie, lebo príde o všetky úspory, jej priatelia hynú v boji proti Nemcom. Matku i dcéru znásilnia marockí vojaci, ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Z Rosetty sa stane ľahká žena a matka upadne do zúfalstva. V poslednej kapitole sa Rosetta zmení a to prinavráti k životu i Cesiru.