Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Téma č.16 Dráma

Téma č.16 Dráma

Dráma – znaky, útvary, vývoj od klasicizmu po realizmus
J. Chalúpka-Kocúrkovo, J. Záborský-Najdúch, J. Palárik-Drotár, J.G. Tajovský-Stastky-zmätky (vzťahy medzi postavami), Ženský zákon
Porovnať reč postáv v epike (poviedke) a dráme
-intonácia, prozodické vlastnosti reči

DRÁMA

v súvislosti s javiskovou realizáciou člení na :
dejstvá (akty, časti odvelené dvíhaním a spúšťaním opony)
scény (zmena všetkých osôb na javisku)
výstupy (zmena počtu osôb na javisku).
-najdôležitejším kompozičným segmentom klasickej drámy je dejstvo, ktoré tvorí relatívne uzavretý sujetový celok. Aristoteles klasifikoval päť dejstiev tragédie takto:
expozícia(úvod), kolízia (zauzlenie), kríza (vyvrcholenie), peripetia (obrat) a katastrofa (záver, rozuzlenie).
-základný znak je neprítomnosť rozprávača.
-dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu.
-základ drámy tvoria dialógy a monológy - veršované ale aj neveršované.
-prehovor z jednej postáv z dialógu sa nazýva replika.
-má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity,nálady)
-každá divadelná hra sa člení na dejstvá
-činohra, komédia,fraška, groteska, veselohra, tragédia, tragikomédia, muzikál,opereta

-vývin drámy u nás vždy zaostával za poéziou i prózou, začína sa vyvíjať z obradových a magických úkonov (pochovávanie Moreny) a ľudových zvykov
-prvé náznaky divadelnej tvorby sa u nás objavujú v stredoveku (jarmočné hry, školské hry)
-dráma: ľudová, svetská, divadelné hry mali spočiatku funkciu novín

KLASICIZMUS

-v prvej polovici 19. storočia sa vytvorili podmienky pre rozvoj divadelnej tvorby:

1.rozvoj meštianstva
2.rozvoj národného jazyka
3.národne uvedomelá inteligencáia

- v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši vzniká prvý ochotnícky divadelný súbor na Slovensku, ochotnícke divadlá: Martin, Levoča, Liptovský Mikuláš; v ochotníckych divadlách pôsobila ľudová, dedinská inteligencia; prostredníctvom divadla chcú dostať vzdelanosť medzi všetky vrstvy.

Ján Chalúpka

Kocúrkovo alebo len aby sme v hambe nezostali
- veselohra
- skladá sa z 3 častí
- pri tvorbe postáv využil čierno-biele videnie
- postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev:
a) predstavitelia feudalizmu - Pán z Chudobíc (predstaviteľ zemianstva, školský a cirkevný inšpektor Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov, žije vo veľkej biede)
b) predstavitelia malomštiactva - rodina čižmára Tesnošila (chválenkár, rád používa maďarčinu, nemá rád Slovákov, jeho žena-intrigánka-chce vydať ich dcéru Aničku (hlúpa, nešikovná) za učtieľa-ako v podstate každá matka v Kocúrkove, ich syn Honzík vyznieva sympatickejšie, hoci je lenivý, fajčí a míňa rodičovské peniaze)
c) predstaviteľ inteligencie - učiteľ Svoboda (vtipný, uznáva potrebu učiť deti maďarčine, ale odmieta odnárodnenie, prvá lit. postava, ktorá obhajuje svoj slovanský pôvod)

DEJ:
- v Kocúrkove sa schádza konvent, zhromaždenie oprávnených členov na voľbu nového učiteľa
- Tesnošil podporuje susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku
- podľa vôle inšpektora pána z Chudobíc konvent zvolí akéhosi Slobodu
- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošil si ho usiluje získať pre svoju dcéru Aničku

-v období revolúcie sa dráma nepíše, prevláda poézia, dráma je v pozadí
OD ROMANTIZMU K REALIZMU

-dramatická tvorba v tomto období má dôležitú úlohu v procese národného uvedomenia
-noviny a časopisy sa dostávajú k širokej verejnosti
-dôležitá je aj divadelná tvorba, ktorú podporuje Matica Slovenská
-najvýznamnejší autori tohto obdobia boli Jonáš Záborský a Ján Palárik

Jonáš Záborský

Najdúch
- hrá sa dodnes
- v strede drámy stojí postava inteligenta, racionalistu s kritickým postojom ku všetkým zložkám spoločnosti
- ostrá kritika zemianstva, ktoré je hospodársky na úpadku
- dej sa odohráva okolo nemanželského dieťaťa zemana Gejzu Kolozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rajkovičovej. Maňuša donesie dieťa na panský dvor, aby ho vydierala, pretože nemá prostriedky na výchovu. Gejza Kolozy ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Dedina sa o tom dozvie, prichádza na panský dvor, pretože sa chce pomstiť. V poslednej chvíli prichádza farár a zachraňuje pánov
- okrem tejto dejovej línie sa tu hovorí o voľbách na miesto služného. Voľby chce vyhrať Gejza Kolozy rôznymi podvodmi a podplácaním- voľby vyhráva Jablonkay. Je to zidealizovaná postava, má všetky prvky slovenského národa.

