DOMINIK TATARKA

- 1 z najvýznamnejších osobností samizdatovej lit.
- zb. poviedok a noviel V úzkosti hľadania – char. je experiment, nadväzuje na expres. a surreal., zaoberá sa exist. otázkami človeka, ide hlavne o pohľad do vnútra človeka
- román Panna zázračnica – experiment, vykresľuje človeka poznačeného vojnou
- neskôr upúšťa od experimentu a prechádza k real. zobrazovaniu skutočnosti
- román Farská republika – otvorene kritizuje pomery počas Slov. štátu, preto bol v nemilosti
- zachytáva obdobie WWI., 1931-41, Slov. štátu – Hl. hrdina Tomáš Menkina nie je hrdina v pravom slova zmysle. Je stredoškolský profesor, predstaviteľ inteligencie. Človek, ktorý sa nevie nikde zaradiť. Náhodne sa dostáva do väzenia a odvrhne ho spoločnosť aj rodina - považujú ho za komunistu. Hrdina nie je spokojný so situáciou, no nič pre zmenu nerobí – pasívny jednotlivec. Román končí tým, ako Nemci vyhlásia vojnu Sovietskemu zväzu a Tomáš narukuje na vojnu. Podáva netradičný pohľad na WWII.
- zb. poviedok a fejtónov – Ľudia a skutky
- schem. diela: romány Radostník; Družné letá
- vracia sa späť – komorná novela Prútené kreslá – dej sa odohráva tesne pred WWII. v Paríži. Hl. postavou je Bartolomej Slzička. Ide to retrospektívny pohľad späť do študentských čias – žije v penzióne (= Európa), s Franc. Daniellou prežíva platonickú lásku. Dej sa odohráva buď v penzióne, alebo v uliciach Paríža (v kaviarniach), prechádza sa s D. Celý príbeh rozpráva akejsi Jarmile, ktorá po celý čas mlčí. Je to novela o ľudských vzťahoch. Zobrazuje tému lásky tesne pred začiatkom WWII. Nekončí sa tragicky. Láska nie je pud, ale je taká, akú si ju vysnívajú 2 ľudia. Podľa neho láska mení a zlepšuje. Má autobiografické prvky.
- počas normalizácie nesmel oficiálne tvoriť, ale písal si denník o tom, čo prežíval – dokumentárne dielo doplnené o reflexie – Písačky – trilógia: 1. Písačky – v samizdate v Čechách; 2. Sám proti noci – Mníchov; 3. Listy do večnosti – Toronto
- témy: r. 1968, vzťah k žene, obdobie normalizácie, spomienky na domov, detstvo
- Rozhovory – rozhovor autora s historičkou Evou Štolbovou – nahrávala to pre rádio, neskôr to vyšlo knižne – Nahrávačky
- Démon súhlasu – filozofický traktát, autor vypovedal o tom, že vtedajšiu spoločnosť opantal démon súhlasu, keď navonok všetci so všetkým súhlasili, ale vo vnútri si mysleli niečo iné. Dielo je o: 1) ľudskej schizofrénii – rozdvojenie ľudskej osobnosti; 2) ľudských figúrkach; 3) zneužívaní moci – použil orgán ucho, veľké, všetkých odpočúvalo, vypovedal o rôznoušnosti ľudí – tí ktorí sa pchali, drali do ucha, tí čo so všetkým súhlasili, druhí – tí ktorí sa nedrali, hovorili pravdu, vysmievali sa.
Hl. postava: spisovateľ Bartolomej Boleráz. B. sa rozhodne, že na zjazde povie pravdu. Povedal ju, ale navonok s ním nikto nesúhlasil. V súkromí s ním vyjadrovali súhlas. Na ceste späť ich vrtuľník havaruje, a keď zriadenci zbierajú pozostatky, tak telá uložia správne, len im vymenia mozog. Nad hrobom predseda zväzu rozpráva prázdne reči o tom, ako vstane z mŕtvych, že sa nebál povedať pravdu a pod. Verejne s ním všetci súhlasia až po páde režimu, vtedy ho všetci oslavujú. Je to jeden veľký obraz doby a myslenia v nej – veľká obraznosť.

RUDOLF JAŠÍK

- román Na brehu priezračnej rieky – baladický príbeh, naviazal na lyr. prózu
- román Námestie sv. Alžbety – protivojnový román, hl. témou je vnútorný zápas jednotliva, riešenie židovskej otázky na pozadí ľúbostného vzťahu Igora a Evy; autor zobrazil príchod Nemcov do mesta, aktivizovanie Hlinkovej gardy, prijatie zákonov, ktoré odsúdili Židov, transporty Židov, vraždy Židov, samovraždy, udavačstvo
Román o neľudskosti fašizmu a jeho dopade na človeka, román začína mottom: „Láska je nesmrteľná, neumiera, len ide do hrobu“. Dej sa odohráva v Nitre v období prenasledovania Židov. Hlavným hrdinom je Igor Hamar, ktorý musel predčasne dospieť, lebo otec mu zomrel a on sa musí postarať o ťažko chorú matku. Býva v chudobnej štvrti na Námestí svätej Alžbety a býva tu i Eva, s ktorou sa po večeroch stretáva, ale je medzi nimi veľká priepasť, lebo Eva je židovka a on katolík. Od nej sa Igor dozvie, že mesto obsadili Nemci, a že všetci Židia musia nosiť hviezdu. Igor pracuje príležitostne u holiča Jána Flórika, ktorý keď začnú prenasledovať židov vyvesí na dvere oznam „Židov nestrihám ani neholím“. Keďže obchody mu nešli vstúpil do Hlinkovej strany a využíval svoju moc na vlastné obohacovanie. Igor sa spoznáva s bohatou pani Ernou stáva sa jej milencom, ale ráno má výčitky svedomia, že Evu zradil, veľmi sa o ňu bojí, preto ide za farárom, žiada ho, aby ju prekrstil a zosobášil ich. Farár od neho pýta 10 000,–-, nevie ich zohnať, a keď už je úplne zúfalý, pomoc mu ponúkne starý žid Maguš, ktorý predá svoje kone a dá Igorovi 12 000,–, je však neskoro, lebo farára sa bojí pomáhať židom. Igor s Evou sa dohodnú, že utečú z mesta. Večer vtrhne Flórik na námestie so Nemcami, pochytajú židov a majú ich deportovať do koncentračného tábora. Na stanici sa Nemci hrajú s malým židom z rozkoše ho zastrelia. Eva ho chce odniesť jeho matke, ale zasiahne ju dávka so samopalu, keď to Evin otec videl, otrávi polievku a jeho rodina zomiera. Igor si uvedomí, že za všetko je vinný Flórik, preto ho chce zabiť a chce spáchať samovraždu, ale od toho ho odhovorí Maguš. Je to román o tragickej láske, láska je témou i myšlienkou, lebo v čase vojny sa stáva zvrchovanosť zákonom a najvyššou hodnotou ľudského života.
- je to aj spoločenský román – zachytáva všetky vrstvy od chudobných po bohatých
- je tu veľa biblickej symboliky, má lyrizujúci charakter, je to aj psych. román
- Mŕtvi nespievajú – zamýšľaná trilógia, ale nedokončená; rozvíja 2 dejové línie: 1. v slov. mestečku Pravne; 2. udalosti na V fronte. Je to protivojnový román.
- novely: Povesť o bielych kameňoch
- súbor poviedok: Čierne a biele kruhy – z kysuckého prostredia; téma“ zápas o prežitie, tvrdý život

VLADIMÍR MINÁČ

- román Smrť chodí po horách – témy vojny a SNP, vychádza z vlastných zážitkov z SNP a zobrazuje boje partizánskych skupín Vykresľuje 2 bratov Petra a Jána Lotarovcov. Petra zajmú Nemci a dostane sa do koncentráku. Ján je partizánskym veliteľom spoznáva, čo je fašizmus a láme si hlavu nad tým, ako udržať jednotku po kope. V zime sú partizáni v horách, sú jednotní, ale na jar začínajú schádzať do dediny, aby zasiali a zabezpečili svoju rodinu. Jánovej skupine sa nedarí a začne cítiť, že majú medzi sebou udavača, pri 1 akcii sú odhalení a Ján zomiera. Petra zasiahne koniec vojny v koncentráku. Vracia sa domov, ale fyzicky i psychicky je poznačený. Zobrazuje podmienky, v akých žili. Peter je hrdinom v pravom slova zmysle.
- voľné pokračovanie – román Včera a zajtra – ďalej rozvíja osudy P.L. po vojne, ako sa dostal z tábora atď. Je to už schematické dielo.
- ďalšie schem. dielo: Na rozhraní – budovateľské nadšenie, združstevňovanie
- vrcholom jeho tvorby je trilógia Generácia: 1. Dlhý čas čakania – obdobie vojny, vystupuje tu veľa postáv s rôznym postojom k fašizmu, končí sa vypuknutím SNP; 2. Živí a mŕtvi – koniec vojny; 3. Zvony zvonia na deň – obdobie tesne po vojne (1946-48)
- schem. novela: Nikdy nie si sama – budovateľské nadšenie
- má 2 časti: 1. Marína – študentka z buržoáznej rodiny, je kriticky zameraná proti soc. a bud. nadšeniu; kritizuje postupy vyšetrovacích komisií
2. Žoržík – tiež študent. Táto časť je akoby zámerne schem., akoby chcel zmierniť kritiku, aby boli jeho diela vydané