6. VSUVKA – PARENTÉZA
Vyjadruje obyčajne autorov postoj k vypovedanej skutočnosti, alebo dopĺňa už spomínané fakty. S vetou netvorí skladobnú jednotku.
Napr. Mladé literárne talenty, ako sme už spomínali, môžu posielať svoje príspevky do prílohy Nového slova.
Obyčajne sa oddeľuje čiarkami, ale aj pomlčkami a zátvorkami (najmä v odbornom texte).

Medzi modifikované útvary jazykovedci pričleňujú: nepriamu, priamu a polopriamu reč.
a) Z hľadiska syntaktického, interpunkčného je najmenej problematická nepriama reč. Autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba: Povedal Imrovi, aby nebláznil.
b) Priama reč sa skladá z výpovede autora – uvádzacej vety a doslovného zachytenia reči postavy:
„Neblázni, Imro“, povedal som mu.
Povedal som mu: “Imro, neblázni!“
„Mohol by si už byť normálny, Imro,“ povedal som mu, „lebo sa to neskončí dobre.“
- Neblázni, Imro.
Povedal som mu: - Neblázni, Imro!
-Mohol by si už byť normálny, Imro, - povedal som mu, - lebo sa to neskončí dobre.
c) Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Formálne sa neoddeľuje autorská reč od reči postavy, čo znie dynamicky, moderne:
Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.
d) Polopriama reč zachytáva vnútorný dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu:
Polopriama reč: Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju na stretnutie nepozvali?
(Porovnaj! Priama reč: „ Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa Eva. Nevlastná priama reč: Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.)

OXYMORON-spojenie dvoch výrazov, ktoré sa významovo popierajú al. vylučujú (výťazný pád)