Ján Palárik (1822 Rakovská na Kysuciach – 1870)

ZMIERENIE ALEBO DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
- hlavná téma: odnárodňovanie Slovákov a prinavrátenie k slovenskému národu, rieši to v polohe zemianstva a slovenskej inteligencie
- využil tu situačnú komiku - dvojzámenu hlavných postáv
- postavy sú rozdelené na vlastencov a odrodilcov
vlastenci:
Miluša Oriešková - dcéra učiteľa, sčítaná, spoločníčka Grófky Elvíry Hrabovskej
Elvíra Hrabovská - pod vplyvom Miluše mení svoj postoj k slovenskému ľudu
Ján Rohoň – inžinier, jeho vlastenectvo bolo skryté

odrodilci:
Lajoš Kostrovický - pod vplyvom spoločenských udalostí zavádza na svojom panstve maďarčinu
- typický reprezentant svojej triedy
- pod vplyvom lásky ku grófke zmení svoj postoj k slovenskému ľudu
-názor postavy je symbolický, jedná sa o zmierňovanie slovenského a maďarského národa

OBSAH:
Grófka Elvíra Hrabovská a jej spoločníčka Miluša Oriešková si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha, baróna Lajoša Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymení úlohu so svojím priateľom, zememeračom Rohoňom. Na základe výmeny vzniknú rôzne komické situácie. Napokon veselohra končí šťastne. Grófka Hrabovská sa zaľúbi do baróna Kostrovického a Miluša Oriešková sa zaľúbi do zememerača Rohoňa.

- celá veselohra je veľmi vtipná
- autor tu využil veľa zo slovenskej folkloristiky, najmä ľudové tradície okolo zberu obilia a krásne slovenské ľudové piesne

Jozef Gregor-Tajovský

- jeho dráma je zameraná na jednoaktovky (1 dejstvo), veselohry, sociálnu drámu

STATKY - ZMÄTKY
- sociálna dráma
- Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“
- príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v 19.storočí
- dedina tu nevystupuje ako jednoliaty celok, ale vystupujú tu rôzne typy ľudí
- postavy:
Ondrej Palčík a jeho žena Mara - starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti, ale sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov. Prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská prišli k nim bývať a pracovať
Ľavkovci - rodičia Ďura snívajú o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení; Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť všetko, ožení sa so Zuzou Kamenskou, ktorú vôbec nemá rád
Kamenský - sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka je tiché a pracovité dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných
Beta - mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa parádi a vábi k sebe Ďura Ľavku
OBSAH: Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu. Zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro so Zuzkou robia, ale Palčík nechce prepísať majetok. Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z revolvera - netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna, a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu vrátiť. V poslednej fáze hry sa Zuzka mení na ženu veľkej morálnej sily a odhodlanosti.

- hra má pevnú kompozíciu, úsporný plastický dialóg, rýchly dramatický spád, výrazné charaktery
- dialógy sú doplnené ľudovou rečou, najvýraznejší je dialóg medzi Ďurom a Zuzkou


ŽENSKÝ ZÁKON
- veselohra, považuje sa jeho najlepšiu hru
- má sociálny podtext
- odohráva sa v 19.storočí na dedine
- postavy: rodina Maleckých, rodina Javorovcov, klebetnica, donášačka Dora
- vynímajú sa 2 postavy:
ANIČKA JAVOROVÁ - polosirota, žije s matkou
MIŠKO MALECKÝ - má oboch rodičov
- hlavná myšlienka - ženská tvrdohlavosť

- Miško Malecký a Anička Javorová sa majú radi. Pri pytačkách sa matky zaľúbencov nezhodnú na tom, kto má ísť ku komu bývať. Mara Malecká chce, aby jej syn a nevesta zostali u nej, pretože by boli lacnou pracovnou silou. Mara Javorová chce, aby obaja bývali u nej, pretože jej chýba mužská sila v dome. Keďže sa na pytačkách nedohodnú, prichádza za Marou Maleckou Dora, ktorá jej ponúkne výhodnejšiu ponuku pre Miškovu ženbu. Ponúkne jej richtárovu dcéru, ktorá dostane do vena krajky a strieborné poháre. Takto vznikne spor medzi ženami, v ktorom ani jedna, ani druhá nechce ustúpiť. Situáciu vyrieši Miškov otec, ktorý predstavuje zdravú ľudskú múdrosť a morálku, dokáže sa povzniesť nad malichernosti žien.

- veľmi významný je tu dialóg, ktorý rozvíja dramatické zápletky
- je to hra plná ľudského humoru
- je tu veľa porekadiel, prísloví, ľudových piesní a folklóru


Prozodické vlastnosti reči

Intonácia je súbor prozodických prostriedkov reči, ktoré sa prejavujú modulovaním (zmenami) hlasu. Hlas môže mať trojakú moduláciu: časovú, silovú a tónovú.
1. Časovou moduláciou vznikajú tieto prozodické javy :

Kvantita (dĺžka) je nositeľom slabičnosti

Pauza (prestávka). Pauzami sa člení súvislá reč na úseky, takty.
Pauzy rozoznávame logické (významové) a fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa).

Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.

Rytmus je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk