LYRIKA:

- vychádza zo slova lýra (bola spievaná za doprovodu lýry)
- najčastejšie druhy básní boli ľúbostné a osobné básne
- známi lyrici – Archilochos, Alkaios, Anakreon, Sapfó

Sapfó

- narodila sa na ostrove Lesbos, kde zriadila „Dom múz“ – zasväcovala tam mladé dievčatá k službe bohom a umeniam
- v staroveku jej prisúdili názov „desiata múza“ – vyjadrovala v básňach citovú úprimnosť a smútok z jej nenaplnenej túžby
- jej rukopisy v 11.storočí pobúrili byzantských spisovateľov, preto ich spálili; zachovala sa jediná báseň (Modlitba k Afrodite) a množstvo úryvkov

- všetky druhy gréckeho umenia rozkvitli hlavne v 5.storočí p. n. l. v dobe aténskej otrokárskej demokracii – umožňovala a podporovala všestranný materiálny a duchovný rozvoj slobodného človeka


DRÁMA:

vznik drámy: Koncom marca Gréci usporadúvali slávnosti zasvätené bohovi vína a veselia Dionýzovi. Pri záverečných obradoch prednášal zbor spevákov, odetých do kozích koží, piesne sprevádzané tancom. Zborovú lyriku predvádzal spolu s tancom a sprievodom lýry chór, ktorý mal významnú úlohu i pri stvárňovaní divadelných hier. Bol to zbor ľudí, ktorý na oslavách tancoval a spieval, komentoval dej, charakterizoval postavy. Z týchto piesní sa postupom doby vyvinulo divadelné predstavenie – tragédia (gr. tragóidia – capí spev). Podobne sa zo žartovných a satirických piesní zrodila grécka komédia.

znaky drámy:
·spojenie slova, hudby, tanca, iba dialógy sa recitovali;
·priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera (jednota miesta, času a deja – túto kompozíciu prevzal i klasicizmus);
·herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské role);
·herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu (otvor mal funkciu megafónu);
·herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami (konturnami);
·dramatik skladal text, hudbu, bol režisérom, hercom a choreografom;
·divadlo sa hralo v amfiteátroch – kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou;
·predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner

-autori: 1, tragédia – Aischylos, Euripides, Sofokles
2, komédia – Aristofanes

Aischylos (525 – 456 p. n. l.)
- považuje sa za zakladateľa gréckej tragédie
- aby dosiahol väčšiu dramatickosť deja, uviedol na scénu druhého herca, zmenšil zbor z počtu 50 na 12
- zameriaval sa na náboženské motívy
- napísal okolo 90 drám, zachovalo sa 7

PRIPÚTANÝ PROMETEUS

- vystupujú tu alegorické postavy Moc a Sila
- Prometeus sa stáva symbolom odporu voči tyranii

ORESTEIA

- cyklus troch častí:
I.Agamemnon sa vracia z Trójskej vojny, doma ho čaká neverná Klytaimestra a partnerom Aigistom (Aigistos); spoločne Agamemnona zabijú a stanú sa kráľmi
II.Agamemnonov syn Oresteus pomstí svojho otca – zabije svoju matku
III.Erynie prenasledujú Orestea, bohyňa Aténa ho zachráni zostavením súdu
- autor vyjadruje svoje názory na mravný poriadok