Téma č.16 Dráma
Dráma – znaky, útvary, vývoj od klasicizmu po realizmus
J. Chalúpka-Kocúrkovo, J. Záborský-Najdúch, J. Palárik-Drotár, J.G. Tajovský-Stastky-zmätky (vzťahy medzi postavami), Ženský zákon
Porovnať reč postáv v epike (poviedke) a dráme
-intonácia, prozodické vlastnosti reči
DRÁMA
v súvislosti s javiskovou realizáciou člení na :
dejstvá (akty, časti odvelené dvíhaním a spúšťaním opony)
scény (zmena všetkých osôb na javisku)
výstupy (zmena počtu osôb na javisku).
-najdôležitejším kompozičným segmentom klasickej drámy je dejstvo, ktoré tvorí relatívne uzavretý sujetový celok. Aristoteles klasifikoval päť dejstiev tragédie takto:
expozícia(úvod), kolízia (zauzlenie), kríza (vyvrcholenie), peripetia (obrat) a katastrofa (záver, rozuzlenie).
-základný znak je neprítomnosť rozprávača.
-dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu.
-základ drámy tvoria dialógy a monológy - veršované ale aj neveršované.
-prehovor z jednej postáv z dialógu sa nazýva replika.
-má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity,nálady)
-každá divadelná hra sa člení na dejstvá
-činohra, komédia,fraška, groteska, veselohra, tragédia, tragikomédia, muzikál,opereta
-vývin drámy u nás vždy zaostával za poéziou i prózou, začína sa vyvíjať z obradových a magických úkonov (pochovávanie Moreny) a ľudových zvykov
-prvé náznaky divadelnej tvorby sa u nás objavujú v stredoveku (jarmočné hry, školské hry)
-dráma: ľudová, svetská, divadelné hry mali spočiatku funkciu novín
KLASICIZMUS
-v prvej polovici 19. storočia sa vytvorili podmienky pre rozvoj divadelnej tvorby:
1.rozvoj meštianstva
2.rozvoj národného jazyka
3.národne uvedomelá inteligencáia
- v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši vzniká prvý ochotnícky divadelný súbor na Slovensku, ochotnícke divadlá: Martin, Levoča, Liptovský Mikuláš; v ochotníckych divadlách pôsobila ľudová, dedinská inteligencia; prostredníctvom divadla chcú dostať vzdelanosť medzi všetky vrstvy.
Ján Chalúpka
Kocúrkovo alebo len aby sme v hambe nezostali
- veselohra
- skladá sa z 3 častí
- pri tvorbe postáv využil čierno-biele videnie
- postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev:
a) predstavitelia feudalizmu - Pán z Chudobíc (predstaviteľ zemianstva, školský a cirkevný inšpektor Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov, žije vo veľkej biede)
b) predstavitelia malomštiactva - rodina čižmára Tesnošila (chválenkár, rád používa maďarčinu, nemá rád Slovákov, jeho žena-intrigánka-chce vydať ich dcéru Aničku (hlúpa, nešikovná) za učtieľa-ako v podstate každá matka v Kocúrkove, ich syn Honzík vyznieva sympatickejšie, hoci je lenivý, fajčí a míňa rodičovské peniaze)
c) predstaviteľ inteligencie - učiteľ Svoboda (vtipný, uznáva potrebu učiť deti maďarčine, ale odmieta odnárodnenie, prvá lit. postava, ktorá obhajuje svoj slovanský pôvod)
DEJ:
- v Kocúrkove sa schádza konvent, zhromaždenie oprávnených členov na voľbu nového učiteľa
- Tesnošil podporuje susedovho syna Martina, ktorý si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku
- podľa vôle inšpektora pána z Chudobíc konvent zvolí akéhosi Slobodu
- keď prichádza do Kocúrkova, Tesnošil si ho usiluje získať pre svoju dcéru Aničku
-v období revolúcie sa dráma nepíše, prevláda poézia, dráma je v pozadí
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie