1885 . 1900 . spisovatelia zobrazovali vnútorné zážitky a predstavy jednotlivca
- predstaviteľ Strinberg
1901 . 1918 . spisovatelia využívajú silné kontrasty a dynamickosť
po 1819 . najvýznamnejšie skupiny
- spisovatelia, ktorí prežili 1. svet. vojnu a zobrazovali zážitky z tejto vojny
- vojnu zveličovali . hlavne záporné stránky
- skutočnosť zachytávali v protestnej

Syntax

V jazykovede je syntax alebo skladba časť gramatiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi slovami vo vete, správnym tvorením vetných konštrukcií a slovosledom.

Textová syntax

Javy, ktoré presahujú vzťahy vo vetách, patria do textovej syntaxe. Základnými jednotkami sú text a veta. Text - súvislý jazykový prejav, sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá nadväznosť. Vety na seba nadväzujú tematicky a toto nadväzovanie sa vyjadruje pomocou rozličných jazykových i mimojazykových prostriedkov. Syntax, ktorá sa zaoberá textovými prostriedkami a javmi, je nadvetná čiže textová syntax.

Nadväznosť medzi vetami utvárajú :
a) obsahové prostriedky
b) jazykové prostriedky
c) mimojazykové prostriedky.

Vetné Členy delíme na:

1. Základné (alebo hlavné) vetné členy:
o(1) podmet – Kto? Čo? – vyjadrený alebo nevyjadrený
o(2) prísudok – Čo robí? Čo sa deje? – slovesný alebo neslovesný (menný)
2. Rozvíjacie (alebo vedľajšie) vetné členy:
o(3) predmet – podľa zhody v páde ho delíme na priamy a nepriamy
o(4) príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu a príčiny
o(5) prívlastok – zhodný a nezhodný; a prístavok – voľný zhodný prívlastok
o(6) doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom.
3. Poznáme podmetový – pr. Otec prišiel unavený. alebo predmetový – pr. Otca sme našli unaveného.