referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ela
Piatok, 24. mája 2024
Povojnová slovenská literatúra
Dátum pridania: 12.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: darshana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 600
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 29
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 48m 20s
Pomalé čítanie: 72m 30s
 
Dráma

- nadväzuje na medzivojnovú dramatickú tvorbu, najmä na J. Barč Ivana
- spočiatku rieši exist. problémy – hl. hrdina sa musí rozhodnúť medzi dobrom a zlom, túžbou a povinnosťou

1) 50. roky:

- najmä komédia a veselohry
- vzniká tiež veľa schem. diel – napr. Š. KRÁLIK – Buky podpolianske

2) 60. roky:

- uvoľnenie spol. situácie, vznikajú nové, pomerne hodnotné diela

3) 70. roky:

- proces konsolidácie, niektorí autori sa odmlčali, mnohí sú ovplyvnení expres. – začali experimentovať, a tak sa vyhli metóde soc. realizmu. – I. BUKOVČAN – Sneh nad limbou; Š. KRÁLIK – Krásna neznáma
- noví autori: Ľ. FELDEK; S. ŠTEPKA – Radošinské naivné divadlo; M. LASICA a J. SATINSKÝ
- vznikali i podpriemerné diela písane metódou soc. realizmu

4) 80. roky:

- nástup satiry – ŠTEPKA, L+S
- vznikajú divadlá malých javiskových foriem, avantgardné divadlá (Stoka, Gunagu) – orientujú sa na otázky súčasného človeka, vzťah človeka a spoločnosti, etiku

5) po r. 1989:

- divadlá realizujú to, čo bolo zakázané – napr. KARVAŠ

ŠTEFAN KRÁLIK

- na začiatku sa venuje najmä dedinskému prostrediu, teda dedinskému človeku – hrajú ich mnohé ochotnícke divadlá – bol označený ako ľudový dramatik
- Mozoľovci – nadviazal na J.G. Tajovského
- Posledná prekážka – črty expres., založená na rozpore medzi povinnosťou a osobnou túžbou. Odohráva sa v lekárskom prostredí. Hl. postavou je doktor Lorenc – manželstvo uzavrel z vypočítavosti, nie je však spokojný, potešenie hľadá u spolupracovníčky Heleny. Na scéne sa objavuje Michal – bývalá láska H., je vážne chorý a má ho operovať práve L., ktorý stojí pred rozporom, či má zachrániť M. a stratiť H. alebo naopak. Zvíťazí však lekárska povinnosť a M. zachráni. Príbeh sa odohráva počas necelých 3 hodín, sú tu mnohé exist. úvahy o zmysle života
- podobným problémom sa venoval i v ďalších hrách – Hra o slobode; Hra bez lásky
- písal i schem. diela
- 70. roky – upúšťa od schem. – hra Margaret zo zámku – hra zo súčasnosti, odohráva sa v Tal, v luxusnom zámku. Hl. postavami je mladý manželský pár Margaret (tal. herečka, pochádza z chudobnej rybárskej rodiny) a Bobby Crown (syn bohatého naftára). Žijú spolu na zámku, aj keď M. je nešťastná, necíti sa tam dobre, pretože svokor tam poslal špióna, ktorý má sledovať každý jej krok. M. mala protestovať proti znečisteniu mora, ktoré spôsoboval práve jej svokor (ten si kúpil časť mora, kde si čistil ropné nádrže). Dielo sa končí rozhovorom M. so svokrom, ktorý jej dáva na výber medzi rodinou a majetkom. Ona si vyberá rodinu, pretože jej otec zomrel na mori v dôsledku znečistenia. Nakoniec M. zomiera rukou vraha najatého svokrom. Hl. myšlienka: Potreba obnoviť mravné normy medziľudských vzťahov a prijať zodpovednosť za vlastné konanie.

PETER KARVAŠ

- Polnočná omša – téma WII., dej sa odohráva na Vianoce 1944 v malom mestečku, kde vyčíňajú Nemci. Je večer. Rodina je zhromaždená v izbe a chystá sa na štedrovečernú večeru. Čakanie si kráti dlhými rozhovormi - o vojne, o minulosti, o Nemcoch, Rusoch, o budúcej republike, demokracii atď. Starší syn Marián sympatizuje s fašistami, je veliteľom Hlinkovej gardy. Manžel ich dcéry zas s komunistami. Druhý syn Ďurko je údajne na vysokej škole, no v skutočnosti je partizán. Keďže v rodine je ubytovaný nemecký dôstojník, nikto nepredpokladá, že by sa prišiel ukázať. On príde, ale je veľmi chorý, vo dverách odpadne a rodina ho rýchlo schová do kôlne na drevo. B., ktorý ho videl prichádzať, povedia, že musel súrne odísť, pretože mestom len prechádzal. No všetci majú veľký strach, že ho B. nájde a dá zabiť nielen jeho, ale i celú rodinu za ukrývanie partizána. Rodina odchádza na polnočnú omšu. Matka ide na spoveď a povie o Ď. farárovi. Ten to oznámi gestapu; Ď. nájdu a zabijú. Rodina sa teraz obáva, aby ich všetkých nepopravili. Rodina však bola označená ako nespoluvinná. B. musí napokon ujsť, pretože do mesta prídu Rusi. No fašistu už v dome nenájdu.
- Antigona a tí druhí – téma WII., paralela s Sofoklovou A. – volil si podobné mená, je tam chór. Rieši otázka porušenia zákona
- nesmel tvoriť
- Absolútny zákaz – zákaz pozerania sa z okien
- Veľká parochňa – kritika rasizmu, nerovnosti ľudí

IVAN BUKOVČAN

- Surovô drevo – ľudová veselohra, využil zemplínsky a goralský folklór, často hrávaná v ochotníckom divadle
- neskôr píše o vzťahu jednotlivca a spoločnosti
- Pštrosí večierok – stretnutie maturantov po 25 rokoch, ako sa v živote uplatnili, rieši sa ich vzťah k učiteľovi, ktorého zajali a aj keď všetci vedeli, že je nevinný, nič proti tomu neurobili. Po rokoch sa cítia vinný, učiteľ je už mŕtvy.
- Kým kohút nezaspieva – odohráva sa počas WWII., názov je odvodený z evanjelia.
- celá div. hra je založená na existencializme - skúma ľudské bytie, správanie sa v hraničnej situácii.
- dej sa odohráva v malom meste, kde zastrelili nemeckého vojaka. Veliteľ Nemcov za jedného vojaka žiadal 10 civilistov. Náhodne ich zobrali večer na ulici. Boli medzi nimi: holič Uhrík, starec, advokát, učiteľ, tulák, babica, prostitútka, ml. ľudia. Zavreli ich do pivnice a ráno ich mali popraviť. Starosta za nich orodoval a tak nemecký veliteľ rozhodol, že popravia len jedného a oni si ho musia spomedzi seba vybrať do rána. Problém vyriešil holič Uhrík tak, že zabil tuláka. Ostatné postavy to odmietajú a chcú ho po vojne súdiť za vraždu. Opovrhovanie ostatných a ťarcha viny ho priviedli k tomu, že vyšiel na ulicu, kde ho zastrelili – akože on bude ten 1 a vyznie to ako samovražda (rovnako ako Judáš).
Z tohto vyplýva, že človek by sa v každej situácii mal zachovať ako človek. Nikto nemá právo brať život iným. Človek by si mal zachovať svoju dôstojnosť a nestratiť ľudskú tvár.
- Zažeň vlka – konflikty a medziľudské vzťahy
- Sneh nad limbou – vzťah 2 partizánov a 1 nem. zajatca – stiera sa rozdiel medzi zajatcom a partizánmi – všetkých zabijú

OSVALD ZÁHRADNÍK

- spočiatku sa venuje aj SNP a WWII., neskôr medziľudským vzťahom
- Sonatína pre páva – o starom dôchodcovi, ktorého vysťahujú do paneláka. nevie si zvyknúť na osamelosť a anonymitu. Začne skupovať starožitný nábytok len preto, aby mohol dať inzerát a ľudia k nemu prišli. Na 1 sa ozve bývalý trestanec, ktorý sa tiež nevie zaradiť. Začnú sa priateliť, budovať si medziľudské vzťahy. O minulosti postáv nevieme nič, hlavné sú medziľudské vzťahy
- Sólo pre bicie (hodiny)

JÁN SOLOVIČ

- predstaviteľ soc. realizmu
- trilógia Občianska trilógia: 1. Zlatý dážď; 2. Meridián; 3. Strieborný jaguár
- jeho hrdinovia sú buď kladní = robotnícka trieda, uvedomelí; záporní = neveria ideálom, nie sú v strane = schematizmus

AUTORSKÉ DIVADLÁ:

- koncom 60.-70. rokoch vznikajú autorské divadlá – autor, režisér, scenárista, herec – tieto funkcie nie sú podelené, autor môže aj hrať a pod. Texty nie sú úplne hotové, je tam priestor pre herca, pre jeho osobnú výpoveď. Dominuje slang, nárečie, žargón, využívajú alegórie, humor, satiru
- Radošinské naivné divadlo; Divadlo Lasicu a Satinského – sú to divadlá malých javiskových foriem (kabaret, skeč, scénky). Predvádzajú len vlastné texty, nepreberajú. Char. je súhra s obecenstvom.

Divadlo L+S:

- zaslúžili sa o vznik nového pol. kabaretu na Sl.
- začínajú vystupovať s vlastným programom koncom 60. rokov
- 1968-70 – účinkovali v Divadle na korze; 1970 – odchádzajú do Brna, vracajú sa až koncom 70. rokov
- inscenácie: Soirée; Radostná správa – veľký ohlas najmä u mladých ľudí a opozične orientovaných ľudí. Pozostávali z radov dialógov, scénok, pesničiek. Zamerali sa na kritiku nedostatkov spoločnosti.
- hry: Nikto nie je za dverami; Deň radosti – hudobne na nich spolupracoval J. FILIP
- napísali aj niekoľko paródií na lit. diela, napr. Nečakanie na Godota
- v inscenáciách využívali prvky absurdného divadla, majstrovstvo spočíva v dialógoch – S – predstavoval jednoduchší typ človeka, L – intelektuála
- využívali aj slang a nárečové slová, svojský humor

Radošinské naivné divadlo:

- vzniklo r. 1963 v dedine Radošín ako ochotnícke divadlo, no už v r. 1970 pôsobili ako profesionáli v BA.
- zakladateľom, jediným textárom a vedúcou osobnosťou je STANISLAV ŠTEPKA
- hry: Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Ženské oddelenie
- char. je originálny humor, dedinský dialekt, ide o montáže scénok, pesničiek, humorných komentárov a poznámok, časté sú improvizácie a vsuvky, satira, grotesknosť, stále prvky ľudového divadla
- nastavuje zrkadlo – kritika spoločnosti, ľudí, javov
 
späť späť   3  |  4  |  5  |  6  |   7   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.